CHKO Kysuce

Poloha: Nachádza sa v severozápadnej časti Slovenska. Nachádza sa v okrese Bytča, v katastri obcí Kolárovice, Petrovice, Štiavnik a Veľké Rovné, v okrese Čadca, v katastri Krásna nad Kysucou, Turzovky a obcí Klubina, Klokočov, Korňa, Makov, Nová Bystrica, Olešná, Oščadnica, Radôstka, Raková, Stará Bystrica, Staškov, Vysoká nad Kysucou, Zborov nad Bystricou, v okrese Dolný Kubín, v katastri obce Zázrivá, v okrese Považská Bystrica, v katastri obcí Dolná Mariková, Horná Mariková a Papradno, v okrese Púchov, v katastri obcí Lazy pod Makytou a Lysá pod Makytou, a v okrese Žilina, v katastri obcí Lutiše a Terchová. Jej podstatná časť sa nachádza na Kysuciach. Leží v geomorfologických celkoch patriacich do subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a oblastí Slovensko-moravské Karpaty, Západné Beskydy a Stredné Beskydy. Delí sa na dve samostatné, od seba oddelené časti. Západná časť (javornícka) je tvorená pohoriami Javorníky, Turzovskou vrchovinou, Moravsko-sliezskymi Beskydami a Jablunkovským medzihorím. Východná časť (beskydská) zaberá Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy a Oravské Beskydy. Obe časti oddeľuje dolina rieky Kysuca. CHKO Kysuce leží v piatich geomorfologických celkoch: Javorníky, Turzovská vrchovina, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy. Najvyšší bod územia je Veľká Rača (1.236,1m).

Rozloha: 654,62km2.

Vyhlásenie: Chránená krajinná oblasť bola vyhlásená Vyhláškou Ministerstva kultúry SSR č.68/1974 z 23.5.1984, v znení Zákona Národnej rady SR č.287/1994. Pôvodne sa rozprestierala vo vtedajších okresoch Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica a Žilina. Dnes sa CHKO rozprestiera v okresoch Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica, Púchov a Žilina. Územne nadväzuje na CHKO Beskydy vyhlásenú v roku 1973 na moravskej strane. V čase vyhlásenia mala výmeru 654,62km2, z toho 152,93km2 bola poľnohospodárska pôda a z nej 38,14km2 zaberala orná pôda.

Dôvod vyhlásenia: Cieľom ochrany prírody je uchovanie krajinného rázu tejto oblasti, jej ekologických väzieb, podporenie významných prírodných prvkov v chránených územiach.

Geologická stavba: Celé územie je budované monotónnym flyšovým pásmom (málo odolné flyšové usadeniny – rytmicky sa striedajúce polohy pieskovcov, zlepencov, ílovcov a ílovitých bridlíc), len v okolí Dolnej Marikovej a tesne pri hranici územia CHKO pri Hornej Tižine sem okrajovo zasahuje bradlové pásmo. Konečnú podobu dalo územiu alpínske vrásnenie. V dôsledku veľkého množstva zrážok a nepriaznivej priepustnosti hornín dochádza k častým zosuvom. Charakteristické je pre ňu striedanie dolín a horských chrbtov. Geologickou zvláštnosťou oblasti je výskyt povrchového výronu ropy v oblasti obce Korňa a pieskovcových gúľ známych najmä z územia PR Klokočovské skálie a PP Megoňky.

Lesy a porasty: Viac ako polovicu územia CHKO pokrývajú lesy. Z pôvodných drevín sa zachovali bučiny rôzneho typu, jedľové bučiny, sutinové lesy lipovo-javorové, kyslé karpatské lesy bukové, vo vyšších polohách smrekové a jedľové až jedľosmrekové lesy. Miestami si udržali prirodzený charakter, často i pralesovitý vzhľad. V dnešnej dobe, najmä v beskydskej časti prevažujú smrekové monokultúry. Pôvodné zmiešané lesy sú zachované najmä vo vrcholových polohách, najzachovalejšie pralesovité porasty možno vidieť v PR Veľká Rača, Javorinka alebo Čierna Lutiša. Jelšové luhy a krovité vŕby sú charakteristické pre stanovištia s vyšším podielom vody v substráte.

Vodstvo: Vďaka klimatickým a geologickým pomerom má územie bohatú sieť tokov, množstvo prameňov, prechodných rašelinísk a slatinných lúk. Množstvo potokov vteká do riek, ktoré ústia do Váhu. Väčšie zásoby podzemných vôd sa nevytvárajú, preto je výdatnosť prameňov malá a vodné toky sú značne rozkolísané.

Rastlinstvo: Typická je rozptýlená urbanizácia s kopaničiarskou architektúrou. Krajina má vplyvom valašskej kolonizácie a kopaničiarskeho osídlenia mozaikovitý, parkový ráz so striedaním lesov, lúk, pasienkov, polí a osád so zachovanou ľudovou architektúrou. Pastva oviec a kôz, neskôr orná pôda, si vyžiadali rozsiahle klčovanie a vypaľovanie lesov, čím sa výrazne zmenil pomer lesnej krajiny k nelesnej. Krajinný ráz výrazne dotvára rozptýlená stromová zeleň. Hodnotné solitéry a skupiny mohutných líp, brestov, bukov a javorov sa úzko viažu na kopaničiarske usadlosti a dvory. V prechodných rašeliniskách, slatinných lúkach a penovcových prameniskách sa vyskytuje viacero vzácnych a ohrozených druhov rastlín (rebrovka rôznolistá, plavúnec zaplavovaný, zdrojovka pobrežná, zdrojovka pramenisková, pupkovník obyčajný, rosička okrúhlolistá, sitina cibuľkatá, sitina kostrbatá, ostrica plstnatoplodá, bazanovec kytkový, ľadenec barinný, perovník pštrosí, vachta trojlistá, všivec močiarny, všivec lesný, tučnica obyčajná, škripík štetinatý, kľukva močiarna a iné). Nachádzajú sa tu trávnaté porasty, najmä horské lúky na hlavnom hrebeni Javorníkov. Z lúčnych a pasienkových spoločenstiev sú charakteristické pre toto územie orchideovité (črievičník papučkový, pokrut jesenný) a vstavačovité druhy (vstavač mužský, vstavačovec bazový, vstavačovec škvrnitý pravý a sedmohradský, vstavačovec neskorý, päťprstnica obyčajná, päťprstnica hustokvetá, vo vyšších polohách pavstavač hlavatý, trčníček jednolistý, vemenníček zelený a bieloprst belavý) a mečík strechovitý, zvonček hrubokoreňový, ostrica plstnatoplodá. Zo vzácnych horských lesných druhov rastlín tu rastie napríklad perovník pštrosí, horec luskáčovitý, plavúne a iné.

Živočíšstvo: V území bolo dosiaľ zistených 205 druhov stavovcov. Predstavuje západnú hranicu rozšírenia všetkých veľkých šeliem (medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý). Vyskytuje sa tu vydra riečna, mlok veľký, mačka divá, piskor vrchovský, myšovka horská, betulina, bielozúbka krpatá, dulovnica menšia a väčšia, hranostaj obyčajný, netopier obyčajný, ucháč svetlý, podkovár malý. Z vzácnych druhov vtákov tu žije napríklad výr skalný, sova obyčajná, sova dlhochvostá, bocian čierny, rybárik riečny, vodnár potočný, trasochvost horský, kalužiak riečny, myšiarka ušatá, jastrab lesný, jastrab krahulec, včelár lesný, sokol lastovičiar, chrapkáč poľný, vzácny je tetrov hlucháň, orol skalný a potápač veľký. Z glaciálnych reliktov tu žije kuvik kapcavý, kuvičok vrabčí, ďubník trojprstý. Z menej početných ďatľov sa tu vyskytuje ďateľ bielochrbtý. Z vzácnejších druhov rýb sa tu vyskytuje pĺž vrchovský, hlaváč bieloplutvý, hlavátka podunajská, z ostatných druhov sú to hlavne pstruh potočný, lipeň tymiánový, mrena severná, jalec hlavatý a podustva severná. Z obojživelníkov je tu hojná salamandra škvrnitá, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená, skokan hnedý, skokan štíhly, rosnička zelená, kunka žltobruchá, mlok hrebenatý, mlok horský, mlok bodkovaný, z plazov užovka obojková, užovka hladká, slepúch východný, jašterica krátkohlavá, jašterica živorodá alebo náš jediný jedovatý had vretenica severná. Na viacerých miestach prežíva karpatský endemit mlok karpatský. Z bezstavovcov sa tu nachádzajú motýle (modráčik bahniskový, ohniváčik veľký, jasoň chochlačkový), chrobáky (fúzač alpský, nosorožtek obyčajný, roháč veľký, bystruška potočná, bystruška zlatá, plocháč červený), hmyz (koník vrchovský, modlivka zelená) a mäkkýše (pimprlík mokraďný). V niektorých tokoch je možné nájsť i raka riečneho.

Klimatické pomery: Na území CHKO sa nachádzajú oblasti mierne teplé, veľmi vlhké až chladné.

Využitie územia: