Beluša

Beluša

Poloha

Obec leží v Považskom podolí, v severnej časti Ilavskej kotliny, v blízkosti brehov rieky Váh, pri ústí riečky Pružinka do Váhu.

Najvyšší bod: Juhozápadný svah Ostrej Malenice (909,2m) v nadmorskej výške 875m.

Najnižší bod: Hladina rieky Váh pri výtoku z katastra obce (245m).

História obce

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1330 v doklade o určení chotárnej hranice medzi Belušou a Tŕstím, kedy sa spomína ako terra Belos (ďalšie názvy: 1369 villa Belos, 1375 civitas Belus, 1773 Bellussa). Podľa ústneho podania obec Beluša existovala už koncom 13.storočia, kedy bola prvýkrát menovaná farnosť Beloch a Dolná. Osada Beloch sa nachádzala podľa tradície v miestach pod vrchom s terajším názvom Malenica, kde je doposiaľ zachované miesto, ktoré sa volá Kostolište. Osada Dolná vznikla, keď Váh zmenou svojho toku uvoľnil na ľavej strane rozsiahlu rovinu a na toto miesto sa presťahovali obyvatelia hornej oblasti Beloch, začali tu stavať obydlia a na tomto mieste stojí súčasná Beluša. V tom čase už stál na Kostolišti jeden z najstarších kostolíkov na Považí. Lokalita je úzko prepojená s dreveným hradom z povesti o Beluši, ktorý sa prepadol a slúžila obyvateľom jednej alebo viacerých osád v Mojtínskej doline alebo v Belušských Slatinách. Prekvapivé náleziská o jeho existencii odhalilo zopár dobrovoľníkov pod gesciou odborníkov z Považského vlastivedného múzea. Pred rokom 1375 obec získala mestské výsady. Do roku 1439 patrila obec panstvu Trenčín, neskôr panstvu Košeca. V roku 1498 je doložená tridsiatková stanica, od roku 1659 získala obec jarmočné právo. V roku 1598 mala 153 domov, v roku 1784 mala 309 domov, v roku 1828 mala 302 domov, v roku 1869 mala 2.260 obyvateľov, v roku 1880 mala 2.270 obyvateľov, v roku 1890 mala 2.398 obyvateľov, v roku 1900 mala 2.456 obyvateľov, v roku 1910 mala 2.521 obyvateľov, v roku 1921 mala 2.616 obyvateľov, v roku 1930 mala 2.762 obyvateľov, v roku 1940 mala 3.098 obyvateľov, v roku 1948 mala 3.195 obyvateľov, v roku 1961 mala 3.859 obyvateľov a v roku 1970 mala 4.067 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, z remesiel najmä hrnčiarstvom. Bola tu tehelňa, mlyny a pálenica. Najcharakteristickejšími remeslami pre obec boli papučiarstvo a košikárstvo. Koncom 19.storočia (1893) tu vznikla Košikárska škola, prvá na Slovensku. V roku 1900 sa prezentovala na Svetovej výstave v Paríži. V 1.polovici 20. storočia obyvatelia tkali plátno a súkno. V roku 1936 zasiahla obec povodeň, ktorá spôsobila veľké škody. Od roku 1948 bola v prevádzke zlieváreň farebných kovov. Väčšina obyvateľov obce v 20.storočí pracovala v priemyselných závodoch v Považskej Bystrici, Dubnici nad Váhom, Púchove a v Ladcoch.

História osídlenia územia

Osídlenie už v mladej kamennej dobe (neolit) v období 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. v lokalite Hradište. Hrádok a sídliská v Belušských Slatinách.

Sídlisko z medenej doby (eneolit) (4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l.) z okruhu kultúry s kanelovou keramikou, nález sekery.

Zo starej (staršej) bronzovej doby (2.300 p. n.l. – 1.600 p. n.l.) odkryté rozsiahlejšie osídlenie lužickej kultúry. Pri kopaní kanála pre vodnú elektráreň v chotári miestnej časti Hloža boli v roku 1935 odhalené tri žiarové hroby so skrčenými ľudskými kostrami. Našla sa ihlica, náramok, špirálovité skrútené krúžky a tri náušnice vyhotovené z bronzu, našli sa aj dve tenké náušnice zo zlata. Ďalej z toho obdobia v Hloži nález kostrového pohrebiska s hrobmi z okruhu unětickej kultúry.

V lokalite Pechová medzi potokom tečúcim cez Rybníky a Pružinkou v roku 1964 pri výskume v súvislosti s výstavbou novej štátnej cesty bolo nalezené žiarové pohrebisko s 26 hrobmi s hlinenými nádobami, v ktorých boli zbytky obhorených kostí a rozličné predmety (jednouché a dvojuché amfory, misky a hrnce spolu s bronzovými náramkami, záveskami, prsteňmi, ihlicami a korálkami) zo strednej bronzovej doby (1.600 p. n.l. – 1.200 p.n.l.) z okruhu lužickej kultúry. Pozoruhodné sú najmä zvláštne tvary nádob, ktoré sa na iných miestach nevyskytujú (popolnica vo forme džbána).

V miestnej časti Podhorie pri kopaní základov rodinného domu v roku 1930 nález popolnice zo žiarového hrobu zo strednej bronzovej doby z okruhu lužickej kultúry (1600 p. n.l. – 1.200 p. n.l.). Nízky a široký džbán s páskovým uchom a malou prstencovitou nôžkou, zdobený ryhami. V miestnej časti Podhorie bolo odhalené hradisko lužickej a púchovskej kultúry.

Pri kaplnke v Belušských Slatinách sa našla bronzová ihlica z mladej (mladšej) bronzovej doby (1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry.

Z doby rímskej (0 – 380) odhalené osídlenie výšinných lokalít Hradište, Stárkova skala a Rašov (nález železného oštepu).

Najintenzívnejšie osídlenie územia obce je doložené z veľkomoravského obdobia (833 – 907) z 8. a 9.storočia. Viac ako 70 mohýl s náleziskami kostí, železných predmetov, drevených základov opevnení na území jedného chotára  je pritom ojedinelým údajom na Slovensku. Mohylníky: Pod Panským hájom, Hrobice, KoščeliskoMohyla za Kamenicou.

V časti Hloža boli objavené archeologické nálezy kamennej architektúry datované do polovice 18.storočia.

Miestne časti

Beluša

Hloža

Prvá zmienka o obci je z roku 1397, kedy sa spomína ako Glose (ďalšie názvy: 1462 Hlosa, 1597 Hluoze, 1773 Hloza, 1808 Hloža). Patrila hradnému panstvu Košeca, malá časť zemanským rodinám (napríklad Medňanskí). V roku 1598 mala obec dve kúrie a 24 domov, v roku 1784 mala 62 domov, v roku 1828 mala 54 domov, v roku 1869 mala 410 obyvateľov, v roku 1880 mala 414 obyvateľov, v roku 1890 mala 473 obyvateľov, v roku 1900 mala 496 obyvateľov, v roku 1910 mala 530 obyvateľov, v roku 1921 mala 596 obyvateľov, v roku 1930 mala 570 obyvateľov, v roku 1940 mala 646 obyvateľov, v roku 1948 mala 642 obyvateľov, v roku 1961 mala 752 obyvateľov a v roku 1970 mala 777 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Väčšina obyvateľov pracovala v 20.storočí v priemyselných podnikoch na okolí.

Podhorie

Prvá zmienka o obci je z roku 1397, kedy sa spomína ako Podhore (ďalšie názvy: 1462 Podhorie, 1496 Podhorya). Obec patrila panstvu Košeca. V roku 1598 mala 20 domov, v roku 1784 mala 39 domov, v roku 1828 mala 43 domov, v roku 1869 mala 245 obyvateľov, v roku 1880 mala 223 obyvateľov, v roku 1890 mala 286 obyvateľov, v roku 1900 mala 294 obyvateľov, v roku 1910 mala 309 obyvateľov, v roku 1921 mala 292 obyvateľov, v roku 1930 mala 314 obyvateľov, v roku 1940 mala 407 obyvateľov, v roku 1948 mala 394 obyvateľov, v roku 1961 mala 485 obyvateľov a v roku 1970 mala 510 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Väčšina obyvateľov v 20.storočí pracovala v priemyselných závodoch na Považí.

Zaujímavosti v obci a okolí

Budova fary.

Kaplnky: Lurdskej Panny Márie, Panny Márie, Kráľovnej anjelov, Svätej Anny, Panny Márie, Svätého Jána Nepomuckého.

Kostoly: Svätej Alžbety Uhorskej, Božského Srdca Ježišovho, Sedembolestnej Panny Márie.

Kríže: Lokalita Kostolište, Na rázcestí na Podmalenicu, Pred druhými kamennými vrátami, V Belušských Slatinách, Na odbočke v Belušských Slatinách, V lokalite Rybníky, V osade Podmalenica.

Pamätníky, pomníky a pamätné miesta: Monument piatich prstov, Padlým vo vojnách, Padlým v 1. a 2.svetovej vojne, Obetiam vojen v Hloži, Obetiam vojen v Podhorí, Pamätník v prvých kamenných vrátach.

Hrádok a sídliská.

Mohylníky a mohyly: za Kamenicou, pod Panským hájom, Hrobice, Koščelisko.

Sochy: Beluša, svätý Ján Nepomucký.

Technické pamiatky a stavby: Lom Butkov, Vodná elektráreň Ladce.

Bunker pri vodnej elektrárni.

Židovský cintorín.

Jaskyňa vo Vrátach.

Pramene a studničky: Na Kamenickom potoku, Pod lokalitou Petríková, V lokalite Malačište, Pod obrázkom, Sekerka, Pod Filipovou kopanicou, Nad chatovou osadou v lokalite Rybníky, Pod Vŕškom, Studnička pod lomom, Dedkov prameň, Prameň BHS-2, Pri kaplnke v Belušských Slatinách, V kaplnke v Belušských Slatinách.

Skalné útvary: prvé kamenné vráta, druhé kamenné vráta.

ÚEV: Strážovské vrchy (SKUEV0256), Strážovské vrchy (SKUEV1256).

VCHÚ: CHKO Strážovské vrchy, CHVÚ Strážovské vrchy.

Vodopád Betty.

Vrchy a sedlá: Butkov (764,6m), Jelenia skala (465,9m), Kamenica (437,1m), Ostrá Malenica (909,2m).

Mestské a miestne turistické chodníky: Z Belušských Slatín na hrádok, Z Belušských Slatín na vrch Butkov, Turistická báza obce Slopná – zelený chodník.

Náučný chodník Cesta básnikov.

Turistické chodníky KST: 5587, 5587V, 8583.