Počiatky miestnej štátnej správy na území Slovenska siahajú už do 9.storočia (do obdobia 1.slovanského štátu, Veľkej Moravy). Od 10.storočia sa územie Slovenska až do roku 1918 stalo súčasťou Uhorského kráľovstva. Od roku 1526 bolo Uhorské kráľovstvo aj s územím Slovenska až do roku 1918 súčasťou Rakúskeho cisárstva (Rakúsko-Uhorskej monarchie).
10.storočie – prelom 13./14.storočia. Komitáty.
Prvá fáza administratívnych jednotiek v Uhorsku trvala od konca 10.storočia do prelomu 13. a 14.storočia. Miestnu regionálnu správu dlho vykonávali hradní špáni (župani) v sústave hradných španstiev (neskôr nazvaných komitáty), ktorá bola kráľovskou, čiže v podstate štátnou správnou organizáciou. Regionálne celky na Slovensku nadviazali do prelomu 13. a 14.storočia na podobné jednotky Veľkej Moravy. V 13.storočí sa ustálil názov „comitatus“, teda komitát. Najčastejšie sú označované ako kráľovské komitáty, identifikovateľné najneskôr od 2.polovice 13.storočia. Ich základom bola najpravdepodobnejšie správa rozsiahlych kráľovských majetkov (v 13.storočí ním bola prakticky celá krajina). Niektoré komitáty sa delili na hradné obvody, ich počet ani hranice však nie sú známe. Existovali aj malé tzv. pohraničné komitáty (napr. Šaštín, Hradná), ktorých úlohou bola ochrana hraníc (zanikli so vznikom stolíc). Nitrianske kniežatstvo v roku 1042 pozostávalo z 9 komitátov. Okolo roku 1074 bolo v celom Uhorsku 45-50 komitátov. Na čele komitátu bol župan menovaný panovníkom, neskôr aj podžupan. Župan sídlil zvyčajne na hrade, podľa ktorého komitát dostal svoje meno. Na území dnešného Slovenska ležali alebo do neho zasahovali tieto komitáty:
Bratislavský komitát: Vznikol koncom 10.storočia (existoval pravdepodobne už okolo roku 1000 ako jeden z prvých komitátov). Jeho centrom bol hrad Bratislava, podľa ktorého je pomenovaný. Určitý druh tohto komitátu ale existoval už v 9.storočí v časoch Veľkej Moravy.
Mošonský komitát: Vznikol koncom 10.storočia. Existoval pravdepodobne už okolo roku 1000.
Rábsky komitát. Vznikol koncom 10.storočia. Existoval pravdepodobne už okolo roku 1000.
Komárňanský komitát: Vznikol koncom 10.storočia alebo na prelome 10. a 11.storočia (existoval pravdepodobne už okolo roku 1000). Jeho centrom bol hrad Komárno, podľa ktorého je pomenovaný.
Ostrihomský komitát: Vznikol koncom 10.storočia. Existoval pravdepodobne už okolo roku 1000. Jeho súčasťou vtedy bola aj juhovýchodná časť Tekova. Centrom bol hrad Ostrihom, podľa ktorého je pomenovaný.
Nitriansky komitát: Vznikol koncom 10.storočia. Existoval pravdepodobne už okolo roku 1000. Jeho centrom bol hrad Nitra, podľa ktorého je pomenovaný.
Novohradský komitát: Vznikol koncom 10.storočia, alebo začiatkom 11.storočia. Existoval pravdepodobne už okolo roku 1000. Jeho centrom bol hrad Novohrad (na území dnešného Maďarska), podľa ktorého je pomenovaný. Vtedy k nemu patril aj Hont, ktorý sa v 11.storočí odčlenil ako Hontiansky komitát (alebo Veľkohont, jeho centrom bol hrad Hont, podľa ktorého je pomenovaný, na prelome 13. a 14.storočia, približne v roku 1334, sa k nemu pripojil Rimavský komitát, alebo Malohontský komitát so sídlom v Rimavskej Sobote).
Turniansky komitát: Vznikol koncom 10.storočia. Existoval pravdepodobne už okolo roku 1000. V počiatkoch boli jej súčasťou aj Boršod (v 12.storočí bol už samostatný), Spiš a Gemer. Jeho centrom bol hrad Turňa, podľa ktorého je pomenovaný. Odčlenením z neho vznikli Spišský komitát (vznikol v 2.polovici 12.storočia, pomenovaný je podľa Spišského hradu, ktorý bol jeho centrom) a Gemerský komitát (vznikol koncom 11.storočia, alebo najneskôr začiatkom 12.storočia, pomenovaný bol podľa hradu Gemer, ktorý bol jeho centrom).
Tekovský komitát: Vznikol začiatkom 11.storočia. Centrom bol hrad Tekov (do roku 1321), podľa ktorého je pomenovaný.
Zemplínsky komitát: Vznikol začiatkom 11.storočia. Jeho centrom bol hrad Zemplín, podľa ktorého je pomenovaný.
„Comitatus Novi Castri“: Vznikol začiatkom 11.storočia. Pôvodne zahŕňal aj územia Abov, Šariš a Heveš (v Maďarsku). Odčlenením z neho vznikol Šarišský komitát (vznikol v 1.polovici 13.storočia, jeho centrom bol hrad Šariš, podľa ktorého je pomenovaný). Premenovaním „Comitatus Novi Castri“ vznikol v polovici 11.storočia Abovský komitát (taktiež zahŕňal územia Šariš a Heveš, centrom komitátu bol hrad Abov, podľa ktorého je pomenovaný).
Užský komitát: Vznikol v 11.storočí. Jeho centrom bol hrad Užhorod, podľa ktorého je pomenovaný.
Trenčiansky komitát: Vznikol koncom 11.storočia. Jeho centrom bol hrad Trenčín, podľa ktorého je pomenovaný.
Zvolenský komitát: Vznikol v 12.storočí. Jeho súčasťou boli aj Liptov, Orava a Turiec, z ktorých neskôr vznikli samostatné stolice. Od polovice 12.storočia bola jeho súčasťou aj severná časť Tekova. Jeho centrom bol Pustý hrad.
Prelom 13./14.storočia – 1848. Stolice.
Postupne boli komitáty na prelome 13. a 14.storočia nahradené šľachtickými stolicami so stavovským samosprávnym charakterom (boli to tzv. šľachtické župy), pretože moc kráľov upadala. Ich počet na území Slovenska bol v histórii medzi 17-21. Prechod od komitátov k stoliciam prebiehal rôzne rýchlo, prvé stolice vznikli v 13.storočí. Hranice stolíc sa ustálili v 15.storočí. Na čele stolice bol župan (od 15.storočia hlavný župan) a podžupan. Kráľom menovaní hodnostári mali len symbolickú moc. Skutočnú moc mala šľachta prostredníctvom svojich zástupcov. Stolice si časom vydobyli značnú nezávislosť rešpektovanú aj samotnými uhorskými kráľmi a neskôr Habsburgovcami. Jednotlivé stolice sa od začiatku 15.storočia ďalej členili na 2-6 (najčastejšie na 4) tzv. slúžnovských okresov na čele s hlavným slúžnym (šľachtic, ktorý vykonával správu okresu), ktorého ustanovila stolica. Slúžnovské okresy boli vytvorené s cieľom zjednodušiť administratívu. Spočiatku bola každá stolica rozdelená na 4 slúžnovské okresy, neskôr sa ich počet menil. Od 18.storočia počet slúžnovských okresov stúpal. Slúžnovský okres sa ďalej delil na obvody, ktorých zvyčajne bolo 2-6.
Slobodné kráľovské mestá, banské mestá a provincie miest.
Niektoré sídla sa neskôr na základe kráľovských privilégií stali mestami a vymaňovali sa zo závislosti od šľachtických stolíc. Obyvatelia kráľovských miest mali právo zriaďovať a voliť si vlastné orgány, ktoré prevzali celú miestnu správu. Medzi slobodné kráľovské mestá patrili: Bardejov, Bratislava, Košice, Levoča, Prešov, Sabinov, Skalica, Trenčín a Trnava. V priebehu 16.-18.storočia k nim pribudli Brezno, Kežmarok, Komárno, Krupina, Modra, Pezinok a Svätý Jur. Medzi slobodné banské mestá patrili: Banská Belá, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, Ľubietová, Nová Baňa, Pukanec a Zvolen. Na Spiši vznikli: Provincia XXIV.spišských miest (neskôr rozdelená na Provinciu XIII.spišských miest zálohovaných Poľsku a Provinciu XI.spišských miest nezálohovaných Poľsku) a Provincia XVI.spišských miest (Podolínec, Hniezdne a Stará Ľubovňa + mestá Provincie XIII.spišských miest).
Na území dnešného Slovenska vzniklo týchto 21 stolíc:
Abovská stolica: Vznikla v 2.polovici 13.storočia (do konca 13.storočia) z Abovského komitátu. Sídlom stolice boli v polovici 17.storočia Košice. V 18.storočí v nej boli 4 slúžnovské okresy: Füzersky, Košický, Čerhátsky a Szikszovský. V roku 1773 k nim pribudol slúžnovský okres Göncský. Nachádzalo sa v nej slobodné kráľovské mesto Košice.
Bratislavská stolica: Vznikla v 2.polovici 13.storočia (do konca 13.storočia) z Bratislavského komitátu. Od polovice 13.storočia existovali na území Bratislavského komitátu dve stolice: Malá bratislavská stolica a Veľká bratislavská stolica. Od konca 13.storočia sa spomína už iba Bratislavská stolica. Sídlom stolice bol do 17.storočia Bratislavský hrad a Šamorín, v 18.storočí Bratislava. Boli v nej 4 slúžnovské okresy: Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý. V prípade Malej bratislavskej stolice išlo pravdepodobne iba o slúžnovský okres. Nachádzali sa v nej slobodné kráľovské mestá Bratislava, Modra, Pezinok, Svätý Jur a Trnava.
Gemerská stolica: Vznikla v 2.polovici 13.storočia (do konca 13.storočia) z Gemerského komitátu. Sídlom stolice bol od 17.storočia Plešivec. Boli v nej 4 slúžnovské okresy.
Hontianska stolica: Vznikla v 2.polovici 13.storočia (do konca 13.storočia) vyčlenením z Novohradského komitátu. Jej súčasťou bol od konca 13.storočia aj Malohont (v roku 1604 sa spomína ako Malohontská stolica). Boli v nej 4 slúžnovské okresy: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovícky a Malohont. Sídlom stolice boli Balážske Ďarmoty, do roku 1497 Ipeľské Predmostie, od polovice 16.storočia Krupina, v rokoch 1725-1750 Sebechleby a v období od roku 1751 až do konca 18.storočia Kemence, neskôr ešte Šahy. Nachádzali sa v nej slobodné banské mestá Banská Belá, Banská Štiavnica a Pukanec.
Komárňanská stolica: Vznikla v 2.polovici 13.storočia (do konca 13.storočia) z Komárňanského komitátu. Jej sídlom bolo Komárno. Na území Slovenska v nej boli 2 slúžnovské okresy: Dvorský a Ostrovný. Nachádzalo sa v nej slobodné kráľovské mesto Komárno.
Novohradská stolica: Vznikla v 2.polovici 13.storočia (do konca 13.storočia) z Novohradského komitátu. Správnym centrom stolice boli od polovice 14.storočia do polovice 16.storočia Balážske Ďarmoty, od 18.storočia Lučenec a Sečany. Boli v nej 4 slúžnovské okresy.
Ostrihomská stolica: Vznikla v 2.polovici 13.storočia (do konca 13.storočia) z Ostrihomského komitátu. Jej sídlom sa stalo mesto Ostrihom. V rokoch 1605-1660 boli sídlom stolice Nové Zámky a od roku 1714 opäť Ostrihom. Boli v nej 2 slúžnovské okresy: Parkánsky (Štúrovo) a Ostrihomský.
Zemplínska stolica: Vznikla v 2.polovici 13.storočia (do konca 13.storočia) zo Zemplínskeho komitátu. Jej súčasťou sa stal aj v 13. a 14.storočí samostatný Potocký komitát (centrom bol Blatný Potok) a koncom 14.storočia s ňou splynul Serenčský komitát. V 14.storočí bolo jej centrom mesto Zemplín, v rokoch 1470-1490 Sečovce. Ešte koncom 16.storočia sa na jej území rozlišovala Dolnozemplínska stolica. V rokoch 1622-1629 sa stolica stala súčasťou Sedmohradského kniežatstva. Opäť mu pripadla v roku 1645 (bola jeho súčasťou až do smrti Juraja I. Rákociho). Boli v nej 4 slúžnovské okresy: Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý okres. V roku 1773 to boli Podhorský, Ostrovný, Vranovský a Michalovský okres.
Turnianska stolica: Vznikla okolo roku 1300 z Turnianskeho komitátu. Jej sídlom bola od roku 1476 Turňa nad Bodvou. Delila sa na 2 slúžnovské okresy: Horný (na území súčasného Slovenska) a Dolný (prevažne na území súčasného Maďarska).
Spišská stolica: Vznikla okolo roku 1300 zo Spišského komitátu. Sídlom stolice bola od 16.storočia Levoča. Jej predchodcom bola samostatná Provincia (stolica) X.spišských kopijníkov (jej súčasťou bolo 14 obcí a pretrvala až do 18.storočia, do roku 1802, jej sídlom bol do 15.storočia Spišský Štvrtok, od roku 1726 Betlanovce). Do roku 1412 bola jej súčasťou aj Provincia XXIV.spišských miest s nemeckým obyvateľstvom, ktorá bola neskôr rozdelená na Provinciu XIII.spišských miest (mestá v poľskom zálohu až do roku 1876) a Provinciu XI.spišských miest (do roku 1465) a Provincia XVI.spišských miest (do roku 1876). Okrem týchto provincií v stolici v rokoch 1598-1773 boli 3 slúžnovské okresy: Prvý, Druhý a Tretí. Nachádzali sa v nej slobodné kráľovské mestá Kežmarok a Levoča.
Užská stolica: Vznikla začiatkom 14.storočia z Užského komitátu. Jej sídlom bolo mesto Užhorod, v 15.storočí Pavlovce nad Uhom. Pôvodne v nej boli 4 slúžnovské okresy, od roku 1773 to boli 3 okresy: Užhorodský, Sobranecký a Kapušiansky okres. V 18.storočí sa oddelili Serednianský a Perečínsky okres.
Nitrianska stolica: Vznikla v 1.polovici 14.storočia z Nitrianskeho komitátu. Jej sídlom bola Nitra. Neskôr to bola Skalica, Prievidza a Brezová pod Bradlom. V 16.storočí sa v nej nachádzalo slobodné kráľovské mesto Skalica. Boli v nej 4 slúžnovské okresy: Prvý, Druhý, Tretí a Štvrtý. Okolo roku 1646 to boli okresy Novomestský (Záhorský), Obdokovský, Bojnický a Nitriansky. V 17.storočí sa od Novomestského okresu oddelil Skalický okres.
Šarišská stolica: Vznikla v 1.polovici 14.storočia zo Šarišského komitátu. Jej hranice sa ustálili v 15.storočí. Od roku 1647 bol sídlom stolice Prešov. Nachádzali sa v nej slobodné kráľovské mestá Bardejov, Prešov a Sabinov. Do roku 1775 v nej boli 4 slúžnovské okresy: Prvý, Druhý, Tretí, Štvrtý a samostatné Makovické panstvo. Od roku 1776 (okrem rokov 1785-1790) v nej bolo 6 slúžnovských okresov: Hornotoryský, Dolnotoryský, Širocký, Sekčovský, Topľanský a Makovický.
Tekovská stolica: Vznikla v 1.polovici 14.storočia z Tekovského komitátu. Jej sídlom bol Levický hrad a Levice, od roku 1580 Topoľčianky a od konca 18.storočia Zlaté Moravce. V 12.storočí k nej boli pripojené slúžnovské okresy Oslany a Šúšol, ktoré neskôr pripadli Zvolenskej stolici a od začiatku 14.storočia opäť Tekovskej stolici. Juhovýchodná časť stolice patrila do 13.storočia Ostrihomskej stolici. Nachádzali sa v nej slobodné banské mestá Kremnica a Nová Baňa.
Trenčianska stolica: Vznikla v 1.polovici 14.storočia z Trenčianskeho komitátu. Jej súčasťou bola aj Varínska provincia, ktorá zanikla v roku 1330. Na jej území existoval na severe samostatný Bystrický (neskôr nazývaný Žilinský) a Strečniansky komitát, ktoré sa v roku 1430 stali jej súčasťou. Boli v nej 4 slúžnovské okresy: Záhorský, Horný, Stredný a Dolný. Od 18.storočia to bolo 7 okresov: Záhorský, Horný okres sa rozdelil na Prvý horný, Druhý horný a Tretí horný, Stredný okres sa rozdelil na Prvý stredný a Druhý stredný, a Dolný okres. Nachádzalo sa v nej slobodné kráľovské mesto Trenčín. Od 1.polovice 17.storočia bol Trenčín sídlom stolice.
Liptovská stolica: Vznikla v 1.polovici 14.storočia (okolo roku 1340) osamostatnením zo Zvolenského komitátu. Jej centrom bol Liptovský (Sielnický hrad), neskôr Liptovská Mara a od roku 1677 Liptovský Svätý Mikuláš.
Turčianska stolica: Vznikla na začiatku 14.storočia (v roku 1339) osamostatnením zo Zvolenského komitátu. Jej centrom bol hrad Sklabiňa, od roku 1772 Turčiansky Svätý Martin.
Oravská stolica: Vznikla v 2.polovici 14.storočia (v 70.rokoch) osamostatnením zo Zvolenského komitátu. Jej centrom bol Oravský hrad, neskôr Veličná a od roku 1683 Dolný Kubín. Boli v nej 2 slúžnovské okresy: Horný a Dolný okres, v roku 1777 tu boli 4 slúžnovské okresy: Kubínsky, Hradný, Trstenský a Námestovský okres.
Zvolenská stolica: Zostala po vyčlenení Liptovskej, Oravskej a Turčianskej stolice zo Zvolenského komitátu v 1.polovici 14.storočia. V rokoch 1331-1354 bola Orava vyňatá zo Zvolenskej stolice a bola spravovaná komorným grófom z Kremnice. Od konca 15.storočia boli sídlom stolice Zvolenský hrad a neskôr mesto Zvolen, v 60.rokoch 18.storočia bola centrom Banská Bystrica. Boli v nej 2 slúžnovské okresy: Horný a Dolný okres. Nachádzali sa v nej slobodné kráľovské mestá Brezno, Krupina a slobodné banské mestá Banská Bystrica, Ľubietová a Zvolen.
Mošonská stolica: Vznikla z Mošonského komitátu.
Rábska stolica: Vznikla z Rábskeho komitátu.
1785-1790
V rokoch 1785-1790 sa Jozefínskou reformou (kráľ Jozef II.) zmenili hranice stolíc a slúžnovských okresov tak, aby boli približne rovnako veľké s podobným počtom obyvateľov. Malohont bol odčlenený od Hontianskej stolice a zlúčený s Gemerskou stolicou do Gemersko-Malohontskej stolice. Stolice sa začlenili do vyššieho stupňa celkov, tzv. dištriktov. Územie Slovenska bolo začlenené do 6 dištriktov. Z nich 3 mali sídlo na území Slovenska (Nitriansky, Banskobystrický a Košický dištrikt) a 3 mali sídlo mimo územia Slovenska (Peštiansky, Mukačevský a Rábsky). Počet stolíc sa prechodne znížil na 17. Liptovská a Oravská stolica boli spojené do Liptovsko-oravskej stolice, Turčianska a Zvolenská stolica boli spojené do Turčiansko-zvolenskej stolice (sídlom bola Banská Bystrica), Abovská a Turnianska stolica boli spojené do Abovsko-turnianskej stolice, Komárňanská a Ostrihomská stolica boli spojené do Komárňansko-ostrihomskej stolice a Rábska a Mošonská stolica boli spojené do Rábsko-mošonskej stolice. Do Nitrianskeho dištriktu patrili Bratislavská, Nitrianska, Tekovská a Trenčianska stolica. Do Banskobystrického dištriktu patrili Liptovsko-oravská, Hontianska (do roku 1786 k nej patril aj Malohont, v roku 1786 k nej boli pripojené Domaníky a Rakovec), Gemerská (jej sídlom v tom období bola Rimavská Sobota a v týchto rokoch k nej bola pripojená Malohontská stolica, čím vznikla Gemersko-malohontská stolica) a Turčiansko-zvolenská stolica (v roku 1786 bola k Zvolenskej stolici pripojená Bzovská Lehôtka). Do Košického dištriktu patrili Abovsko-turnianska, Šarišská a Spišská stolica (v roku 1785 do nej boli včlenené Stolica X.spišských kopijníkov a Provincia XVI.spišských miest). Do Peštianskeho dištriktu patrila Novohradská stolica. Do Mukačevského dištriktu patrila Užská stolica a do Rábskeho dištriktu patrila Komárňansko-ostrihomská a Rábsko-mošonská stolica. V roku 1795 sa usporiadanie vrátilo k stavu spred roka 1785 (dištrikty zanikli a opäť vzniklo 21 stolíc, ktoré existovali až do roku 1802).
1791-1848
Administratívne členenie na území Slovenska sa vrátilo k modelu spred roku 1785. Na Slovensku sa nachádzalo týchto 21 pôvodných stolíc:
Abovská, Bratislavská (bolo v nej 6 slúžnovských okresov: Záhorský, Bratislavský, Trnavský, Vonkajší, Hornoostrovný a Dolnoostrovný okres), Gemerská (Jej sídlom sa od roku 1791 stal opäť Plešivec. V roku 1791 sa Malohont vrátil Hontianskej stolici, ale v roku 1802 bol opäť odčlenený od Hontianskej stolice a už definitívne zlúčený s Gemerskou stolicou do Gemersko-malohontskej stolice. V roku 1805 bola táto stolica nakrátko premenovaná na Gemerskú stolicu so sídlom v Rimavskej Sobote.), Hontianska, Komárňanská, Novohradská (jej sídlom sa v roku 1791 stali opäť Balážske Ďarmoty), Ostrihomská, Zemplínska (Začiatkom 19.storočia v nej bolo 6 slúžnovských okresov: Tokajský, Zemplínsky, rozdelením Vranovského vznikli okresy Novomestský a Stropkovský. Rozdelením Michalovského okresu vznikli Michalovský a Ohradziansky okres.), Turnianska, Spišská (V roku 1798 v nej boli 4 slúžnovské okresy: Horský, Levočský, Magurský a Tatranský – Karpatský, alebo začiatkom 19.storočia Podtatranský), Užská, Nitrianska, Šarišská, Tekovská, Trenčianska (začiatkom 19.storočia v nej bolo 5 slúžnovských okresov: Žilinský, Považskobystrický, Stredný, Dolný a Záhorský okres), Liptovská (na prelome 18. a 19.storočia v nej boli 4 slúžnovské okresy: Západný, Severný, Južný a Východný okres), Turčianska, Oravská, Zvolenská (začiatkom 19.storočia v nej boli 2 slúžnovské okresy: Banskobystrický a Zvolenský okres), Mošonská a Rábska stolica.
1849 – 1918. Župy.
1848-12.9.1850 (tzv. prvé provizórium)
Po revolučných rokoch 1848-1849 a po porážke maďarskej revolúcie sa administratívny systém v Uhorsku zmenil. Bolo treba upevniť cisársku moc. Šľachtické stolice sa zmenili v podstate na inštitúcie štátu, označované ako župy, ktoré však územne zodpovedali približne rozsahu dovtedajších stolíc. Ich hranice boli zachované, ale bolo zavedených 5 vojenských dištriktov (na území dnešného Slovenska to boli Bratislavský dištrikt – 10 žúp, Košický dištrikt – 6 žúp a nepatrná časť územia dnešného Slovenska patrila do Šopronského dištriktu – 2 župy). Viedli ich generáli menovaní cisárom. Delili sa na civilné dištrikty (zvyčajne 4) a tie sa delili na župy v hraniciach bývalých stolíc. V každej župe bolo niekoľko slúžnovských okresov. Bolo to územie týchto 17 žúp:
V Bratislavskom dištrikte (sídlom dištriktu bola Bratislava): Bratislavská župa (sídlo Bratislava), Komárňanská župa (časti bývalých stolíc Komárňanskej, Ostrihomskej a Rábskej na ľavom brehu Dunaja spolu s komárňanským predmostím na pravom brehu Dunaja boli spojené do Komárňanskej župy, sídlo Komárno), Nitrianska župa (sídlo Nitra), Trenčianska župa (sídlo Trenčín), Tekovská župa (sídlo Zlaté Moravce), Hontianska župa (sídlo Šahy), Oravsko-turčianska župa (vznikla zlúčením území Oravskej a Turčianskej stolice, sídlo Martin), Liptovská župa (sídlo Liptovský Mikuláš), Zvolenská župa (sídlo Banská Bystrica) a Novohradská župa.
V Košickom dištrikte (sídlom dištriktu boli Košice): Gemerská župa (sídlo Rimavská Sobota), Spišská župa (sídlo Levoča), Abovsko-turnianska župa (vznikla zlúčením území Abovskej a Turnianskej stolice, sídlo Košice), Šarišská župa (sídlo Prešov), Zemplínska župa a Užská župa (na území dnešného Slovenska ležala iba malá časť).
V Šopronskom dištrikte: Mošonská župa (na území dnešného Slovenska ležala iba nepatrná časť).
13.9.1850-18.1.1853 (druhé tzv. Geringerovo provizórium).
V tomto období nastali menšie zmeny. Vojenské dištrikty boli premenené na civilné, ktoré sa delili na župy a tie na slúžnovské okresy. Územie niektorých žúp sa zmenilo a niektoré župy boli novo vytvorené. Dištrikty viedli hlavní dištriktní župani, župy prednostovia a slúžnovské okresy slúžni (šľachtickí sudcovia). Územie niektorých žúp sa zmenilo a niektoré župy boli novo vytvorené.
V roku 1850 bola Nitrianska župa rozdelená na Hornonitriansku a Dolnonitriansku župou (pribudol k nej Bánovský slúžnovský okres z Trenčianskej župy a Osliansky slúžnovský okres z Tekovskej župy).
Existovali teda vtedy tieto župy: Abovsko-turnianska, Bratislavská, Dolnonitrianska, Hornonitrianska, Gemerská, Hontianska, Komárňanská, Liptovská, Mošonská, Novohradská, Oravská (opäť sa oddelila z Oravsko-turčianskej župy), Turčianska (opäť sa oddelila z Oravsko-turčianskej župy), Spišská, Šarišská, Tekovská, Trenčianska, Užská, Zemplínska a Zvolenská župa.
19.1.1853 – 20.10.1860 (tzv. definitívum)
V tomto období došlo iba k malým zmenám. Oravská a Turčianska župa boli opäť spojené do Oravsko-turčianskej župy. Dištrikty boli formálne premenené na administratívne územia miestodržiteľského oddelenia (od 1.7.1860 administratívne územia expozitúry miestodržiteľstva). Aj tieto sa delili na župy, na ktorých čele stáli komisári menovaní centralistickou rakúskou vládou.
21.10.1860 – 1867 (tzv. prechodné obdobie)
V tomto období nastal postupný návrat k stoliciam z roku 1848, bolo teda postupne obnovované členenie spred roku 1849. Už ako župy boli stolice obnovené až v roku 1867.
1867-1918
V roku 1867 prebehlo rakúsko-maďarské vyrovnanie. V tomto roku sa administratívne členenie vrátilo k stavu z roku 1848, aj keď drobné zmeny v priebehu hraníc zostali zachované. Dištrikty boli zrušené. V roku 1867 bolo v Uhorsku vytvorených 64 žúp (vrátane Chorvátska-Slavónska to bolo 71 žúp), z toho na území Slovenska to bolo 21 žúp. Tento počet sa do roku 1918 takmer nezmenil. Na čele župy stál hlavný župan. Opätovne sa rozdelila Oravsko-turčianska župa na Oravskú a Turčiansku župu a Dolnonitrianska a Hornonitrianska župa sa spojila do Nitrianskej župy.
Počet okresov do roku 1910 stále rástol. Okolo roku 1891 jestvovalo v Uhorsku 409 okresov, z toho na Slovensku 95.
V roku 1877 bola k Hontianskej župe pripojená Krupina, ktorá bola dovtedy slobodným kráľovským mestom v Zvolenskej župe.
V roku 1882 boli upravené hranice Abovsko-turnianskej župy (pridaná obec Ťahanovce, dovtedy súčasť Spišskej župy), Hontianskej župy (pridaná obec Kráľovce, dovtedy súčasť Zvolenskej župy), Nitrianskej župy (pridaná ľavobrežná časť obce Kostoľany pod Tríbečom, dovtedy súčasť Tekovskej župy), Novohradskej župy, Spišskej župy (obec Štós bola pripojená k Abovsko-turnianskej župe), Šarišskej župy (pridané obce Fijaš, Ruská Voľa, Vavrinec, Kobylnice, Mičakovce, Ďurďoš, Prosačov, Remeniny, Matiaška, Hermanovce a Bystré, dovtedy súčasť Zemplínskej župy), Tekovskej župy (pridané obce Neverice a Ladice, dovtedy súčasť Nitrianskej župy), Užskej župy (pridaná obec Zbudza, dovtedy súčasť Zemplínskej župy), Zemplínskej župy (pridané obce Malý Kazimír a Byšta, dovtedy súčasť Abovskej župy a obce Bokša, Šandal, Veľké Bukovce, Veľké Staškovce, Veľká Driečna a Vyšná Vladiča, dovtedy súčasť Šarišskej župy) a Zvolenskej župy. Od roku 1882 bola Turnianska župa definitívne pripojená k Abovskej a vznikla Abovsko-turnianska župa (pôvodne dve samostatné stolice boli spojené už v rokoch 1848-1859). Ku Gemersko-malohontskej župe boli pripojené obec Lipovník a 4 obce z Turnianskej župy. Po roku 1882 až do roku 1910 bolo na území Slovenska 7 celých žúp: Liptovská (sídlo Liptovský Svätý Mikuláš), Nitrianska (sídlo Nitra), Šarišská (sídlo Prešov), Tekovská (sídlo Zlaté Moravce), Trenčianska (sídlo Trenčín), Turčianska (sídlo Turčiansky Svätý Martin) a Zvolenská (sídlo Banská Bystrica), väčšia časť 11 žúp: Abovsko-turnianska (sídlo Košice), Bratislavská (sídlo Bratislava), Gemersko-malohontská (sídlo Rimavská Sobota), Hontianska (sídlo Šahy), Komárňanská (sídlo Komárno), Novohradská (sídlo Balážske Ďarmoty), Oravská (sídlo Dolný Kubín), Ostrihomská (sídlo Ostrihom), Spišská (sídlo Levoča), Užská (sídlo Užhorod) a Zemplínska (sídlo Nové Mesto pod Šiatrom – Sátoraljaújhely) a iba niekoľko obcí 2 žúp: Rábska (sídlo Ráb) a Mošonská (sídlo Mosonmagyaróvár). Celkom teda v tom období územie Slovenska zasahovalo 20 žúp. Toto usporiadanie pretrvalo zánik Rakúsko-Uhorska. Väčšie zmeny najmä hraníc žúp sa teda vykonali v roku 1867, menšie v rokoch 1877, 1882 a 1884.
V roku 1884 došlo ešte k menším úpravám hraníc Bratislavskej župy (bola pridaná ľavobrežná obec Dechtice, dovtedy súčasť Nitrianskej župy), Abovskej, Nitrianskej a Zemplínskej župy.
Spišská župa mala v 2.polovici 19.storočia tieto okresy: Banský, Levočský, Pohornádsky, Tatranský, Popradský a Magurský okres.
Tekovská župa mala v roku 1891 tieto okresy: Levice, Vráble, Žiar nad Hronom, Oslany a Zlaté Moravce.
Municipálne mestá.
Od konca 19.storočia (1886) do roku 1918 popri župách štátnu správu tvorili aj 4 municipálne mestá: Banská Belá a Banská Štiavnica (tvorili jedno municipálne mesto), Bratislava, Komárno a Košice.
V roku 1910 boli v jednotlivých župách tieto okresy:
Abovsko-turnianska župa: Košice (sídlo Košice), Füzer (sídlo Ždaňa), Čerhát (sídlo Moldava nad Bodvou), Turňa (sídlo Turňa nad Bodvou), Szikszovský a Göncský okres.
Bratislavská župa: Bratislava, Šamorín, Dunajská Streda, Galanta, Malacky, Trnava a Senec.
Gemersko-malohontská župa: Revúca (sídlo Jelšava), Rožňava, Tornaľa, Rimavská Sobota, Hronské údolie/Pohronie (sídlo Valkovňa) a Rimavská Seč.
Hontianska župa: Šahy, Krupina, Bátovce a Vinica.
Komárňanská župa: Žitný ostrov (sídlo Zemianska Olča) a Dvory nad Žitavou (sídlo Hurbanovo).
Nitrianska župa: Nitra, Šaľa (sídlo Trnovec nad Váhom), Nové Mesto nad Váhom, Hlohovec, Topoľčany, Prievidza, Nové Zámky (sídlo Šurany), Myjava, Senica, Skalica, Piešťany a Žabokreky nad Nitrou.
Novohradská župa: na území súčasného Slovenska Fiľakovo, Lučenec a Halič.
Ostrihomská župa: na území súčasného Slovenska Ostrihom a Štúrovo (sídlo Mužla).
Spišská župa: Gelnica, Kežmarok, Levoča, Spišská Nová Ves, Spišská Stará Ves, Spišská Sobota, Spišské Podhradie a Stará Ľubovňa.
Šarišská župa: Prešov, Bardejov, Svidník, Giraltovce, Lipany, Sabinov a Lemešany.
Trenčianska župa: Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Čadca, Ilava, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Púchov, Považská Bystrica a Žilina.
Užská župa: na území súčasného Slovenska Veľké Kapušany a Sobrance.
Zemplínska župa: Medzibodrožie (sídlo Kráľovský Chlmec), Michalovce, Sečovce, Vranov, Humenné, Medzilaborce a Snina.
Zvolenská župa: Banská Bystrica, Brezno, Zvolen a Zvolenská Slatina.
Liptovská župa: Liptovský Svätý Mikuláš, Liptovský Hrádok, Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča) a Ružomberok.
Turčianska župa: Dolný Turiec (sídlo Turčiansky Svätý Martin) a Horný Turiec (sídlo Turčianske Teplice).
Oravská župa: Dolný Kubín, Hradný okres, Trstená a Námestovo.
1919 – 1922. Župy.
Na základe Zákona 11/1918 z 28.10.1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniklo Česko-Slovensko (Československá republika). Prevzalo dovtedajší rakúsko-uhorský právny systém a tým aj dovtedajšie územné a správne usporiadanie. Súčasťou územia Slovenska sa vtedy stala aj Podkarpatská Rus.
Župy na jeho území zostali zachované takmer v nezmenenom tvare a z veľkej časti s nezmenenými hranicami. K 30.10.1918 bolo územie Slovenska rozdelené do 24 municípií, ktoré tvorilo 20 žúp a 4 municipálne mestá (Banská Belá a Banská Štiavnica, Bratislava, Komárno a Košice). Na území Slovenska vtedy boli tieto župy: Abovsko-turnianska (sídlo Košice), Bratislavská (sídlo Bratislava), Gemersko-malohontská (sídlo Rimavská Sobota), Hontianska (sídlo Šahy), Komárňanská (sídlo Komárno), Novohradská, Zemplínska, Spišská (sídlo Levoča), Užská, Nitrianska (sídlo Nitra), Šarišská (sídlo Prešov), Tekovská (sídlo Zlaté Moravce), Trenčianska (sídlo Trenčín), Liptovská (sídlo Liptovský Svätý Mikuláš), Oravská (sídlo Dolný Kubín), Turčianska (sídlo Turčiansky Svätý Martin), Zvolenská (sídlo Zvolen), Mošonská, Ostrihomská a Rábska. Územiu Česko-Slovenska podľa Zákona 126/1920 pripadlo celé územie 12 žúp aj s ich sídlami, územie 4 žúp (Hontianska, Komárňanská, Novohradská a Zemplínska) sa stalo súčasťou Česko-Slovenska z podstatnej časti (z toho 2 župy bez župného sídla), z územia žúp Ostrihomskej, Rábskej a Užhorodskej pripadla Česko-Slovensku len menšia časť a z územia Mošonskej župy iba nepatrná časť, všetky bez župných sídiel. Po vzniku Česko-Slovenska župy na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi zostali najskôr v nezmenenom stave (Mošonská a Rábska župa na území Slovenska nepôsobili). Výnimkou boli župy na južnom Slovensku a na východnom Slovensku.
Začiatkom roku 1919 boli územia južných žúp (Mošonská, Rábska a Ostrihomská), ktoré ležali na území Česko-Slovenska pripojené ku Komárňanskej župe. Územie východnej Užskej župy, ktoré ležalo na území Česko-Slovenska (okresy Sobrance a Veľké Kapušany), bolo pripojené k Zemplínskej župe (zvyšok Užskej župy zostal ako súčasť územia Podkarpatskej Rusi). Sídlo Novohradskej župy sa na Slovensku prenieslo do Lučenca a sídlo Zemplínskej župy do Michaloviec.
V súvislosti s hraničným sporom s Poľskom došlo v roku 1920 aj k menším úpravám hraníc Oravy (väčšina okresu Trstená pripadla Poľsku) a Spiša (západná časť okresu Spišská Stará Ves pripadla Poľsku).
V tom období existovalo na Slovensku 17 žúp: Abovsko-turnianska, Bratislavská, Gemersko-malohontská, Hontianska, Komárňanská, Novohradská, Zemplínska, Spišská, Užská, Nitrianska, Šarišská, Tekovská, Trenčianska, Liptovská, Oravská, Turčianska a Zvolenská župa.
Bolo v nich 94 okresov a 4 municipálne mestá. Okrem nich bolo 30 miest so zriadeným magistrátom. Župy sa stále členili na okresy. K 31.10.1918 bolo na území Slovenska 136 administratívnych celkov okresného stupňa: 35 miest so zriadeným magistrátom, 4 municipálne mestá a 97 okresov (z toho 2 okresy ako súčasť Užskej župy: Perečín a Veľké Berezné sa nachádzali v Podkarpatskej Rusi a dnes sú mimo územia Slovenska). Na území dnešného Slovenska teda bolo 134 administratívnych celkov: 35 miest so zriadeným magistrátom, 4 municipálne mestá a 95 okresov.
Nariadenie 606/1920 zo 6.11.1920 s účinnosťou od 13.11.1920 rozhodlo o zlúčení okresu Turňa s okresom Moldava do okresu so sídlom v Moldave, čím sa počet administratívnych celkov znížil na 133.
Nariadenie 436/1921 z 1.12.1920 s účinnosťou od 1.12.1921 rozhodlo o preložení sídla Žitnoostrovného okresu v Komárňanskej župe zo Zemianskej Olče (Zemianska Oča) do Komárna a o zmene jeho názvu na Komárňanský (Komárenský) okres.
V roku 1922 bolo na území dnešného Slovenska 16 žúp (Abovsko-turnianska, Bratislavská, Gemersko-malohontská, Hontianska, Komárňanská, Novohradská, Zemplínska, Spišská, Nitrianska, Šarišská, Tekovská, Trenčianska, Liptovská, Oravská, Turčianska a Zvolenská), Užská župa bola na území Podkarpatskej Rusi a 4 municipálne mestá.
Nariadenie 91/1922 z 9.3.1922 s účinnosťou od 9.3.1922 (Vyhláška 345/1922 z 2.12.1922 rozhodla o vykonaní tohto nariadenia s účinnosťou od 10.12.1922) rozhodlo o zrušení podzámockého okresu so sídlom v Tvrdošíne (Oravská župa) a rozdelení jeho územia medzi trstenský, dolnokubínsky a námestovský okres, čím sa počet okresov znížil na 132.
Nariadenie 275/1922 z 21.9.1922 s účinnosťou od 21.9.1922 (Vyhláška 412/1922 z 29.12.1922 rozhodla o prevedení tohto nariadenia s účinnosťou od 29.12.1922) rozhodlo o tom, že dovtedy municipálne mestá Bratislava a Košice sú mestami so zriadeným magistrátom (boli pričlenené k Bratislavskej a Abovsko-turnianskej župe), že dovtedy municipálne mesto Komárno je veľkou obcou a je pridelené k okresu komárňanskému, že dovtedy municipálne mesto Banská Štiavnica-Belá je veľkou obcou a všetkých 30 dovtedajších miest so zriadeným magistrátom je veľkými obcami (Bardejov, Spišská Belá, Brezno, Banská Bystrica, Gelnica, Jelšava, Svätý Jur, Kežmarok, Levice, Levoča, Lučenec, Nitra, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Prešov, Rožňava, Ružomberok, Sabinov, Trenčín, Trnava, Spišské Vlachy, Nové Zámky, Zvolen, Žilina, Modra, Pezinok, Kremnica, Uhorská Skalica, Poprad a Rimavská Sobota) a sú pričlenené k príslušným okresom. Bývalé mestá so zriadeným magistrátom prehlásené za obce (Krupina, Nová Baňa, Dobšiná, Ľubica a Revúca) boli pričlenené k príslušným okresom. Ďalej bol v Hontianskej župe zriadený okres Banská Štiavnica-Belá so sídlom Banská Štiavnica-Belá (jeho územie vzniklo zmenšením okresov krupinského, batoveckého, zvolenského a svätokrížskeho), v Bratislavskej župe zriadený okres Modra so sídlom v Modre (jeho územie vzniklo zmenšením okresov seneckého a trnavského) a v Tekovskej župe zriadený okres Kremnica. Mesto so zriadeným magistrátom Uhorská Skalica je veľkou obcou, je priradená k holíčskemu okresu a jeho sídlo je do nej preložené z Holíča. Mesto so zriadeným magistrátom Poprad je veľkou obcou, je priradená k spišsko-soboteckému okresu a jeho sídlo je do nej preložené zo Spišskej Soboty. Mesto so zriadeným magistrátom Rimavská Sobota je veľkou obcou, je priradená k hnúšťskemu okresu a jeho sídlo je do nej preložené z Hnúšte. Tým zanikli municipálne mestá, počet okresov vzrástol na 96, počet miest so zriadeným magistrátom sa znížil na 2. Počet celkov okresného stupňa bol teda 98.
Nariadenie 280/1922 z 21.9.1922 s účinnosťou od 21.9.1922 zlúčilo Abovsko-turniansku (sídlo Košice), Šarišskú (sídlo Prešov) a Zemplínsku župu (sídlo Michalovce) do jediného správneho obvodu s názvom Košická župa (sídlo Košice). Ďalej nariadenie zriadilo pre obvod Zemplínskej a Užskej župy expozitúru Košickej župy v Michalovciach a zrušilo dovtedajšie okresy Ždáňa, Lemešany, Lipiany, Vyšný Svidník, Michalany a Perečín. V novozriadenej Košickej župe boli tieto okresy: Košice (zahŕňal celé územie zrušeného ždáňskeho okresu, časť dovtedajšieho okresu Košice a časť zrušeného okresu Lemešany), Moldava (zahŕňal celé územie dovtedajšieho moldavsko-turnianskeho okresu a časť dovtedajšieho okresu Košice), Prešov (zahŕňal časť zrušeného okresu Lemešany a časť dovtedajšieho prešovského a sabinovského okresu), Bardiov (zahŕňal celé územie dovtedajšieho okresu Bardiov a časť dovtedajšieho okresu Vyšný Svidník), Sabinov (zahŕňal celé územie zrušeného okresu Lipiany a časť dovtedajšieho okresu Sabinov), Stropkov (zahŕňal časti dovtedajších okresov Vyšný Svidník, Giraltovce, Humenné a Vranov), Giraltovce (nezmenený), Sečovce (zahŕňal časť územia zrušeného okresu Michalany a časť dovtedajšieho okresu Sečovce), Královský Chlumec (zahŕňal celé územie dovtedajšieho kráľovochlumeckého okresu, časť zrušeného okresu Michalany a časť dovtedajšieho okresu Veľké Kapušany), Vranov (zahŕňal časti dovtedajších okresov stropkovského, sečovského a vranovského), Michalovce (zahŕňal celé územie dovtedajšieho michalovského okresu a časti dovtedajších okresov Veľké Kapušany a Sobrance), Veľké Kapušany (zahŕňal časť dovtedajšieho veľkokapušianskeho okresu a časť okresu Užhorod), Sobrance (zahŕňal časti dovtedajšieho sobraneckého, užhorodského, humenského a stropkovského okresu), Humenné (zahŕňal celé územie dovtedajšieho humenského okresu a časť zrušeného okresu Vyšný Svidník), Medzilaborce (nezmenený), Snina (zahŕňal časti dovtedajších okresov sninského a humenského) a okresu Veľké Berezné (zahŕňal časti dovtedajších okresov Veľké Berezné, sninského a perečínskeho, nachádzal sa na území Podkarpatskej Rusi). V Košickej župe bolo mesto Košice so zriadeným magistrátom. Úpravami území okresov sa na úkor Košickej župy (zmenšené okresy Sabinov a Prešov) zväčšila Spišská župa (zväčšený okres Gelnica). Tým sa počet žúp znížil na 17, a v nich bolo 91 okresov. Zostali 2 mestá so zriadeným magistrátom.
Nariadenie 281/1922 z 21.9.1922 s účinnosťou od 30.9.1922 rozhodlo o zrušení okresov v Gemersko-malohontskej župe so sídlami v Ratkovej (územie bolo rozdelené medzi okres Hnúšťa so sídlom v Rimavskej Sobote a okres Revúca) a hronského okresu so sídlom v Pohorelej (územie bolo rozdelené medzi Zvolenskú župu – okres Brezno a Spišskú župu – okres Spišská Sobota so sídlom v Poprade). Ďalej bol zriadený okres so sídlom v Novej Bani (zmenšili sa okresy oslanský, Zlaté Moravce a Svätý Kríž) a boli zmenšené tieto okresy: v Trenčianskej župe okres Trenčín (časť územia bola presunutá do Bratislavskej župy do okresu Nové Mesto nad Váhom), v Hontianskej župe pastuchovský okres (časť územia bola presunutá do Komárňanskej župy do okresu Párkaň), v Košickej župe sabinovský okres (časť územia bola presunutá do Spišskej župy do okresu Stará Ľubovňa) a v Zvolenskej župe okres baňskobystrický (časť územia bola presunutá do Liptovskej župy do okresu Ružomberok). Počet okresov bol 90 a boli 2 mestá so zriadeným magistrátom.
Zákon 243/1922 z 13.7.1922 s účinnosťou od 23.11.1922 a Nariadenie 335/1922 z 23.11.1922 s účinnosťou k 23.11.1922 k prevedeniu tohto zákona zmenil dovtedy municipálne mestá Bratislavu a Košice na mestá so zriadeným magistrátom.
Vyhláška 345/1922 z 2.12.1922 s účinnosťou od 10.12.1922 rozhodla o tom, že boli zriadené okresy Baňska Štiavnica-Belá (Hontianska župa), Modra (Bratislavská župa), Kremnica (Tekovská župa), Nová Baňa (Tekovská župa), boli presunuté sídla okresu Holič do Uhorskej Skalice a okresu Hnúšťa do Rimavskej Soboty, zrušené okresy Tvrdošín, Ždáňa (územie prešlo pod okres Košice v Abovsko-turnianskej župe), Lemešanoch, Lipianoch (územie prešlo pod okres Sabinov v Šarišskej župe), Michalanoch (územie okrem obcí Bodrogszeg a Bodrogszerdahely prešlo pod okres Sečovce v Zemplínskej župe), Stropkove, Ratkovej a Pohorelej, čím boli upravené hranice okresov a boli rozšírené územia týchto okresov: novomestský v Nitrianskej župe, parkáňsky v Komárňanskej župe, rimavsko-sobotský a revúcky v Gemersko-malohontskej župe, ružomberský v Liptovskej župe, gelnický a spišsko-sobotský v Spišskej župe, brezniansky vo Zvolenskej župe, staro-ľubovnianský, bardiovský, prešovský, vyšno-svidnický a okres Giraltovce v Šarišskej župe, moldavský v Abovsko-turnianskej župe a humenský, sníňanský, královsko-chlumecký, michalovský a vranovský v Zemplínskej župe. Touto vyhláškou boli tiež do jedného správneho obvodu s jedným župným úradom v Košiciach zlúčené Abovsko-turnianska, Šarišská a Zemplínska župa a župné úrady v Prešove a v Michalovciach boli zrušené. Ďalej bola pre obvod Zemplínskej a Užskej župy zriadená expozitúra Košickej župy v Michalovciach.
1.1.1923 – 1.7.1928. Veľžupy.
Na základe Zákona 126/1920 z 29.2.1920 s účinnosťou od 1.1.1923 a Nariadenia 310/1922 k tomuto zákonu z 26.10.1922 s účinnosťou od 26.10.1922 pôvodné župy zanikli a na území Slovenska vzniklo 6 nových žúp, ktoré sa neoficiálne nazývali veľžupy: Župa XV. Bratislavská (sídlo Bratislava, vznikla z celého územia Bratislavskej župy a časti území Komárňanskej, Nitrianskej a Trenčianskej župy), Župa XVI. Nitrianska (sídlo Nitra, vznikla z časti území Nitrianskej, Trenčianskej, Komárňanskej, Hontianskej a Tekovskej župy), Župa XVII. Považská (sídlo Turčiansky Svätý Martin, vznikla z celého územia Turčianskej a Oravskej župy a z časti území Trenčianskej a Tekovskej župy), Župa XVIII. Zvolenská (sídlo Zvolen, vznikla z celého územia Novohradskej a Zvolenskej župy a časti území Hontianskej, Tekovskej a Gemersko-malohontskej župy), Župa XIX. Podtatranská (sídlo Liptovský Svätý Mikuláš, vznikla z celého územia Liptovskej župy a časti území Šarišskej a Gemersko-malohontskej župy) a Župa XX. Košická župa (sídlo Košice, vznikla z celého územia Šarišskej, Abovsko-turnianskej a Zemplínskej župy a časti územia Spišskej župy). Bolo v nich 79 (neskôr v rokoch 1928-1938 iba 77) okresov. Veľžupy boli zavedené iba na území Slovenska. Na území Podkarpatskej Rusi až do roku 1928 existovali pôvodné uhorské župy. Územie Bratislavskej župy tvorila dovtedajšia Bratislavská župa, časť Nitrianskej župy (okresy holičský, senický, myjavský, novomestský, piešťanský, fraštácky, šaliansky a mesto Uhorská Skalica), časť Komárňanskej župy (okresy gutanský – pravý breh Malého Dunaja, mesto Komárno) a časť Rábskej župy (čiastka, ktorá pripadla Československej republike). Územie Nitrianskej župy tvorila dovtedajšia Nitrianske župa (okrem území, ktoré pripadli Bratislavskej župe), časť Trenčianskej župy (okres Bánovce nad Bebravou), časť Tekovskej župy (okresy oslanský, Zlaté Moravce a vrábelský), časť Komárňanskej župy (okres udvardský, okrem okresov, ktoré pripadli Bratislavskej župe a mestá Nitra a Nové Zámky). Územie Považskej župy tvorila dovtedajšia Trenčianska župa (okrem okresu Bánovce nad Bebravou, ktorý pripadol Nitrianskej župe), celé dovtedajšie župy Turčianska a Oravská, časť Tekovskej župy (mesto Kremnica a časť obcí) a mesto Trenčín. Územie Zvolenskej župy tvorila dovtedajšia Zvolenská župa, časť Tekovskej župy (všetky okresy, okrem tých čo pripadli Turčianskej a Nitrianskej župe a mesto Nová Baňa), časti Hontianskej a Novohradskej župy (čiastka, ktorá pripadla Československej republike) a časť Gemersko-malohontskej župy (okresy rim-sobotský, hnúšťanský, rimasiačský a mesto Rimavská Sobota). Územie Podtatranskej župy tvorila dovtedajšia Liptovská župa, časť Gemersko-malohontskej župy, ktorá nepripadla Zvolenskej župe a časť Spišskej župy (okrem okresu Gelnica, ktorý pripadol Košickej župe). Územie Košickej župy tvorila celá Šarišská župa, územie Abovsko-turnianskej, Užskej a Zemplínskej župy, ktoré pripadlo Československej republike, časť Spišskej župy (okres Gelnica) a mesto Košice.
Nariadenie 378/1922 z 21.12.1922 s účinnosťou od 1.1.1923 ustanovilo vo veľžupách 81 okresov (z toho 2 mestské) a ich sídla, zrušilo okresy so sídlom v obciach Senec, Žabokreky, Oslany, Štubnianske (Turčianske) Teplice, Veľká Slatina, Ipoľské Šahy, Nekyje, Bátovce, Halič, Hnúšťa, Pastúchov, Nemecká Ľupča, Spišské Podhradie a Veľké Berezné, a zmenila sídla okresov Holič (na Skalicu) a Spišská Sobota (na Poprad). V Bratislavskej župe (Župa XV) to boli okresy Bratislava (dovtedajší okres Bratislava), Bratislava-mesto (nezmenený), Dunajská Streda (dovtedajší okres Dunajská streda a časť okresu Komárno), Galanta (časť dovtedajšieho okresu Galanta, zrušený okres Senec a časť okresu Trnava), Hlohovec (nezmenený), Komárno (zmenšený), Malacky (nezmenený), Modra (nezmenený), Myjava (nezmenený), Nové Mesto nad Váhom (zmenšený), Piešťany (dovtedajší okres Piešťany a časť okresu Nové Mesto nad Váhom), Senica (nezmenený), Skalica (zrušený okres Holíč), Šala nad Váhom (dovtedajší okres Šala nad Váhom a časť okresu Galanta), Šamorýn (nezmenený) a Trnava (zmenšený). V Nitrianskej župe (Župa XVI) to boli okresy Bánovce nad Bebravou (dovtedajší okres Bánovce nad Bebravou a časť zrušeného okresu Žabokreky), Nitra (časť dovtedajších okresov Nitra a Veľké Topoľčany), Nové Zámky (nezmenený), Parkáň (nezmenený), Prievidza (dovtedajší okres Prievidza a časti zrušených okresov Oslany a Žabokreky), Stará Ďala (nezmenený), Veľké Topoľčany (časť dovtedajšieho okresu Veľké Topoľčany a časti zrušených okresov Oslany a Žabokreky), Vráble (časť dovtedajších okresov Vráble a Nitra), Zlaté Moravce (dovtedajší okres Zlaté Moravce a časti okresov Nitra a Vráble). V Zvolenskej župe (Župa XVIII) to boli okresy Banská Bystrica (dovtedajší okres Banská Bystrica a časť zrušeného okresu Veľká Slatina), Banská Štiavnica-Belá (nezmenený), Brezno (časť dovtedajšieho okresu Brezno), Hronský Svätý Kríž (časť dovtedajšieho okresu Svätý Kríž), Krupina (dovtedajší okres Krupina, časti zrušených okresov Ipoľské Šahy a Nekyje a časť okresu Zvolen), Levice (časť dovtedajšieho okresu Levice a časť zrušeného okresu Bátovce), Lučenec (dovtedajší okres Lučenec, zrušený okres Halič a časť okresu Veledín), Modrý Kameň (dovtedajší okres Modrý Kameň a časť zrušeného okresu Nekyje), Nová Baňa (nezmenený), Rimavská Sobota (časť zrušeného okresu Hnúšťa a časť okresu Lučenec), Veledín (časti dovtedajších okresov Veledín a Lučenec), Zvolen (časť dovtedajšieho okresu Zvolen a časť zrušeného okresu Veľká Slatina) a Želiezovce (zrušený okres Pastúchov a časť okresu Levice). V Podtatranskej župe (Župa XIX) to boli tieto okresy: Hrádok (nezmenený), Kežmarok (dovtedajší okres Kežmarok a časť okresu Levoča), Levoča (časti dovtedajších okresov Levoča a Spišská Nová Ves a časť zrušeného okresu Spišské Podhradie), Liptovský Svätý Mikuláš (dovtedajší okres Liptovský Svätý Mikuláš a časť zrušeného okresu Nemecká Ľupča), Poprad (dovtedajší okres Spišská Sobota), Revúca (nezmenený), Rožňava (časti dovtedajších okresov Rožňava a Spišská Nová Ves), Ružomberok (dovtedajší okres Ružomberok a časť zrušeného okresu Nemecká Ľupča), Spišská Nová Ves (časti dovtedajších okresov Spišská Nová Ves a Rožňava a časť zrušeného okresu Spišské Podhradie), Stará Ľubovňa (nezmenený), Spišská Stará Ves (nezmenený) a Tornaľa (nezmenený). V Košickej župe (Župa XX) to boli tieto okresy: Bardiov (nezmenený), Gelnica (nezmenený), Giraltovce (nezmenený), Humenné (nezmenený), Košice (nezmenený), Košice-mesto (nezmenený), Královský Chlumec (časť dovtedajšieho okresu Královský Chlumec), Medzi-Laborce (nezmenený), Michalovce (nezmenený), Moldava (nezmenený), Prešov (nezmenený), Sabinov (nezmenený), Sečovce (dovtedajší okres Sečovce a časť okresu Vranov), Snina (dovtedajší okres Snina a zrušený okres Veľké Berezné), Sobrance (nezmenený), Veľké Kapušany (nezmenený), Vranov (časť dovtedajšieho okresu Vranov) a Vyšný Svidník (nezmenený).
Vyhláška 366/1922 s účinnosťou od 1.1.1923 zriadila v Rožňave expozitúru Podtatranskej župy pre okresy Tornaľa, Rožňava a Revúca.
Vyhláška 15/1923 z 20.1.1923 s účinnosťou od 29.1.1923 zriadila v Ipoľských Šahách expozitúru okresného úradu Krupina.
V roku 1923 bolo z Poľska k Česko-Slovensku definitívne pripojené územie Javoriny a v roku 1924 mu boli vrátené obce Suchá Hora a Hladovka.
Zákon 62/1925 z 31.3.1925 stanovil, že Zákon 243/1922 platí aj pre Podkarpatskú Rus (mestá Užhorod a Mukačevo).
Nariadenie 208/1925 zo 17.9.1925 s účinnosťou od 1.12.1925 preložilo sídlo okresného úradu z Vyšného Svidníka do Stropkova. Okres Stropkov vznikol z okresu Vyšný Svidník a častí okresov Giraltovce, Humenné a Vranov (tieto boli zmenšené). Tým sa zmenilo administratívne rozdelenie Košickej župy.
Vyhláška 209/1925 zo 17.10.1925 s účinnosťou od 1.12.1925 zriadila expozitúru okresného úradu Stropkov vo Vyšnom Svidníku.
V tom období boli k jednotlivým župám začlenené tieto okresy: Bratislavská župa (Župa XV.) so sídlom v Bratislave (Bratislava, Dunajská Streda, Galanta, Šaľa nad Váhom, Malacky, Modra, Šamorýn, Trnava, Hlohovec, Myjava, Piešťany, Senica, Skalica, Nové Mesto nad Váhom, Komárno a mesto Bratislava), Nitrianska župa (Župa XVI.) so sídlom v Nitre (Bánovce, Nitra, Nové Zámky, Parkáň, Prievidza, Stará Ďala, Veľké Topolčany, Vráble a Zlaté Moravce), Považská župa (Župa XVII.) so sídlom v Turčianskom Svätom Martine (Veľká Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Ilava, Považská Bystrica, Púchov, Trenčín, Žilina, Dolný Kubín, Námestovo, Trstená, Turčiansky Svätý Martin a Kremnica), Banskobystrická župa (Župa XVIII.) so sídlom v Baňskej Bystrici (Baňská Bystrica, Baňská Štiavnica, Brezno, Hronský Svätý Kríž, Krupina, Levice, Lučenec, Modrý Kameň, Nová Baňa, Rimavská Sobota, Veledín, Želiezovce a Zvolen), Podtatranská župa (Župa XIX.) so sídlom v Liptovskom Svätom Mikuláši (Ružomberok, Liptovský Svätý Mikuláš, Hrádok, Tornaľa, Rožňava, Revúca, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad, Spišská Nová Ves a Levoča), Košická župa (Župa XX.) so sídlom v Košiciach (Košice, Moldava, Prešov, Bardiov, Sabinov, Vyšný Svidník, Giraltovce, Sečovce, Královský Chlumec, Vranov, Michaľovce, Veľké Kapušany, Sobrance, Humenné, Medzi-Laborce, Snina, Gelnica a mesto Košice).
Na konci tohto obdobia v roku 1928 bol na Slovensku 6 žúp a v nich 81 okresov (z toho 2 mestské) a 2 expozitúry.
1.7.1928 – 31.12.1939. Krajinské zriadenie.
V tomto období na základe Zákona 125/1927 zo 14.7.1927 (zmenil a doplnil Zákon 126/1920), účinného od 1.7.1928, župné usporiadanie Slovenska definitívne zaniklo a bolo nahradené krajinským zriadením, pričom Slovensko tvorilo jednotnú Krajinu Slovenskú so sídlom v Bratislave, členenú už len na okresy (druhou bola k Slovensku patriaca Krajina Podkarpatoruská so sídlom v Užhorode – od 1.1.1939 nazývaná Karpatská Ukrajina alebo Zakarpatskoukrajinská zem). Dovtedajšie členenie zostalo nezmenené. Okresov bolo 81 (z toho 2 mestské), expozitúry boli dve, všetky s drobnými zmenami zostali ako predtým. Toto zriadenie zaniklo na základe Zákona 190/1939 v roku 1939.
Na začiatku obdobia boli na Slovensku tieto okresy: Bratislava, Dunajská Streda, Galanta, Šaľa nad Váhom, Malacky, Modra, Šamorýn, Trnava, Hlohovec, Myjava, Piešťany, Senica, Skalica, Nové Mesto nad Váhom, Komárno, Bánovce, Nitra, Nové Zámky, Parkáň, Prievidza, Stará Ďala, Veľké Topolčany, Vráble, Zlaté Moravce, Veľká Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Ilava, Považská Bystrica, Púchov, Trenčín, Žilina, Dolný Kubín, Námestovo, Trstená, Turčiansky Svätý Martin, Kremnica, Baňská Bystrica, Baňská Štiavnica, Brezno, Hronský Svätý Kríž, Krupina, Levice, Lučenec, Modrý Kameň, Nová Baňa, Rimavská Sobota, Veledín, Želiezovce, Zvolen, Ružomberok, Liptovský Svätý Mikuláš, Hrádok, Tornaľa, Rožňava, Revúca, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad, Spišská Nová Ves, Levoča, Košice, Moldava, Prešov, Bardiov, Sabinov, Vyšný Svidník, Giraltovce, Sečovce, Královský Chlumec, Vranov, Michaľovce, Veľké Kapušany, Sobrance, Humenné, Medzi-Laborce, Snina, Gelnica a mestá Bratislava a Košice.
Nariadenie 93/1928 z 28.6.1928 s účinnosťou od 1.7.1928 zrušilo okresy so sídlami v Liptovskom Hrádku (územie pripojené k okresu Liptovský Svätý Mikuláš) a v Svätom Kríži nad Hronom (územie pripojené k okresom Kremnica a Nová Baňa) a preložilo sídlo okresu zo Sečoviec do Trebišova. Došlo k zmenám v území okresov: zmenšený okres Sečovce a zväčšený okres Kráľovský Chlmec, zmenšený okres Gelnica a zväčšený okres Prešov, zmenšený okres Modrá a zväčšené okresy Trnava a Bratislava, zmenšený okres Krupina a zväčšené okresy Zvolen a Levice, zmenšený okres Nová Baňa a zväčšené okresy Zlaté Moravce a Kremnica, zmenšený okres Piešťany a zväčšený okres Trenčín, zmenšený okres Ružomberok a zväčšený okres Banská Bystrica, zmenšený okres Levoča a zväčšený okres Spišská Nová Ves. Sídlo okresu Vyšný Svidník bolo preložené do Stropkova, bol zrušený okres Veledín a založený okres Feledince. Boli upravené aj niektoré okresy v Krajine Podkarpatoruskej. Počet okresov sa tým znížil na 79 (z toho 2 mestské) a 2 expozitúry. Toto usporiadanie zostalo nezmenené až do konca roku 1938.
V roku 1934 bola obec Zádubnie z okresu Kysucké Nové Mesto pripojená k okresu Žilina, obec Nedašovce z okresu Veľké Topoľčany pripojená k okresu Bánovce, obec Ľuboreč z okresu Modrý Kameň pripojená k okresu Lučenec, obec Šuľa z okresu Lučenec pripojená k okresu Veľký Krtíš a obce České Brezovo, Poltár a Slaná Lehota z okresu Rimavská Sobota pripojené k okresu Lučenec.
Na konci tohto obdobia boli na Slovensku tieto okresy: Bratislava, Dunajská Streda, Galanta, Šaľa nad Váhom, Malacky, Modra, Šamorýn, Trnava, Hlohovec, Myjava, Piešťany, Senica, Skalica, Nové Mesto nad Váhom, Komárno, Bánovce, Nitra, Nové Zámky, Parkáň, Prievidza, Stará Ďala, Veľké Topolčany, Vráble, Zlaté Moravce, Veľká Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Ilava, Považská Bystrica, Púchov, Trenčín, Žilina, Dolný Kubín, Námestovo, Trstená, Turčiansky Svätý Martin, Kremnica, Baňská Bystrica, Baňská Štiavnica, Brezno, Krupina, Levice, Lučenec, Modrý Kameň, Nová Baňa, Rimavská Sobota, Želiezovce, Zvolen, Ružomberok, Liptovský Svätý Mikuláš, Tornaľa, Rožňava, Revúca, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad, Spišská Nová Ves, Levoča, Feledince, Košice, Moldava, Prešov, Bardiov, Sabinov, Stropkov, Giraltovce, Královský Chlumec, Vranov, Michaľovce, Veľké Kapušany, Sobrance, Humenné, Medzi-Laborce, Snina, Gelnica a mestá Bratislava a Košice.
V roku 1939, z dôvodu obsadenia časti dnešnej Bratislavy Nemeckom, pripojením významnej časti južného Slovenska k Maďarsku (vrátane Podkarpatskej Rusi) a po okupácii východného Slovenska Maďarskom, zanikli početné okresy a na území Slovenska vzniklo niekoľko nových okresov (Nariadenie vlády 175/1939 z 18.7.1939). Na základe tzv. Prvej viedenskej arbitráže z 2.11.1928 Slovensko muselo odstúpiť Maďarsku 21 okresov aj s ich sídlami (Dunajská Streda, Galanta, Stará Ďala, Feledince, Komárno, Košice venkov, mesto Košice, Královský Chlumec, Levice, Mučenec, Moldava, Nové Zámky, Rimavská Sobota, Rožňava, Šaľa, Šamorín, Parkáň, Tornaľa, Veľké Kapušany, Vráble a Želiezovce). Tým sa počet okresov znížil na 58 (z toho 1 mestský). Po tzv. Malej vojne z 22. – 24.3.1939 muselo Slovensko Maďarsku odstúpiť okres a sídlo Sobrance. Počet okresov sa znížil na 57 (z toho 1 mestský). Nariadenie vlády 175/1939 uvádza, že obce, ktoré zostali na území Slovenska, a ktorých sídla boli odstúpené Maďarsku v okresoch Galanta a Šaľa spadajú pod okres Sereď a v okrese Levice pod okres Pukanec. Teda v skutočnosti bolo na území Slovenska v tom čase 59 okresov.
Územie získané Poľskom v roku 1920 a v roku 1938 bolo opäť pripojené k Slovensku a včlenené do príslušných okresov. Krajinské zriadenie zaniklo 31.12.1939.
1.1.1940 – 1945. Veľžupy.
V tomto období boli na Slovensku Zákonom 190/1939 z 25.7.1939 znovu vytvorené župy s upravenými hranicami a vznikla Slovenská republika. Vzniklo 6 žúp: Bratislavská (sídlo Bratislava), Nitrianska (sídlo Nitra), Trenčianska (sídlo Trenčín), Tatranská (sídlo Ružomberok), Šarišsko-zemplínska (sídlo Prešov) a Pohronská (sídlo Banská Bystrica). Na čele župy stál župan. Na čele okresu stál okresný náčelník. Župy mali podobné hranice ako tzv. veľžupy v rokoch 1923-1928. Bolo v nich 59 (neskôr 61 okresov), z toho 1 mestský.
Vládne nariadenie 175/1939 z 18.7.1939 s účinnosťou od 31.7.1939 zriadilo nové okresy so sídlami v Lovinobani, Hnúšti a Dobšinej, zrušilo okres so sídlom v Snine, prenieslo sídlo okresu zo Skalice do Holíča.
Zákon 50/1941 z 18.3.1941 s účinnosťou od 27.5.1941 preniesol sídlo okresu z Holíča do Skalice.
Zákon 107/1941 z 16.6.1942 s účinnosťou od 1.7.1942 zriadil okres Vyšný Svidník. Tým sa počet okresov na Slovensku zvýšil na 60 (z toho 1 mestský) a počas existencie Slovenskej republiky sa tento stav nemenil. Nemenil sa ani počet žúp a príslušnosť jednotlivých okresov k ním.
V tom období (k 1.8.1939) boli na Slovensku tieto župy: Bratislavská župa so sídlom v Bratislave (okresy Bratislava, Modra, Malacky, Holič, Senica, Trnava a mesto Bratislava), Nitrianska župa so sídlom v Nitre (okresy Nitra, Hlohovec, Zlaté Moravce, Topoľčany a Prievidza), Trenčianska župa so sídlom v Trenčíne (okresy Trenčín, Piešťany, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Ilava, Púchov, Považská Bystrica, Veľká Bytča, Žilina, Kysucké Nové Mesto, Čadca a Bánovce nad Bebravou), Tatranská župa so sídlom v Ružomberku (okresy Ružomberok, Turčiansky Svätý Martin, Dolný Kubín, Trstená, Námestovo, Liptovský Svätý Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves, Levoča a Gelnica), Šarišsko-zemplínska župa so sídlom v Prešove (okresy Prešov, Bardejov, Giraltovce, Sabinov, Michalovce, Trebišov, Vranov nad Topľou, Stropkov, Vyšný Svidník, Humenné a Medzilaborce) a Pohronská župa so sídlom v Banskej Bystrici (okresy Banská Bystrica, Zvolen, Kremnica, Banská Štiavnica, Nová Baňa, Krupina, Brezno nad Hronom, Lovinobaňa, Modrý Kameň, Hnúšťa, Revúca a Dobšiná).
1945 – 31.1.1949. Krajinské zriadenie.
Na jar v roku 1945 bolo obnovené Česko-Slovensko. V rokoch 1945 – 31.1.1949 bolo opäť nakrátko obnovené krajinské zriadenie kde Slovensko tvorilo jednotnú Slovenskú krajinu. Zanikli župy a Slovensko sa členilo len na okresy.
Nariadením Predsedníctva SNR 9/1945 z 6.3.1945 s účinnosťou od 6.3.1945 boli obnovené okresy podľa predvojnového stavu (pred 30.9.1938): Stará Ďala, Feledince, Galanta, Kráľovský Chlmec, Veľké Kapušany, Komárno, Košice vidiek, Levice, Lučenec, Moldava nad Bodvou, Parkáň, Rožňava, Snina, Rimavská Sobota, Sobrance, Dunajská Streda, Šaľa, Šamorín, Tornaľa, Vráble, Nové Zámky, Želiezovce a mesto Košice so zriadeným magistrátom. Zanikli okresy Lovinobaňa, Dobšiná a Hnúšťa a okresné úrady z nich sa preložili do Lučenca, Rožňavy a Rimavskej Soboty. Počet okresov bol 79 (z toho 2 mestské). Bol ale ponechaný okres Svidník, ktorý bol zriadený po 30.9.1938 a preto bol počet okresov v tom období 80.
Nariadenie SNR 141/1945 z 27.11.1945 retroaktívne s účinnosťou od 6.3.1945 konštatovalo, že okres Svidník je samostatným okresom s rovnomenným sídlom.
Nariadením Predsedníctva SNR 26/1945 z 7.4.1945 s účinnosťou od 7.4.1945 boli zrušené župné a okresné úrady a ustanovili sa národné výbory a okresné národné výbory.
Nariadením Predsedníctva SNR 96/1945 z 23.8.1945 boli zrušené župy a župná samospráva a moc prešla na národné výbory.
Nariadenie 52/1945 s účinnosťou od 6.3.1945 konštatovalo, že okres Svidník je samostatným okresom.
Nariadenie SNR 52/1947 z 15.3.1947 s účinnosťou od 15.5.1947 utvorilo obec Vysoké Tatry s právomocou okresu, obdobne ako pri mestách so zriadeným magistrátom. Tým sa počet okresov na Slovensku zvýšil na 81 (z toho 3 mestské).
Ústavný zákon 2/1946 z 22.11.1945 o Zakarpatskej Ukrajine a úprave štátnych hraníc so Sväzom sovietskych socialistických republík. Na základe smluvy medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík o Zakarpatskej Ukrajine zo dňa 29. júna 1945 Zakarpatská Ukrajina (podľa Ústavy Podkarpatská Rus), ktorá bola na základe zmluvy z 10.9.1919 uzavretej v St.-Germain-en-Laye začlenená ako samosprávny celok do Československej republiky, prechádza do Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky. Hranice budú podľa hranice z 29.9.1938 medzi Československom a Zakarpatskou Ukrajinou. Platnosť zákona od 21.10.1946.
Zmluvou 186/1946 z 29.6.1945 Zakarpatská Ukrajina (Podkarpatská Rus) pričlenená k Československej republike na základe zmluvy z 10.9.1919 bola postúpená Ukrajinskej SSR.
Krajinské zriadenie zaniklo začiatkom roka 1949.
Na konci tohto obdobia boli na Slovensku tieto okresy: Bratislava, Dunajská Streda, Galanta, Šaľa, Malacky, Modra, Šamorín, Trnava, Hlohovec, Myjava, Piešťany, Senica, Skalica, Nové Mesto nad Váhom, Komárno, Bánovce, Nitra, Nové Zámky, Parkáň, Prievidza, Stará Ďala, Topoľčany, Vráble, Zlaté Moravce, Veľká Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Ilava, Považská Bystrica, Púchov, Trenčín, Žilina, Dolný Kubín, Námestovo, Trstená, Turčiansky Svätý Martin, Kremnica, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Krupina, Levice, Lučenec, Modrý Kameň, Nová Baňa, Rimavská Sobota, Želiezovce, Zvolen, Ružomberok, Liptovský Svätý Mikuláš, Tornaľa, Rožňava, Revúca, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Poprad, Spišská Nová Ves, Levoča, Feledince, Košice vidiek, Moldava nad Bodvou, Prešov, Bardejov, Sabinov, Stropkov, Svidník, Giraltovce, Kráľovský Chlmec, Vranov, Michalovce, Veľké Kapušany, Sobrance, Humenné, Medzilaborce, Snina, Gelnica, Trebišov, mestá Bratislava, Košice a obec Vysoké Tatry.
1.2.1949 – 31.6.1960. Kraje.
V roku 1949 vznikla Československá republika. Ústavným zákonom 150/1948 a Zákonom 280/1948 z 21.12.1948 s účinnosťou od 21.12.1948 o krajskom zriadení bolo krajinské zriadenie zrušené a ako nové správne jednotky boli zriadené kraje. Bolo zriadených 6 krajov, ktoré sa členili na okresy. Na čele krajov stáli krajské národné výbory. V tom období boli na Slovensku tieto kraje: Bratislavský so sídlom v Bratislave, Nitriansky so sídlom v Nitre, Banskobystrický so sídlom v Banskej Bystrici, Žilinský so sídlom v Žiline, Košický so sídlom v Košiciach a Prešovský so sídlom v Prešove. Boli v nich tieto okresy: Bratislavský kraj (mesto Bratislava, celé okresy Bratislava-okolie, Dunajská Streda, Galanta, Malacky, Modra, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Senica, Skalica, Šamorín, Trenčín, Trnava a pričlenená bola k nemu časť okresov Hlohovec, Šaľa a Komárno), Nitriansky kraj (celé okresy Bánovce nad Bebravou, Hurbanovo, Levice, Nitra, Nové Zámky, Štúrovo, Topoľčany, Vráble, Zlaté Moravce, Želiezovce a pričlenené boli k nemu časti okresov Komárno, Šaľa a Hlohovec a podstatná časť okresu Prievidza okrem obce Valašská Belá), Banskobystrický kraj (celé okresy Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Jesenské, Kremnica, Krupina, Lučenec, Modrý Kameň, Nová Baňa, Rimavská Sobota, Šafárikovo a Zvolen), Žilinský kraj (celé okresy Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Ilava, Trstená, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Svätý Mikuláš, Námestovo, Považská Bystrica, Púchov, Ružomberok, Turčiansky Svätý Martin, Žilina a pričlenená k nemu bola časť okresu Prievidza, obec Valašská Belá), Košický kraj (mesto Košice, obec Vysoké Tatry, celé okresy Gelnica, Kežmarok, Košice-okolie, Kráľovský Chlmec, Levoča, Moldava nad Bodvou, Poprad, Revúca, Rožňava, Spišská Nová Ves a Trebišov), Prešovský kraj (celé okresy Bardejov, Giraltovce, Humenné, Medzilaborce, Michalovce, Prešov, Sabinov, Snina, Sobrance, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Veľké Kapušany a Vranov.
Zákon SNR 14/1949 z 28.1.1949 s účinnosťou od 1.2.1949 zriadil v Bratislavskom kraji okresy Čalovo, Senec a Sereď, v Nitrianskom kraji okresy Baťovany a Šurany, v Banskobystrickom kraji okresy Hnúšťa a Šahy, v Žilinskom kraji okresy Liptovský Hrádok, Rajec a Turčianske Teplice a v Košickom kraji okres Sečovce. Na Slovensku v tom období bolo 92 okresov (z toho 3 mestské), Súčasne sa upravili hranice okresov a okresy sa zaradili do krajov. V Bratislavskom kraji so sídlom v Bratislave boli okresy Bratislava-okolie, Čalovo, Dunajská Streda, Galanta, Malacky, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Pezinok, Piešťany, Senec, Senica, Sereď, Skalica, Šamorín, Trenčín a Trnava. V Nitrianskom kraji so sídlom v Nitre boli okresy Bánovce nad Bebravou, Baťovany, Hlohovec, Hurbanovo, Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Prievidza, Šaľa, Štúrovo, Šurany, Topoľčany, Vráble, Zlaté Moravce a Želiezovce. V Banskobystrickom kraji so sídlom v Banskej Bystrici boli okresy Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Hnúšťa, Jesenské (zrušený v roku 1951, jeho územie bolo rozdelené medzi okresy Rimavská Sobota a Šafárikovo), Kremnica, Krupina, Lučenec, Modrý Kameň, Nová Baňa, Rimavská Sobota, Šafárikovo, Šahy a Zvolen. V Žilinskom kraji so sídlom v Žiline boli okresy Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Ilava, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Hrádok, Liptovský Svätý Mikuláš, Námestovo, Považská Bystrica, Púchov, Rajec, Ružomberok, Trstená, Turčianske Teplice, Turčiansky Svätý Martin a Žilina. V Košickom kraji so sídlom v Košiciach boli okresy Košice mesto, obec Vysoké Tatry, Gelnica, Kežmarok, Košice-okolie, Kráľovský Chlmec, Levoča, Moldava nad Bodvou, Poprad, Revúca, Rožňava, Sečovce, Spišská Nová Ves a Trebišov. V Prešovskom kraji so sídlom v Prešove boli okresy Bardejov, Giraltovce, Humenné, Medzilaborce, Michalovce, Prešov, Sabinov, Snina, Sobrance, Spišská Stará Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Veľké Kapušany a Vranov. Neskôr k týmto krajom pribudlo ako osobitný celok územie Bratislavy.
Podľa Zákona 142/1949 z 11.5.1949 s účinnosťou od 11.5.1949 bol počet celkov okresného stupňa 91 (zlúčili sa okresný národný výbor Košice-okolie s mestským výborom Košice) a z toho 2 mestské (Bratislava, Vysoké Tatry). V obci Vysoké Tatry sa národný výbor označoval ako jednotný národný výbor a vykonával pôsobnosť mestského národného výboru i okresného národného výboru. V Bratislave ústredný národný výbor vykonával pôsobnosť mestského národného výboru i okresného národného výboru. Pre mestské časti Bratislavy boli zriadené obvodné rady.
Nariadenie Zboru povereníkov 6/1950 z 12.12.1950 s účinnosťou od 1.1.1951 zrušilo v Banskobystrickom kraji okres Jesenské a zriadilo okresy Poltár a Fiľakovo. Celkový počet okresov na Slovensku sa tým zvýšil na 92.
Zákon 13/1954 z 3.3.1954 s účinnosťou od 17.5.1954 zvýšil počet krajov na 8 (z toho 2 mestské), pretože v Bratislave bol ústredný národný výbor postavený na úroveň krajského národného výboru a bol podriadený priamo Zboru povereníkov (územie Bratislavy bolo samostatnou územnou jednotkou) a vo Vysokých Tatrách bol zriadený mestský národný výbor riadený Zborom povereníkov.
Nariadenie Zboru povereníkov 1/1954 z 17.3.1954 určilo, že v Bratislave sa vytvárajú 4 mestské obvody (Bratislava I-IV).
Zákon SNR 3/1954 z 25.3.1954 a Nariadenie Zboru povereníkov 5/1954 z 11.5.1954 ustanovili, že na území Vysokých Tatier pôsobí Mestský národný výbor Vysokých Tatier so sídlom v Starom Smokovci s pôsobnosťou národných výborov krajského i okresného stupňa a v častiach tohto územia pôsobí 6 obvodných národných výborov s pôsobnosťou národných výborov miestneho stupňa.
Počet krajov v tom období bol teda 8 (z toho 2 mestské: mestá Bratislava a Vysoké Tatry) a počet celkov okresného stupňa sa zvýšil na 100 (z toho 10 mestských – pribudli mestá Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov a Košice, ako aj obvody Bratislava I-IV, zostali Vysoké Tatry aj ako okres, ale ubudlo mesto Bratislava).
Nariadenie Zboru povereníkov 2/1956 z 16.11.1956 vytvorilo v Bratislave nový mestský obvod Bratislava V – Petržalka. Počet celkov okresného stupňa sa zvýšil na 101 (z toho 11 mestských).
Zákon 6/1957 z 14.12.1957 s účinnosťou od 1.1.1958 zriadil v Piešťanoch mestský národný výbor, ktorý plnil aj úlohy krajského i okresného národného výboru. Tým sa počet krajských celkov zvýšil na 9 (z toho 3 mestské, keďže pribudlo mesto Piešťany) a okresných celkov na 102 (z toho 12 mestských, keďže pribudlo mesto Piešťany aj ako okres).
Toto členenie Slovenska zaniklo k 1.7.1960.
1960 – 1969. Veľké kraje a okresy.
Zákonom 36/1960 z 9.4.1960 s účinnosťou od 1.7.1960 boli vytvorené podstatne väčšie kraje (boli 3) aj okresy (okresné národné výbory), a tým ich počet klesol na 33 (neskôr ich bolo 42).
K 1.7.1960 boli na Slovensku tieto 3 kraje a 33 okresov: Západoslovenský kraj so sídlom v Bratislave (okresy Bratislava-mesto, Bratislava-vidiek, Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Senica, Topoľčany, Trenčín a Trnava), Stredoslovenský kraj so sídlom v Banskej Bystrici (okresy Banská Bystrica, Čadca, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Považská Bystrica, Prievidza, Rimavská Sobota, Zvolen, Žiar nad Hronom a Žilina), Východoslovenský kraj so sídlom v Košiciach (okresy Bardejov, Humenné, Košice, Michalovce, Poprad, Prešov, Rožňava, Spišská Nová Ves a Trebišov).
Zákon 65/1960 z 25.5.1960 účinný od 12.6.1960 určil, že mestský národný výbor v Bratislave má postavenie okresného národného výboru (Bratislava-mesto) a že v jeho obvode pôsobia obvodné národné výbory (nezmenil dovtedajšie členenie Bratislavy na obvody), a zrušil právne úpravy pre národné výbory vo Vysokých Tatrách a v Piešťanoch (zrušil 5/1954, 3/1957 a 5/1957).
V roku 1960 bol zrušený okres Šamorín a jeho územie bolo začlenené do okresu Dunajská Streda.
Zákon 69/1967 z 29.6.1967 účinný od 1.1.1968 zvýšil počet celkov okresného stupňa na 34 (z toho 2 mestské) čo súviselo s Košicami a Bratislavou.
Ústavný zákon 28/1968 z 27.2.1968 účinný od 9.3.1968 určil, že v Bratislave je Národný výbor hlavného mesta Slovenska Bratislavy a obvodné národné výbory.
Zákon 29/1968 z 27.2.1968 účinný od 10.3.1968 stanovil, že Národný výbor hlavného mesta Bratislavy je riadený priamo vládou (prípadne SNR), čím sa počet celkov krajského stupňa zvýšil na 4 (z toho 1 mestský). Ustanovil aj, že územie Bratislavy tvorí samostatnú územnú jednotku.
Vládnym nariadením 36/1968 z 28.2.1968 s účinnosťou od budúcich volieb sa upravili okresy (Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia 104/1968 z 11.7.1968 posunulo jeho účinnosť na 20.3.1968). V Stredoslovenskom kraji z časti území okresov Lučenec a Zvolen vznikol okres Veľký Krtíš. Vo Východoslovenskom kraji bol z časti území okresov Poprad a Prešov vytvorený okres Stará Ľubovňa, Svidník (z časti území Bardejov a Humenné) a Vranov (z časti území okresov Michalovce, Humenné a Prešov). Počet okresov sa zvýšil na 38.
Zákon SNR 43/1968 z 14.3.1968 účinný od 22.3.1968 stanovil Bratislavu ako hlavné mesto na úrovni kraja (tvorilo samostatnú územnú jednotku, ktorá nebola súčasťou žiadneho kraja) a rozdelil ju na 12 obvodov (Staré Mesto, Nivy, Vinohrady, Nové Mesto, Ružinov, Petržalka, Karlova Ves-Devín, Trnávka, Vajnory, Rača, Lamač a Dúbravka). Tým sa počet celkov okresného stupňa zvýšil na 49 (z toho 13 mestských).
K 23.5.1968 boli na Slovensku tieto kraje a okresy: Hlavné mesto Bratislava (mestské obvody Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V), Západoslovenský kraj (Bratislava-vidiek, Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Senica, Topoľčany, Trenčín a Trnava), Stredoslovenský kraj (okresy Banská Bystrica, Čadca, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Považská Bystrica, Prievidza, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žiar nad Hronom a Žilina), Východoslovenský kraj (okresy Bardejov, Humenné, Košice-mesto, Košice-vidiek, Michalovce, Poprad, Prešov, Rožňava, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Svidník, Trebišov a Vranov nad Topľou). Okresy Košice-mesto a Košice-vidiek boli vytvorené v roku 1968 (k okresu Košice-mesto bolo od 1.8.1968 pričlenených niekoľko obcí z dovtedajšieho okresu Košice a k okresu Košice-vidiek bolo z okresu Trebišov a Prešov pričlenených niekoľko obcí). V roku 1968 bol presunom obcí zmenšený okres Michalovce a zväčšený okres Trebišov, zmenšený okres Trenčín a zväčšený okres Trnava a zmenšený okres Galanta a zväčšený okres Nitra.
Ústavný zákon 143/1968 z 27.10.1968 o československej federácii. Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku tvorí Česká republika a Slovenská republika. Platnosť zákona od 1.1.1969.
Zákon 130/1970 z 28.12.1970 s účinnosťou od 1.1.1971 určil, že územie SSR sa člení na kraje, tie na okresy a tie na obce. Územie hlavného mesta SSR Bratislavy tvorí osobitnú územnú jednotku. V tom období boli na Slovensku tieto kraje a okresy: Západoslovenský kraj so sídlom v Bratislave (okresy Bratislava-vidiek, Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Senica, Topoľčany, Trenčín a Trnava), Stredoslovenský kraj so sídlom v Banskej Bystrici (okresy Banská Bystrica, Čadca, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Považská Bystrica, Prievidza, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žiar nad Hronom a Žilina) a Východoslovenský kraj so sídlom v Košiciach (okresy Bardejov, Humenné, Košice-mesto, Košice-vidiek, Michalovce, Poprad, Prešov, Rožňava, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Svidník, Trebišov a Vranov nad Topľou).
1969 – 1971. Okresy.
Zákonom 71/1969 z 27.6.1969 s účinnosťou od 1.7.1969 bolo členenie na kraje zrušené. Podľa neho sa územie Slovenska členilo na 37 okresov a tie na obce. Územie hlavného mesta SSR Bratislavy tvorilo osobitnú územnú jednotku. Na Slovensku vtedy boli tieto okresy: Banská Bystrica, Bardejov, Bratislava-vidiek, Čadca, Dolný Kubín, Dunajská Streda, Galanta, Humenné, Komárno, Košice-mesto, Košice-vidiek, Levice, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Michalovce, Nitra, Nové Zámky, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Prievidza, Rimavská Sobota, Rožňava, Senica, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Svidník, Topoľčany, Trebišov, Trenčín, Trnava, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Zvolen, Žiar nad Hronom a Žilina.
Zákon 63/1971 z 8.7.1971 s účinnosťou od 1.8.1971 a Zákonné opatrenie 90/1971 z 20.9.1971 s účinnosťou od 20.9.1971 ustanovili v Bratislave mestské obvody Bratislava I (Staré Mesto). Bratislava II (Ružinov), Bratislava III (Vinohrady), Bratislava IV (Devín) a Bratislava V (Petržalka), mestské časti zostali.
Vyhláška 91/1971 z 20.9.1971 s účinnosťou od 20.9.1971 rozdelila územie Bratislavy do mestských obvodov. Mestský obvod Bratislava I (Staré Mesto a časť častí Nivy a Vinohrady), mestský obvod Bratislava II (časť častí Nivy, Nové Mesto, Trnávka, mestský obvod Ružinov a obce Podunajské Biskupice a Vrakuňa), mestský obvod Bratislava III (časti častí Nové Mesto, Vinohrady, Trnávka a mestské obvody Rača a Vajnory), mestský obvod Bratislava IV (obce Jarovce, Rusovce, Čunovo, Záhorská Bystrica a Devínska Nová Ves a mestské obvody Karlova Ves, Devín, Lamač, Dúbravka a Petržalka).
Neskôr Bratislava prestala byť okresom a ich počet sa znížil na 36. V roku 1968 pribudol nový okres Košice-mesto, počet sa opäť zvýšil na 37. V roku 1990 sa Bratislava opäť stala okresom, ich počet sa zvýšil na 38.
1971 – 1990. Kraje a okresy.
Kraje a okresy na Slovensku v rokoch 1971-1990: Hlavné mesto Bratislava, Bratislavský kraj (Bratislava-mesto – do roku 1968 a od roku 1990; od roku 1990 pod názvom Bratislava, Bratislava-vidiek, Dunajská Streda, Galanta, Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Senica, Topoľčany, Trenčín a Trnava), Banskobystrický kraj (Banská Bystrica, Čadca, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Považská Bystrica, Prievidza, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš – od roku 1968, Zvolen, Žiar nad Hronom a Žilina), Východoslovenský kraj (Bardejov, Humenné, Košice-mesto – od roku 1968; od roku 1990 pod názvom Košice), Košice-vidiek (do roku 1968 spolu s územím Košice-mesto pod spoločným názvom Košice, Michalovce, Poprad, Rožňava, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa – od roku 1968, Prešov, Trebišov, Svidník – od roku 1968 a Vranov nad Topľou – od roku 1968).
Nariadenie 80/1972 z 11.10.1972 s účinnosťou od 11.10.1972 zmenšilo Západoslovenský kraj (okres Levice) a územie pričlenilo k Stredoslovenskému kraju (okres Zvolen).
Vyhláška 3/1986 z 10.1.1986 s účinnosťou od 10.1.1986 priradila v Bratislave mestským obvodom jednotlivé mestské časti. Mestský obvod Bratislava I (Staré Mesto), Bratislava II (Nivy, Ružinov, Podunajské Biskupice, Vrakuňa a Trnávka), Bratislava III (Nové Mesto, Rača, Vajnory a Vinohrady), Bratislava IV (Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Karlova Ves, Devín, Lamač a Dúbravka) a Bratislava V (Petržalka, Čunovo, Jarovce a Rusovce).
Ústavný zákon 81/1990 zmenil názov Československej socialistickej republiky. Platnosť od 29.3.1990. Názov Československá socialistická republika sa mení na Česko-slovenská federatívna republika.
Ústavný zákon 101/1990 z 20.4.1990 zmenil názov Česko-slovenskej federatívnej republiky.Názov Česko-slovenská federatívna republika sa mení na Česká a Slovenská Federatívna Republika. Platnosť od 20.4.1990.
Zákon 377/1990 o hlavnom meste SR Bratislave z 13.9.1990 účinným dňom vykonania volieb do orgánov samosprávy hlavného mesta (1.1.1991) určil, že Bratislava je hlavné mesto Slovenska a je samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenska. Ustanovil v Bratislave 17 mestských častí rozdelených do mestských obvodov: Bratislava I (Staré Mesto), Bratislava II (Ružinov – k.ú. Nivy, Ružinov a Trnávka, Podunajské Biskupice a Vrakuňa), Bratislava III (Nové Mesto – k.ú. Nové Mesto a Vinohrady, Rača a Vajnory, Bratislava IV (Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Karlova Ves, Devín, Lamač a Dúbravka), Bratislava V (Petržalka, Čunovo, Jarovce a Rusovce).
Zákon 369/1990 z 6.9.1990 zrušil národné výbory.
Zákon 401/1990 z 1.10.1990 o meste Košice účinným dňom vykonania volieb do orgánov samosprávy mesta určil, že mesto Košice sú samostatným územným samosprávnym a správnym celkom Slovenska. Ustanovil v Košiciach 22 mestských častí (Kavečany, Ťahanovce, Sever, Staré Mesto, Lorinčík, Pereš, Myslava, Západ, Dargovských hrdinov, Košická Nová Ves, Barca, Šebastovce, Krásna, Nad jazerom, Juh, Šaca, Poľov, Sídlisko Ťahanovce, Sídlisko KVP, Džungľa, Vyšné Opátske a Luník IX).
1990-1996. Okresy a obvody.
Krajské zriadenie bolo na Slovensku zrušené Zákonom 517/1990 z 22.11.1990 účinným od 18.12.1990. Slovensko sa členilo priamo na okresy.
Zákon 517/1990 o územnom a správnom členení SSR z 22.11.1990 s účinnosťou od 1.7.1990 určil pre sídla okresov týchto 36 sídiel: Banská Bystrica, Bardejov, Bratislava (aj pre okres Bratislava-vidiek), Čadca, Dolný Kubín, Dunajská Streda, Galanta, Humenné, Komárno, Košice (aj pre okres Košice-vidiek), Levice, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin, Michalovce, Nitra, Nové Zámky, Poprad, Považská Bystrica, Prešov, Prievidza, Rimavská Sobota, Rožňava, Senica, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Svidník, Topoľčany, Trebišov, Trenčín, Trnava, Veľký Krtíš, Vranov nad Topľou, Zvolen, Žiar nad Hronom a Žilina.
Nariadením 548/1990 z 4.12.1990 účinným od 1.1.1991 sa ustanovili sídla okresných a obvodných úradov. Vzniklo 38 okresov (z toho 2 mestské), určili sa ich sídla a zanikli kraje. Okresy sa ďalej delili na obvody (bolo ich 121).
V rokoch 1990-1996 boli na Slovensku tieto okresy a ich obvody: Banská Bystrica (obvody Banská Bystrica a Brezno), Bardejov (obvody Bardejov a Giraltovce), Bratislava (obvody Bratislava I-V), Bratislava-vidiek (obvody Malacky, Modra, Pezinok, Senec a Stupava), Čadca (obvody Čadca, Kysucké Nové Mesto a Turzovka), Dolný Kubín (obvody Dolný Kubín, Námestovo, Trstená a Tvrdošín), Dunajská Streda (obvody Dunajská Streda, Šamorín a Veľký Meder), Galanta (obvody Galanta, Sereď, Sládkovičovo a Šaľa), Humenné (obvody Humenné, Medzilaborce a Snina), Komárno (obvody Hurbanovo, Kolárovo a Komárno), Košice (Košice I-V), Košice-vidiek (obvody Bidovce, Čaňa, a Moldava nad Bodvou), Levice (obvody Levice, Šahy a Želiezovce), Liptovský Mikuláš (obvody Liptovský Hrádok, Liptovský Mikuláš a Ružomberok), Lučenec (obvody Fiľakovo, Lučenec a Poltár), Martin (obvody Martin a Turčianske Teplice), Michalovce (obvody Michalovce a Sobrance), Nitra (obvody Nitra, Vráble a Zlaté Moravce), Nové Zámky (obvody Nové Zámky, Štúrovo a Šurany), Poprad (obvody Kežmarok, Poprad, Spišská Stará Ves, Starý Smokovec a Svit), Považská Bystrica (obvody Dubnica nad Váhom, Ilava, Považská Bystrica a Púchov), Prešov (obvody Lipany, Prešov a Sabinov), Prievidza (obvody Handlová, Nováky a Prievidza), Rimavská Sobota (obvody Hnúšťa, Rimavská Sobota a Tornaľa), Rožňava (obvody Dobšiná, Plešivec, Revúca a Rožňava), Senica (obvody Holíč, Myjava, Senica a Skalica), Spišská Nová Ves (obvody Gelnica, Krompachy, Levoča a Spišská Nová Ves), Stará Ľubovňa (obvod Stará Ľubovňa), Svidník (obvody Stropkov a Svidník), Topoľčany (obvody Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Topoľčany), Trebišov (obvody Kráľovský Chlmec, Sečovce, Trebišov a Veľké Kapušany), Trenčín (obvody Nové Mesto nad Váhom, Trenčín a Stará Turá), Trnava (obvody Hlohovec, Piešťany a Trnava), Veľký Krtíš (obvod Veľký Krtíš), Vranov nad Topľou (obvody Hanušovce nad Topľou a Vranov nad Topľou), Zvolen (obvody Detva, Krupina a Zvolen), Žiar nad Hronom (obvody Banská Štiavnica, Kremnica, Nová Baňa, Žarnovica a Žiar nad Hronom) a Žilina (obvody Bytča, Rajec a Žilina).
Ústavný zákon 542/1992 z 25.11.1992 o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Platnosť 31.12.1993. V deň platnosti zákona vznikajú Česká a Slovenská republika. Uznesenie Federálneho zhromaždenia zo 17.12.1992 o ústavnosti procesu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.
1996 – súčasnosť. Kraje a okresy.
Zákonom 221/1996 z 3.7.1996 s účinnosťou od 3.7.1996 bolo zrušených 121 obvodov a Slovensko bolo opätovne rozčlenené na 8 krajov, boli zmenené hranice okresov a ich počet vtedy bol a v súčasnosti stále je 79 (z toho 5 v hlavnom meste Bratislava a 4 v Košiciach). Súčasťou príslušných okresov sú aj vojenské obvody.
Nariadenie 258/1996 účinné od 24.8.1996 vydalo v prílohe zoznam obcí a vojenských obvodov, ktoré tvoria jednotlivé okresy. Dňa 1.1.1993 vznikla Slovenský republika.
Od roku 1996 je na Slovensku 8 krajov: Bratislavský kraj (okresy Bratislava I – V, Malacky, Pezinok, Senec), Trnavský kraj (okresy Dunajská Streda, Galanta, Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica a Trnava), Trenčiansky kraj (okresy Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín), Nitriansky kraj (okresy Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce), Žilinský kraj (okresy Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Žilina), Banskobystrický kraj (okresy Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom), Prešovský kraj (okresy Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou) a Košický kraj (okresy Gelnica, Košice I – IV, Košice-okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves a Trebišov).
Zákon 535/2008 zo 6.11.2008 s účinnosťou od 1.1.2009 uzákonil bratislavské mestské časti: Staré Mesto, Ružinov, Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Nové Mesto, Rača, Vajnory, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Karlova Ves, Devín, Lamač, Dúbravka, Petržalka, Čunovo, Jarovce a Rusovce.
POZNÁMKA:
Niektoré názvy sú v texte uvádzané v tvare, aký sa používal v danom období. Nejde teda o chyby.