Poloha: CHKO Strážovské vrchy sa nachádza na strednom Slovensku. Nachádza sa v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty, v Fatransko-tatranskej oblasti v geomorfologických celkoch Strážovské vrchy (južná časť) a Súľovské vrchy (severná časť). Nachádza sa v okrese Bytča, v katastri Bytče (mestská časť Hrabové) a obcí Hlboké nad Váhom, Jablonové, Maršová-Rašov (miestna časť Maršová), Predmier a Súľov-Hradná, v okrese Ilava, v katastri obcí Horná Poruba, Košecké Podhradie, Zliechov, v okrese Považská Bystrica, v katastri obcí Bodiná, Dolný Lieskov (miestna časť Tŕstie), Domaniža, Ďurďové, Kostolec, Malé Lednice, Plevník-Drienové, Počarová, Podskalie, Považská Bystrica (mestské časti Horný Moštenec, Podmanín, Považská Bystrica, Považská Teplá, Praznov a Zemiansky Kvašov), Prečín, Pružina, Slopná, Vrchteplá a Záskalie, v okrese Prievidza, v katastri obcí Čavoj, Tužina a Valaská Belá, v okrese Púchov, v katastri obcí Beluša a Mojtín, a v okrese Žilina, v katastri obcí Čičmany, Dolný Hričov (miestna časť Peklina), Fačkov, Hričovské Podhradie, Lietava, Lietavská Svinná-Babkov (miestna časť Babkov), Paština Závada a Podhorie.
Rozloha: 30.979ha.
Vyhlásenie: Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená Vyhláškou 14/1989 z 27.1.1989 s účinnosťou od 1.5.1989. Rozprestierala sa na území vtedajších okresov Prievidza, Považská Bystrica a Žilina. Jej výmera bola 30.979ha (z toho 24.104ha bol lesný pôdny fond, 5.916ha poľnohospodársky pôdny fond a 969ha ostatné plochy).
Dôvod vyhlásenia: Účelom vyhlásenia oblasti za CHKO je ochrana a zveľaďovanie prírody a krajiny Strážovských a Súľovských vrchov, ich prírodných a kultúrnych hodnôt, zabezpečenie jej optimálneho využívania so zreteľom na všestranný, kultúrny, vedecký, ekonomický a zdravotno-rekreačný význam. Územie CHKO sa vyznačuje jedinečnou pestrosťou a variabilnosťou prírodných hodnôt a krajinných typov karpatského horstva na území Slovenska. Klimatické, geologické, geomorfologické, pôdne, hydrologické a hydrografické podmienky a faktory tu podmienili vývoj osobitných a cenných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev rozmanitých formácií i jedinečných typov krajiny na relatívne malom území. CHKO zabezpečuje ochranu pozoruhodných tvarov reliéfu, najmä bralných a krasových foriem, tiesňav, hrebeňov, eróznych kotlín, biofondu a genofondu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev a ukážkových častí krajiny.
Geologická stavba: Najvyšším vrchom územia je Strážov (1.213,3m). Pohoria nemajú ústredný chrbát, sú rozbrázdené všetkými smermi hustou sieťou kotlín a hlbokých údolí. Prevažnú časť územia tvorí vrchovinná až hornatinná neosídlená lesnatá krajina, nižšie časti sú odlesnené a premenené na lúky a pasienky. Z hľadiska geologického podkladu ide o mimoriadne pestrú stavbu a ojedinelé pohoria. V Strážovských vrchoch sú zachované všetky subtatranské príkrovy (krížňanský, chočský a strážovský). Atraktívne skalné dominanty v oblasti tvoria trosky strážovského a chočského príkrovu, ktoré sa nasunuli na krížňanský príkrov. Vyskytujú sa tu jednotky príbradlovej zóny (manínsky príkrov s pribradlovým paleogénom), ktoré zväzujú centrálne Karpaty s bradlovým pásmom. Hlavné horniny tvoriace tieto príkrovy sú usadené horniny, predovšetkým vápence a dolomity. Kryštalické jadro pohoria je malé a je odhalené iba v najjužnejšej časti územia. Na povrch tu vystupujú granodiority, kremité biotitické pararuly a grafitické ruly. Keďže prevažná časť Strážovských vrchov je budovaná vápencami, vyskytujú sa tu početné krasové javy. Typickými horninami Súľovských skál sú súľovské zlepence (je to usadená hornina zložená z okruhliakov vápencov a dolomitov spojených vápnitým tmelom). Súľovské zlepence, vďaka rôznym eróznym činiteľom, nadobudli rozličné tvary reliéfu.
Lesy a porasty: Územie CHKO je prevažne lesnaté. Prevládajúcimi, prirodzene rozšírenými lesnými spoločenstvami sú bučiny (buk obyčajný). Najrozšírenejším lesným biotopom sú vápnomilné bukové lesy, ktoré majú v Strážovských vrchoch centrum svojho rozšírenia na Slovensku. Ojedinele sa vyskytuje hrab obyčajný, dub zimný, vo vyšších polohách jedľa biela a smrek obyčajný. Bralá a skalné chrbty s plytkou pôdou obsadzuje pôvodná borovica lesná. Na chladnejších severných stenách sa sporadicky vyskytuje chránená drevina tis obyčajný. V najvyšších nadmorských výškach, okolo vrcholu Strážova (1.213,3m) sa vyskytujú javorovo-bukové horské lesy. Hojne sú tu zastúpené aj bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy. V Podhradskej doline si pozornosť zasluhujú porasty s dubom plstnatým. Zastúpené sú tu aj lipovo-javorové sutinové lesy s prevládajúcimi drevinami lipa malolistá, javor horský a jaseň štíhly.
Vodstvo: Odrazom zložitého geologického i geomorfologického vývoja územia je riečna sieť a množstvo prameňov. Strážovské vrchy sa vyznačujú vysokou kvalitou podzemných vôd.
Rastlinstvo: Rastlinstvo územia sa vyznačuje bohatou a pestrou vápnomilnou flórou so zastúpením teplomilných (panónskych) i horských (karpatských) a vysokohorských karpatských druhov. Zaujímavé sú vrcholové časti (Súľovské skaly, Manínska tiesňava, Podskalský Roháč, Strážov a Vápeč) s floristicky pestrou skalnou vegetáciou. Okolo vrcholu Strážova sa vyskytuje najviac hoirských, v Podhradskej doline teplomilných druhov. V Manínskej tiesňave a v Súľovských skalách sa v dôsledku chladnej mikroklímy vyskytujú horské druhy v malých nadmorských výškách. Pestré mikroklimatické podmienky územia umožnili osídlenie teplomilným druhom na výhrevných južne orientovaných skalách, zástupcovia horskej flóry našli útočisko na chladnejších tienených skalných stenách a úžľabinách na severných svahoch, niekedy aj v pomerne malej nadmorskej výške. Podstatný vplyv na charakter flóry má aj severno-južná orientácia pohoria. Dominantnými travinnými druhmi skalných mačinových spoločenstiev sú kostrava tvrdá, ostrevka vápnomilná a ostrica nízka. Z horských druhov sa tu nachádzajú astra alpínska, hlaváč lesklý, horec Clusiov, chudôbka vždyzelená, jastrabník prerastlíkovitý, kosatka kalíškatá, lomikameň metlinatý, lomikameň vystupujúci, mliečivec alpínsky, očianka soľnohradská, pichliač lepkavý, poniklec prostredný, prvosienka holá karpatská, soldanelka karpatská, stokráska Micheliho, škarda Jacquinova, trojštet alpský, valeriána trojená, vápnička skalná, večernica snežná, vratička mesiačikovitá, zvonček maličký, a iné. Zaujímavý je výskyt horských druhov v malých nadmorských výškach tiesňav a skalných úžľabín. V nižších polohách tiesňav s chladnou mikroklímou sa vyskytujú horské druhy klinček lesklý a prilbica tuhá moravská. Najviac horských a vysokohorských druhov je koncentrovaných na vrchole Strážova. Rastie tu fialka dvojkvetá, chvostník jedľovitý, iskerník alpínsky, iskerník veľkohorský, jastrabník huňatý, kostrava pestrá, kostrava tatranská, lipnica alpínska, lipnica Chaixova, ostrica pevná, ostrica vždyzelená, prerastlík dlholistý, starček subalpínsky, veronika kríčkovitá, všivec praslenatý, žerušnica horká Opizova. Na výslnných južne orientovaných skalných stenách rastú teplomilné druhy ako astra spišská, bodliak kopcový, cesnak bledožltý, cesnak sivkastý horský, devätorka rozprestretá, devätorník veľkokvetý, devätorníkovec sivý, gulôčka bodkovaná, chrastavec Kitaibelov, jagavka konáristá, kavyľ Ivanov, kavyľ pôvabný, ľan tenkolistý, ľan žltý, mednička brvitá, nevädza Triumfettova, oman mečolistý, pakost krvavý, pichliač bezbyľový, podkovka chochlatá, prerastlík kosákovitý, ranostaj pošvatý, ryžovka zelenkastá, sezel sivý, sinokvet mäkký, skalničník guľkovitý. Celkový ráz územia určujú aj travinno-bylinné porasty suchomilných a stredne vlhkomilných lúk a pasienkov. Z ohrozených druhov sa v nich hojne vyskytujú horec krížatý, mečík škridlicovitý, orlíček obyčajný, veternica lesná a žltohlav najvyšší. Na trvale zamokrených plochách sa vyskytujú mokré lúky, slatiny a prameniská, už zďaleka nápadné mohutnými trsmi ostrice metlinatej a bielymi chumáčmi páperníka úzkolistého, páperníka širokolistého. Z ďalších charakteristických druhov sa tu vyskytuje bahnička málokvetá, barička močiarna, bielokvet močiarny, čertkus lúčny, kruštík močiarny, ostrica Davallova, ostrica hostova, ostrica vzdialená, pakost močiarny, pichliač močiarny, pichliač potočný, pichliač sivý, praslička pestrá, valeriána celistvolistá, vzácne vachta trojlistá, všivec močiarny, ako aj mäsožravé rastliny rosička anglická a tučnica obyčajná. Vďaka vápenatému podložiu je územie bohaté na prítomnosť druhov z čeľade vstavačovité – orchideí. Nachádzajú sa tu viaceré západokarpatské a karpatské rastlinné endemity a subendemity (hmyzovník Holubyho, klinček lesklý, klinček včasný pravý, poniklec prostredný, prilbica tuhá alpínska, poniklec slovenský, stoklas jednosteblový a soldanelka karpatská).
Živočíšstvo: Živočíšstvo oblasti predstavujú prevažne druhy zóny listnatých lesov, menej stepného bezlesia. Okrem lesných spoločenstiev sú hojné i skalné, lúčne, poľné a vodné spoločenstvá. Z vzácnych druhov živočíchov sú tu napríklad motýľ jasoň (červenooký a chochlačkový), vidlochvosty (feniklový a ovocný) a ohniváčik veľký. Okrem fúzača alpského k vzácnym chrobákom patria bystruška. Z mäkkýšov tu žije glaciálny relikt pimprlík močiarny a pimprlík mokraďový. Žije tu veľmi vzácny pavúk komôrkár pontický. Z obojživelníkov boli zaznamenané salamandra škvrnitá, mlok bodkovaný, mlok horský, kunka žltobruchá, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená a rosnička zelená. Z plazov tu žijú jašterica bystrá, jašterica živorodá, jašterica múrová, slepúch lámavý, užovka obojková, užovka hladká, užovka stromová, užovka fŕkaná a vretenica severná. Vyskytuje sa tu sokol sťahovavý, ojedinele orol skalný, bocian čierny a tetrov hlucháň. Ďalšími dravcami sú sokol lastovičiar, sokol myšiar, jastrab krahulec, jastrab lesný, včelár lesný, myšiak lesný. Zo sov tu žijú výr skalný, kuvik vrabčí, kuvik kapcavý, sova lesná, sova dlhochvostá a myšiarka ušatá. Lúky sú domovom chriašteľa poľného. Rozľahlá sústava nesprístupnených jaskýň je ideálnym miestom pre zimovanie rôznych druhov netopierov. Územie CHKO je najnižšie zisteným miestom výskytu piskora vrchovského v Západných Karpatoch. Žije tu jelenia, srnčia, diviačia a muflónia raticová zver. Z veľkých šeliem sa v oblasti vyskytuje vydra riečna, mačka lesná, medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid.
Klimatické pomery:
Využitie územia: