Horná Mariková

Horná Mariková

Poloha

Obec leží v Javorníkoch v Marikovskej doline na brehoch Marikovského potoka.

Najvyšší bod: Malý Javorník (1.019,2m).

Najnižší bod: Marikovský potok pri výtoku z katastra obce (380m).

História obce

Územie obce bolo osídlené už dávno pred prvou písomnou zmienkou, čo dokladajú viaceré archeologické nálezy. Prvá písomná zmienka o území obce pochádza z 12.7.1321 a je z donačnej listiny uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou (1288-1342). Do konca 13.storočia bola kráľovským majetkom. Začiatkom 14.storočia územie ovládol Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti (18.3.1321) územie donáciou získal magister Ondrej, syn Kiliána. Získal ich za jeho verné služby. Boli to dediny (possessiones) Kobárovce (Kuburee, Kubure), Dve Lehoty (Kethlehotha – vtedajší názov pre Marikovú, dnes Kátlina), Hatné (Hathna), Prosné (Prozna) a dve Udiče (duas villas Wdicha – Malá a Veľká). Po jeho smrti (bez dedičov) sa majetok vrátil do rúk kráľa a ten ho vrátil do správy kráľovského hradu Bystrica. V roku 1438 sa územie obce spomína ako Marikowa Lehota. Od začiatku 16.storočia patrila panstvu Považská Bystrica. Osada na území obce sa spomína v roku 1786, vznikla v chotári Dolnej Marikovej počas valaskej kolonizácie. Valasi obdržali určité limitované výsady, mali svoje právo a svojho vojvodu, ktorý koncom 16.storočia sídlil určitý čas v Marikovej. Územie Hornej Marikovej malo ďalšie názvy: 1828 a 1851 Hornyo Hlboke, 1890 Hornyó-Hlboke a od roku 1954 Horná Mariková. Prvým medzníkom k rozdeleniu Marikovej je rok 1789, keď došlo k zriadeniu farnosti Hornyo Hlboke, ktorá po cirkevnej stránke spravovala územie súčasnej Hornej Marikovej. Od konca 17.storočia sa postupne menil charakter valaskej kolonizácie. Na vyklčovaných miestach vznikali kopanice a valasi prechádzali na usadlý spôsob života. Tým sa im neuľahčilo, lebo kamenistá pôda je málo vhodná na obrábanie a dáva malé úrody. Bieda sa stupňovala a rok 1828 je pre Marikovú pamätný vzburou. Obyvatelia sa zaoberali najmä poľnohospodárstvom, hlavne chovom dobytka a ovčiarstvom, predajom a spracovaním dreva. Obyvateľstva pribúdalo a keďže miestne poľnohospodárstvo a spracovanie dreva im nemohlo zabezpečiť dostatočné živobytie, odchádzali od konca 19.storočia až do 30.rokov 20.storočia do cudziny. V obci snáď nie je rodina, ktorá by nemala príbuzných v USA, Kanade, Francúzsku alebo v Čechách. Do 1.polovice 20.storočia tu tkali plátno, súkno a vyšívali na predaj. V 30.rokoch 20.storočia v 107 osadách tvoriacich dedinu žilo okolo 3.500 obyvateľov. V roku 1828 mala obec 309 domov, v roku 1954 mala 2.900 obyvateľov, v roku 1961 mala 2.592 obyvateľov a v roku 1970 mala 1.978 obyvateľov. Hospodárska situácia sa čiastočne zlepšila po zriadení strojárskeho závodu v Považskej Bystrici. Po oslobodení v roku 1945 bola v obci zriadená dielňa na výrobu nábytku, ktorá zamestnávala do 100 pracovníkov. Počas SNP boli v okolitých horách partizánske základne. Druhá veľká vysťahovalecká vlna postihla Hornú Marikovú v roku 1946. Z obce sa vtedy vysťahovalo 64 rodín do Šaroviec v okrese Levice, kde dostali poľnohospodársku pôdu. Už o dva roky však začala kolektivizácia, a tak o pôdu prišli. V Šarovciach ale zostali a udržiavajú tam  hornomarikovské zvyky. V súčasnosti ich na juhu Slovenska žije okolo 1.500, teda viac ako v samotnej Hornej Marikovej. Samostatnou obcou je od 16.5.1954, kedy sa odčlenila od Dolnej Marikovej. V roku 1958 závod Považské strojárne v Považskej Bystrici zriadil v obci svoju pobočnú prevádzku, kde pracovalo až 200 pracovníkov. Prevádzka medzičasom ukončila výrobu. V 20.storočí časť obyvateľov pracovala v strojárskych závodoch v Považskej Bystrici a na rozličných miestach Slovenska. Spolu tvorí Hornú Marikovú 108 osád. Niektorí miestni znalci však tvrdia, že osád bolo kedysi viac ako 120.

História osídlenia územia

Pod západným svahom vrchu Bôn (748,4m) bolo sídlisko zo starej železnej doby (halštatská doba) (700 p. n.l. – 400 p. n.l.). Nachádzalo sa nad miestnou časťou Pagaňov.

V minulosti sa tu nachádzalo aj sídlisko z neskorej laténskej doby (60 p. n.l. – 0) z púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu a z rímskej doby.

Miestne časti

Belejov

Druhá najjužnejšia miestna časť obce. Nachádza sa juhovýchodne približne 2,5km od centra obce v Modlatíne na hlavnej ceste Marikovskou dolinou. Je druhou miestnou časťou pri vstupe do Hornej Marikovej. V minulosti sa tu nachádzala pobočná prevádzka Považských strojární z Považskej Bystrice. Na konci osady sa nachádzala píla na spracovanie dreva, ktorej majiteľom bol obecný úrad. V roku 2011 píla vyhorela a v súčasnosti z nej takmer nič nezostalo.

Hlboké

Nachádza sa južne od centra obce v Modlatíne. Prístupová cesta do miestnej časti odbočuje z hlavnej cesty Marikovskou dolinou v miestnej časti Belejov vľavo.

Modlatín

Centrum obce s obecným úradom.

Pagaňov

Najjužnejšia miestna časť obce. Nachádza sa južne približne 3km od centra obce v Modlatíne. Je prvou miestnou časťou pri vstupe do Hornej Marikovej.

Ráztoka

Najsevernejšia miestna časť obce. Nachádza sa približne 7km od centra obce v Modlatíne, v závere Marikovskej doliny. Zachovala sa tu ľudová zrubová architektúra.

Rovné

Nachádza sa východne od centra obce v Modlatíne. Prístupová cesta do miestnej časti odbočuje z hlavnej cesty v miestnej časti Pagaňov vpravo.

Stolečné

Druhá najsevernejšia miestna časť obce. Nachádza sa severozápadne od centra obce v Modlatíne. Prístupová cesta do miestnej časti odbočuje z hlavnej cesty Marikovskou dolinou severne od miestnej časti Vlkov vľavo. Zachovala sa tu ľudová zrubová architektúra.

Udička

Nachádza sa severne od centra obce v Modlatíne. Prístupová cesta do miestnej časti odbočuje z hlavnej cesty severne od miestnej časti Modlatín doprava.

Vlkov

Nachádza sa severozápadne približne 4km od centra obce v Modlatíne na hlavnej ceste Marikovskou dolinou. Zachovala sa pôvodná zrubová zástavba.

Žrnové

Nachádza sa západne od centra obce v Modlatíne. Prístupová cesta do miestnej časti odbočuje z hlavnej cesty v miestnej časti Modlatín doľava.

Zaujímavosti v obci a okolí

Kostoly: Božského Srdca Ježišovho, Svätého Jána Nepomuckého.

Ľudová architektúra.

Skanzen.

Pamätná tabuľa M. Ryljakovi.

Pamätník Jána Nálepku.

Socha Orgoňa.

Marikovská dolina.

Pramene a studničky: Židova voda, nad osadou Omámovci, pod Stolečným, Panna Mária, Pod Zigovkou.

Skalné útvary: Tajomné nápisy na Orgoňovej Kýčere, Medvedia skala, Skala, na ktorej spočívala smrť.

ÚEV: Čertov, Javornícky hrebeň.

CHKO Kysuce.

Vrchy a sedlá: Malý Javorník (1.019,2m), Orgoňova Kýčera (959,8m).

Cyklotrasy: 2307, 5326, 8316, 8317, 8338, 8339.

Z Ráztoky na chatu Portáš.

Náučná stezka Javornícky hrebeň a Náučná stezka Javorníky.

Turistické chodníky KST: 0842, 2693, 2695, 8589, 8593, 8692.