Romantická stavba s umelou kamennou jaskyňou (taliansky grotta) a drevenou vyhliadkovou vežou. Ľudovo ju nazývali babylon a je to kamenné bludisko. Dal ju vybudovať rod Ilešháziovcov. Záhrada s grottou bola postavená v rokoch 1823-1829, v čase kedy sa francúzsky park pretváral na anglický. Prvá písomná zmienka o grotte je z roku 1826, kedy ju spomína Alojz Medňanský v diele Malebná cesta dolu Váhom. V miniatúre táto stavba predstavuje ruinu hradu stojaceho na vysokej skale, z ktorej je výhľad do širokého okolia. Vyhliadková veža je vybudovaná ako letný altánok pravidelného osemuholníkového tvaru drevenej konštrukcie, upevnený na umelej skale. Skala je vybudovaná z lomového a tufového kameňa. Súčasnú podobu dostala stavba koncom 19.storočia. Na oboch stranách vŕšku sa nachádzajú vetracie otvory do podzemia. V stene grotty sú umiestnené erby Gašpara Ilešháziho a jeho manželky Heleny Turzovej. Vyhliadková veža pozostáva z troch častí. Prvou je spodná krbová miestnosť, kde sa nachádzajú novogotické vitrážové okná a pôvodná podlaha z riečnych kameňov. Má plochu 17m2. Druhou časťou je pôvodne spoločenská miestnosť s novogotickými vitrážovými oknami a vstupnými dverami, ktorej steny pôvodne zdobili tapety so strieborným ornamentom. Táto miestnosť bola komfortne zariadená štýlovým nábytkom a šachovým stolíkom s dvoma kreslami. Na tomto krásnom mieste dubnické panstvo a jeho hostia oddychovali a trávili voľný čas. Poslednou časťou je osemstranná vyhliadková galéria okolo spoločenskej miestnosti, ohradená ozdobným železným zábradlím, z ktorej bol v minulosti nádherný výhľad na dva panské rybníky s pozadím údolia Váhu malebného Považia. Celú vežu pokrýva osemuholníková strecha a na jej vrchole je ozdobná guľa so špicom. Vstup do galérie na vyhliadkovej veži s výškou 16m je osobitný. Plocha spoločenskej miestnosti je 7,6m2 a jej plocha spolu s vyhliadkovou galériou je 20,3m2. Priestor, ktorý oddeľuje hornú časť vyhliadkovej veže od spodnej, budí dojem priepasti, preklenutej mostíkom. Drevené premostenie je vo výške 5,6m nad terénom, široké je 1m a dlhé 2-3m. Na vrch vyhliadkovej veže sa vychádza po kamenných schodoch. V 40.rokoch 20.storočia vežu zničil požiar a celá stavba začala chátrať. V roku 2005 sa začal archeologický výskum a boli navrhnuté záchranné práce. Prvá etapa opráv a konzervácie bola zahájená v rokoch 2006-2008. V roku 2009 sa výrazne zintenzívnili rekonštrukčné práce na murive, stropoch, schodiskách, podlahách a prístupových chodníkoch. Nad kamennou časťou sa vybudovala nová drevená veža s vyhliadkou. Všetky opravy sa realizovali podľa zachovaných dobových fotografií a nákresov. Autorom projektu rekonštruckie je Ing. Arch. Peter Nižňanský. Obnova grotty bola ukončená v roku 2010. Ďalšie úpravy, súvisiace s opravou fasády a vnútorných povrchov, prebehli v rokoch 2018-2019. Grotta je opradená mnohými legendami o tajných chodbách vedúcich do kaštieľa či až na Trenčiansky hrad, či ďalších miestnostiach a chodbách v jej neprebádanom podzemí. Údajne z veže grotty bolo možné dovidieť až na Trenčiansky hrad. Nachádza sa v najvyššom bode Parku J. B. Magina za kaštieľom Ilešháziovcov v Dubnici nad Váhom.
