Poloha
Mesto leží na nive Váhu v Ilavskej kotline na rozhraní s celkom Strážovské vrchy.
Najvyšší bod: Južný svah bezmenného vrchu severozápadne od vrchu Hoľazne (901,1m) v nadmorskej výške 866m.
Najnižší bod: Hladina Kočkovského kanála pri výtoku z katastra mesta (225m).
História mesta
Prvýkrát sa spomína ako terra Dubnicz v roku 1193 a bola majetkom dedične užívaným bratmi Vratslavom a Piskinom, ktorým ju Belo III. daroval za zásluhy v haličských vojnách. Sú to prvé známe mená ľudí, o ktorých je známe, že mali vzťah k Dubnici, alebo v nej bývali. V roku 1262 je mesto známe pod názvom Dubnycha. Ďalšia písomná zmienka je z 28.6.1276, keď Samson a Jakub, synovia Čepka (možno Vratslavovho syna), predávali Dubnicu manželovi svojej sestry Oltumanovi a jeho synovi Chamarovi ako aj ich potomkom za 50 hrivien strieborných peňazí. Neskôr patrila zemianskym rodinám Dubnických a Lieskovských. V roku 1439 sa spomína ako majetok Trenčianskeho hradného panstva. V roku 1493 sa spomína ako Dubnicza. Od 16.storočia sa stala sídlom panstva Ilešháziovcov a zaznamenala rozmach remeselnej výroby. V roku 1639 bola Dubnica povýšená na mestečko s jarmočným právom. Úlohou Mikuláša Ilešháziho bolo usporiadať majetkové pomery a vykúpiť založené časti panstva. Čiastočne sa mu to aj podarilo okrem polovice Dubnice, ktorú držali v zálohe jezuiti. Rozkvet panstva a Dubnice dosiahol vrchol za Jozefa Ilešháziho, ktorý v roku 1730 vymohol pre Dubnicu obnovenie jarmočných privilégií, uzavrel s mestečkom osobitnú dohodu o vykúpení poddanských povinností a postavil nový kostol. Štefan II. Ilešházi 21.5.1835 predal panstvo a iné majetky barónovi Jurajovi Sinovi za 1.400.000 zlatých konvenčnej meny. V roku 1538 mala 46 port, v roku 1608 mala 49 sedliackych a 54 želiarskych usadlostí, dva mlyny, pivovar, majer, krčmu, troch mäsiarov a kováčov. V roku 1683 ju vyrabovali vojská J. Sobieskeho. V roku 1728 mala 28 sedliackych a 26 želiarskych usadlostí, majer, pivovar, dve krčmy, pálenicu a tehelňu. Začiatkom 19.storočia tu založili sklársku hutu. V roku 1828 mala 189 domov, v roku 1869 mala 1.683 obyvateľov, v roku 1880 mala 1.735 obyvateľov, v roku 1890 mala 1.752 obyvateľov, v roku 1900 mala 1.798 obyvateľov, v roku 1910 mala 1.833 obyvateľov, v roku 1921 mala 2.056 obyvateľov, v roku 1930 mala 2.358 obyvateľov, v roku 1940 mala 4.002 obyvateľov, v roku 1948 mala 4.179 obyvateľov, v roku 1961 mala 9.156 obyvateľov a v roku 1970 mala 9.941 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a remeslami (v roku 1738 tu bolo 44 remeselníkov). V roku 1831 zomrelo na choleru 136 osôb. V roku 1845 sa obyvatelia vzbúrili proti urbárskym povinnostiam. Koncom 19.storočia obyvatelia pracovali ako roľníci, poľnohospodárski robotníci na miestnych veľkostatkoch a odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce. V prevádzke boli dve pálenice a tehelňa. Začiatkom 20.storočia vznikli dve píly. V roku 1900 pracovalo v živnostiach 100 ľudí. V roku 1866 zomrelo na choleru 94 ľudí. V roku 1883 Dubnica vyhorela. V roku 1930 začala výstavba Škodových závodov, ale počas svetovej hospodárskej krízy bola zastavená. Prevádzka začala v roku 1937. V roku 1939 prevzala výrobu nemecká armáda. V roku 1951 sa začalo s výstavbou socialistického mesta Nová Dubnica, ktoré sa v roku 1956 osamostatnilo. Uznesením p2/c87/1990 účinným od 24.11.1990 bol Dubnici nad Váhom potvrdený štatút mesta. K mestu patrí v minulosti samostatná obec Lieskovec, ktorá sa spomína v roku 1271 ako Lyzko (ďalšie názvy: 1379 Lieszkocz, 1503 Leszkovecz, 1519 Liezkowe, 1773 Lieskowecz). Vznikla v chotári Dubnice. Patrila zemianskej rodine Lieskovských. V roku 1598 mala obec 27 domov, v roku 1784 mala 41 domov, v roku 1828 mala 42 domov, v roku 1869 mala 316 obyvateľov, v roku 1880 mala 296 obyvateľov, v roku 1890 mala 298 obyvateľov, v roku 1900 mala 328 obyvateľov, v roku 1910 mala 349 obyvateľov, v roku 1921 mala 357 obyvateľov, v roku 1930 mala 361 obyvateľov, v roku 1940 mala 409 obyvateľov a v roku 1948 mala 461 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. K Dubnici bola pripojená v 40.rokoch 20.storočia.
História osídlenia územia
Územie bolo osídlené už v starej kamennej dobe (paleolit), presnejšie v strednom paleolite (250.000 p. n.l. – 35.000 p. n.l.) a mladom (vrchnom) paleolite v období 35.000 p. n.l. – 8.300 p. n.l. z okruhu kultúry aurignacien.
Osídlenie územia je doložené už v mladej kamennej dobe (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. z okruhu lengyelskej kultúry. V tom čase bola osídlená malá jaskyňa na Ilavskej Rovni (jaskyňa Pod Pupačkou).
V údoliach prítokov Váhu boli zistené sídliská z mladej kamennej doby (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. (z okruhu lengyelskej kultúry) a medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. – 2.300 p. n.l., ako i z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. a zo starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l.
V lokalite Kvášovec bolo objavené sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry. Oblasť chránená návrším pred severnými vetrami bola výhodná na osídlenie.
Sídlisko z okruhu púchovskej kultúry z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0.
V lokalite Pred Kvášovec sa nahádzalo sídlisko s obydlím datovaným keramikou do poveľkomoravského obdobia (907 – 1.000).
V mestskej časti Prejta pri hĺbení nového koryta potoka bola porušená nielen praveká vrstva sídliska, ale aj vrstva stredoveká, s úlomkami keramiky zdobenej nechtovými vrypmi zodpovedajúcej prejavom 12.-13.storočia z obdobia vrcholného stredoveku (1.000 – 1.375).
Mestské časti
Dubnica nad Váhom
Prejta
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1379, kedy sa spomína ako Perythe (ďalšie názvy: 1409 Proytha, 1598 Nagy Pretha, Kys Preyta, 1773 Prejtha). Patrila hradnému panstvu Trenčín, od roku 1447 panstvu Košeca a od roku 1470 panstvu Ilava, časť obce Hatňanskovcom a Suňogovcom. V roku 1598 mala Malá Prejta 11 domov a Veľká Prejta 32 domov. V roku 1784 mala obec 69 domov, v roku 1828 mala 73 domov, v roku 1869 mala 446 obyvateľov, v roku 1880 mala 506 obyvateľov, v roku 1890 mala 556 obyvateľov, v roku 1900 mala 558 obyvateľov, v roku 1910 mala 559 obyvateľov, v roku 1921 mala 541 obyvateľov, v roku 1930 mala 655 obyvateľov, v roku 1940 mala 823 obyvateľov, v roku 1948 mala 790 obyvateľov, v roku 1961 mala 1.263 obyvateľov a v roku 1970 mala 1.207 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom: Začiatkom 20.storočia tu boli dva mlyny a dve píly. Prejta je mestskou časťou Dubnice nad Váhom od roku 1973. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom.
Zaujímavosti v meste a okolí
Drobná architektúra: Grotta s vyhliadkovou vežou, Pranier hanby, Pilier erbov družobných miest.
Reimova vila.
Kaplnky: Svätého kríža, Panny Márie, Kráľovnej.
Kostoly: Svätého Jakuba staršieho, Svätého Jána Bosca.
Dubnické múzeum.
Pamätné tabule: Jánovi Baltazárovi Maginovi, Pamätná tabuľa farárom.
Pamätníky, pomníky a pamätné miesta: Alexandra Dubčeka, Padlým v 1.svetovej vojne.
Sochy a busty: Socha nanebovzatej Panny Márie, Súsošie svätého Jána Nepomuckého s anjelmi.
Náučný chodník Dubnickým chotárom.
Turistické chodníky KST: 2423a, 5580.
