Narodený: 1700.
Zomrel: 8.2.1766, pochovaný je v Trenčíne.
Otec: Mikuláš Ilešházi.
Matka: Alžbeta, rodená Balašová.
Súrodenci: Jedna sestra.
Manželka: Prvá Františka, rodená Čákiová, druhá Terézia Petronela, rodená Traunová.
Deti: Tri dcéry a syn (Ján Baptista).
Bol krajinským hodnostárom. V rokoch 1723-1766 trenčiansky a liptovský župan, krajinský sudca, kráľovský pokladník, prísediaci sedmipanskej tabule, radca Uhorskej miestodržiteľskej rady, kráľovský komorník a hlavný stolník. Za zálohu vykúpil a scelil rodové majetky. Zdokonaľoval svoje panstvá rozširovaním majerského hospodárenia, ale na úkor poddaných roľníkov. V roku 1742 umožnil založiť papierne v Bobote a Selci, v slovenčine vydal inštrukcie pre panských úradníkov. V roku 1740 dal v Trenčianskych Tepliciach postaviť kaštieľ s hosťovskými izbami, v kúpeľoch usporadúval divadelné a hudobné predstavenia, vybudoval útulok chudobných, v Trenčíne v rokoch 1760-1761 stoličný dom. Podporoval výstavbu sakrálnych stavieb na svojich panstvách, dal prestavať rodovú kaplnku v rímskokatolíckom farskom kostole v Trenčíne, na prestavbe pracoval o.i. sochár Ľ. Gode. Podporoval slovenských vzdelancov (J. B. Magin, M. Bel a iní). Národné povedomé stavby Trenčianskej stolice mu venovali (predpokladá sa, že s ňou súhlasil) Apológiu J. B. Magina, v ktorej odmietli tzv. podmaniteľskú teóriu M. Benčíka a bojovali za politickú rovnoprávnosť Slovákov. Vybudoval bohatú knižnicu, jeho literárna tvorba osvetového charakteru zostala v rukopisoch. Vyznamenaný Radom svätého Štefana.