Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Rímskokatolícky farský Kostol svätého Jakuba staršieho. Najstarším archívnym dokladom, v ktorom sa kostol spomína je listina ostrihomskej kapituly z roku 1276. Pôvodne bol gotický. V rokoch 1754-1756 bol barokovo upravený, prestavbu financoval Jozef Ilešházi. Veža je z pôvodného gotického kostola a nadstavali ju podľa projektu F. Tomašeka z Dubnice nad Váhom po roku 1816, pretože pôvodná veža bola zničená požiarom v roku 1814. Opravy kostola sa uskutočnili v 19.storočí (po požiari v roku 1882), v 1.polovici 20.storočia a v rokoch 1959-1961. V rokoch 1963-1964 a 1967-1968 prebehli v kostole reštaurátorské práce. V roku 2000 prebehla vonkajšia oprava kostola. Bola opravená veža, obnovená omietka, natretá strecha na veži a ďalšie drobné práce. V roku 2003 bol vymaľovaný interiér. Kostol je obohnaný murovanou ohradou a barokovou vstupnou bránou. Typická jednovežová jednoloďová stavba barokového pozdĺžne pretiahnutého centrálneho kostola s obdĺžnikovým pôdorysom a segmentovým zakončením presbytéria, bočnou poschodovou sakristiou a predstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté krížovými a pruskými klenbami, ktoré dosadajú na priebežnú rímsu. Farebné okná sú z 19.storočia a novšie od Vincenta Hložníka z roku 1951. Nad sakristiou na poschodí je panské oratórium. Hlavný oltár bol dokončený v roku 1776, barokový baldachýnový s korunou a ranobarokovou sochou Panny Márie, ktorú darovali kostolu okolo roku 1640. Následne sa v lodi kostola postavili dva bočné oltáre. Bočný oltár svätého Antona Paduánskeho je neskorobarokový z 2.polovice 18.storočia, uprostred je obraz svätca a vo vrchole reliéf Najsvätejšej Trojice. Bočný oltár svätého Jána Krstiteľa je neskorobarokový z polovice 18.storočia, na bokoch sú plastiky svätej Anny a svätej Barbory, v strede je obraz svätca. v nadstavci reliéf svätého Jána Krstiteľa. Na oboch oltároch sú rokokové kánonové tabuľky z 2.polovice 18.storočia. Kazateľnica je baroková z 2.polovice 18.storočia, na parapete má reliéf Daniela medzi levmi. Krstiteľnica je rokoková, zhotovená na spôsob lavaba, a pochádza z 2.polovice 18.storočia. Súsošie Kalvárie pri triumfálnom oblúku je neskorobarokové z obdobia okolo roku 1770. V interiéri kostola sa nachádzajú voľné sochy svätého Mikuláša a svätého Vojtecha z konca 19.storočia. Barokové obrazy: svätá Anna, Ukrižovaný Kristus a svätý František sú z 18.storočia. Relikviáre v podobe skrinky sú z 18.storočia. Baroková monštrancia je z roku 1681. Je zdobená emailovými obrázkami vloženými do filigránového orámovania s tepaným dekorom. Je to viedenská práca, pôvodne zakúpená v roku 1783 u klarisiek v Trnave pre tento kostol. Barokové cibórium pochádza z roku 1716. Má tepaný figurálny reliéfny dekor. Relikviáre sú rokokové z 2.polovice 18.storočia a sú zdobené tepaným dekorom. V oratóriu je baroková tabernákulová skriňa z 18.storočia. Vo veži kostola sa nachádza päť zvonov. Tri z nich boli odliate z pôvodných zvonov v roku 1983, keďže údajne spolu neladili. Okrem nich sú v zvonici ešte dva zvony. Dvestoročný zvon Svätý Florián a storočný zvon Božské Srdce. Najmladší zvon pomenovaný Panna Mária, Pomocnica kresťanov je i najväčší, váži 600kg a musel byť opravený, pretože praskol. Kostol saleziánov stojí v severnej časti Dubnice nad Váhom na Námestí svätého Jakuba.
