Je najrozsiahlejší a najzrenovovanejší hrad z obranného komplexu strážnych hradov stredného Považia. Strategickú polohu hradu dokumentuje nápis na hradnej skale, ktorý potvrdzuje pobyt rímskych légií pri Laugaríciu v roku 179. Nápis hlása víťazstvo 2.rímskej légie nad Germánmi a uvádza, že v tom roku tu prezimovalo rímske vojsko. Je to najsevernejší doklad o pobyte rímskeho vojska na území Slovenska. Kamenný hrad, ktorý patrí medzi najstaršie slovenské hrady, bol postavený na temene strmého brala na mieste bývalého opevneného hradiska v 10.storočí. Prvou stavbou na návrší bola v 11.storočí kamenná, štvorboká obytná, strážna veža, ktorá pôvodne stála uprostred nádvoria v tvare pravidelného štvorlístka, vytvoreného obranným múrom, a rotunda, kostolík. Prvýkrát sa kronikármi spomína v roku 1067. Prvá písomná zmienka je z roku 1111. Už v tom čase bol kráľovským strážnym hradom a strediskom pohraničného komitátu. Bol súčasťou línie pohraničných opevnení uhorského štátu, pričom strážil dôležité brody na Váhu a karpatské priesmyky. Nie je známy charakter jeho opevnenia v tom čase ale predpokladá sa že sa skladal z obrannej veže, ktorá mohla byť už kamennou stavbou, pretože v rokoch 1241-1242 sa hrad ubránil tatárskym vpádom. K obrannému múru bolo postupne pristavané opevnenie a jednotlivé paláce. Prvý palác dal vystavať Matúš Čák, ktorý získal hrad v roku 1302. Zo svojho hradného sídla ovládal veľké územia. Podľa toho sa začal nazývať Matúš Čák Trenčiansky, pán Váhu a Tatier. Matúš Čák vytvoril z hradu stredisko svojho rozsiahleho a takmer na kráľovi nezávislého panstva. Za jeho panovania sa uskutočnila významná výstavba viacerých hradných objektov. Dal prestavať aj hlavnú štvorbokú vežu, ktorú neskôr po ňom pomenovali Matúšovou. Hrad rozšíril a upravil, pristaval aj obytný palác v mohutnom opevnení. Po jeho smrti v roku 1321 patril hrad až do konca 15.storočia uhorskému panovníkovi. V rokoch 1335 a 1362 bol hrad miestom rokovaní českého, poľského a uhorského kráľa. Od roku 1375 hrad vlastnili Bebekovci. Horný hrad v 14.storočí rozšíril kráľ Ľudovít z Anjou o nový Ľudovítov palác a opevnenie. Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke Barbore, pre ktorú v roku 1430 dal vybudovať nový Barborin palác a kaplnku. Ďalej patril kráľovnej Alžbete, neskôr Huňadyovcom. V roku 1493 získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. Začiatkom 16.storočia vybudoval Zápoľského palác. Zároveň so zväčšovaním obytných častí sa zdokonaľovalo aj hradné opevnenie budovaním nových predhradí a hradieb. Hradné budovy boli cieľom tureckej expanzie už začiatkom 16.storočia. V roku 1528 ho dobyl generál Katzainer, ktorý stál na čele vojska kráľa Ferdinanda I. Habsburského. Vlastníci hradu ho postupne dobudovávali a uskutočnili viaceré prestavby pôvodných objektov hradu. Obnova a rozšírenie rozsiahleho opevnenia v renesančnom slohu prebehli v rokoch 1540-1560, kedy bol hrad znovu v kráľovských rukách. Bola vybudovaná delostrelecká hviezdicová obrana podľa talianskych vzorov a zmodernizované budovy podľa dobových vzorov. Zmenila sa aj silueta hradu, vysoké, strmé gotické strechy vymenili za horizontálne renesančné atiky s lastovičími chvostami. Na konci 16.storočia v roku 1594 sa hrad dostal do držby rodiny Ilešháziovcov, ktorí zostali jeho majiteľmi až do konca feudalizmu v roku 1835. K ich menu sa viaže stavba tzv. sobášneho paláca a ďalšie zdokonaľovanie opevňovacieho systému. V roku 1604 sa hajdúske vojská Štefana Bočkaia zmocnili hradu i mesta a vydrancovali ho. Za Tököliho povstania /1678-1683/ a rákociovských bojov /1704-1708/ bol hrad dlho obliehaný a poškodený. Opravné práce sa po roku 1708 obmedzovali iba na údržbu hradu, z ktorého sa po strate jeho vojenského významu pomaly vytrácal život. V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. Po požiari, ktorý zničil väčšinu jeho stavieb, sa premenil na zrúcaninu, pretože požiarom zasiahnuté hradné budovy nebolo možné opraviť. Poslednou majiteľkou bola Ifigénia d´Harcourt, ktorá hrad v roku 1905 darovala mestu. Od roku 1945 sa uskutočňuje komplexná obnova a konzervácia hradu. V marci roku 2003 sa zrútila časť západného hradného opevnenia s hmotnosťou 1.100 ton a v roku 2005 sa zrútila ďalšia časť hradného muriva. Areál hradu vytvára súbor palácov a Matúšova veža, ku ktorej priliehajú reprezentačné gotické paláce Matúšov, Ľudovítov, Barborin a kaplnka. V súčasnosti sa v nich nachádzajú expozície Trenčianskeho múzea. Matúšova veža s vyhliadkou je vysoká 39m, pôdorys má 12x12m a šírka múrov v základovej časti je 4m. Dolnú časť hradu chráni významná delová bašta. Na nádvorí sa zachovala povestná 80m hlboká Studňa lásky, na ktorú sa viaže povesť o Omarovi a Fatime.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Je súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie. Priestory hradu sú využívané ako múzeum. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Horný hrad:
Veža obytná. Matúšova veža, Donjon. Postavená bola v gotickom slohu v 11.storočí. Upravená bola v rokoch 1260-1270, v 3.tretine 14.storočia, v rokoch 1535-1540 a v roku 1837. Má štvorcový pôdorys, je sedempodlažná. Nachádza sa v nej múzeum.
Múr hradbový I. Juhovýchodný hradbový múr. Postavený bol v romantizme v 11.storočí. Upravený bol koncom 14.storočia a koncom 16.storočia.
Múr hradbový II. Severný hradbový múr. Postavený bol v romantizme v 11.storočí. Upravený bol koncom 16.storočia.
Veža bránová I. Východná, piata brána opevnenia. Postavená bola v renesancii v rokoch 1535-1592. Upravovaná bola v 80.rokoch 20.storočia.
Veža hradná II. Nárožná hradná veža. Letná veža. Postavená bola v gotike na prelome 15. a 16.storočia. Upravená bola v rokoch 1540, 1583-1592 a v 80.rokoch 20.storočia. Má štvoruholníkový, je trojpodlažná. Nachádza sa v nej múzeum.
Arkádová chodba. Arkádová dvojúrovňová chodba. Vybudovaná bola v renesancii v rokoch 1583-1592. Má výšku dvoch podlaží. Nachádza sa v nej múzeum.
Hradná kaplnka I. Gotická hradná kaplnka.
Hradný palác I. Barborin palác. Postavený bol v roku 1430 v gotickom slohu. Upravený bol v roku 1566 v renesančnom slohu. Má dvojkrídlový pôdorys, je štvorpodlažný s pivnicou. Nachádza sa v ňom múzeum.
Hradný palác II. Ľudovítov palác. Postavený v 15.storočí. Upravený renesančne v rokoch 1583-1592 a v 2.polovici 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, je trojpodlažný. Nachádza sa v ňom múzeum.
Hradné nádvorie I. Horné nádvorie. Vybudované bolo v 11.storočí. Upravované bolo v 13.storočí, v 2.polovici 14.storočia a renesančne v 1.tretine 15.storočia a v 16.storočí.
Rotunda. Rotunda štvorapsidová. Postavená bola v 1.polovici 11.storočia. Upravená bola v 2.polovici 14.storočia. Má kruhový pôdorys. Nachádza sa v nej múzeum.
Parkánový múr I. Múr parkánový juhovýchodný. Malý parkán. Postavený bol koncom 14.storočia v gotike. Upravený bol v 1.tretine 15.storočia.
Prvé predhradie:
Parkánový múr II. Múr parkánový južný. Postavený bol v roku 1663 v baroku. Upravovaný bol v 80.rokoch 20.storočia.
Brána opevnenia I. Štvrtá brána v západnom parkánovom múre. Postavená bola v 2.polovici 14.storočia v gotike. Upravená bola v roku 1609.
Rampa prístupová. Vybudovaná bola koncom 14.storočia v gotike. Upravená bola v 70.rokoch 20.storočia.
Hradný palác III. Zápoľského palác. Postavený v 14.storočí v gotickom slohu. Upravený renesančne v 16.storočí a v 2.polovici 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, je trojpodlažný. Nachádza sa v ňom múzeum.
Stavba hospodárska I. Postavená bola v gotickom slohu koncom 14.storočia. Upravená bola renesančne začiatkom 17.storočia. Má lichobežníkový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je dvojpodlažná.
Stavba hospodárska II. Vykopávky. Postavená bola v gotike v 14.storočí. Upravená bola na prelome 15. a 16.storočia a v 16.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná.
Stavba profánna I. Postavená bola v rokoch 1600-1680 v ranom baroku. Je štvorpodlažná.
Hradné nádvorie II. Vstupné nádvorie. Vybudované bolo v 14.storočí. Upravované bolo v 15.-17.storočí.
Cisterna. Cisterna zo začiatku 14.storočia z obdobia gotiky.
Múr hradbový III. Hradbový múr juhovýchodný. Postavený bol v 1.tretine 16.storočia v renesancii.
Múr hradbový IV. Západný hradbový múr s malou baštou. Postavený bol v 1.tretine 15.storočia v gotike.
Veža bránová II. Veterná veža. Tretia brána. Postavená bola v gotike v 1.tretine 15.storočia. Upravená bola v 70.rokoch 20.storočia. Je
dvojpodlažná.
Predbránie I . Horné predbránie. Vybudované bolo v renesancii v roku 1600.
Bašta delová I. Veľká delová bašta. Postavená bola v 1.polovici 17.storočia v ranom baroku.
Veža delová I. Jeremiášova veža. Postavená bola v 1.tretine 15.storočia v gotike. Upravená bol v renesancii v rokoch 1535-1540 a v 80.rokoch 20.storočia. Má pôdorys podkovy, je dvojpodlažná.
Parkánový múr III. Múr parkánový západný. Postavený bol v 1.tretine 15.storočia. Upravený bol v 1.štvrtine 16.storočia.
Hradné nádvorie III. Stredné nádvorie. Vybudované bolo v 1.tretine 15.storočia. Upravované bolo v 16.-17.storočí. Nachádza sa na ňom múzeum.
Múr parkánový IV. Parkánový múr juhovýchodný I. Postavený bol začiatkom 14.storočia v gotike. Upravený bol v 14.-17.storočí a v rokoch 1940-1950.
Múr parkánový V. Parkánová múr juhovýchodný II. Postavený bol v 1.štvrtine 16.storočia. Upravovaný bol v 17.storočí.
Múr priekopový I. Eskarpa. Postavený bol v 1.štvrtine 16.storočia. Upravený bol v 80.rokoch 20.storočia.
Priekopa I. Priekopa vnútorná. Vybudovaná bola v 1.štvrtine 16.storočia. Upravená bola v 2.polovici 17.storočia a v 80.rokoch 20.storočia.
Schodisko. Barokové schodisko bolo vybudované v 17.storočí.
Múr hradbový VI. Hradbový múr stredný. Postavený bol v 1.štvrtine 16.storočia. Upravený bol koncom 16.storočia a v rokoch 1663 a 1981.
Priekopa II. Vonkajšia priekopa. Vybudovaná bola v 1.štvrtine 16.storočia. Upravená bola v rokoch 1663 a 1981.
Kazematy. Obranná stavba z roku 1663 so štvorpriestorovou dispozíciou.
Múr priekopový II. Kontraeskarpa. Postavený bol v roku 1663. Upravený bol v rokoch 1663 a v 70.rokoch 20.storočia.
Hradný most.
Veža delová II. Mlynská veža. Postavená bola v 1.štvrtine 16.storočia. Upravená bola koncom 17.storočia.
Glacis. Predsunutý priekopový val. Hviezdica. Vybudovaný bol po roku 1673.
Druhé predhradie:
Múr hradbový VII. Hradbový múr severozápadný. Postavený bol v 1.tretine 15.storočia. Upravený bol v 17.storočí a v 70.rokoch 20.storočia.
Múr hradbový VIII. Severovýchodný hradbový múr. Postavený bol v 1.tretine 15.storočia. Upravený bol v 16. a 17.storočí.
Múr hradbový IX. Juhovýchodný hrasbový múr. Postavený bol v 1.tretine 15.storočia. Upravený bol v 16.storočí, v 2.polovici 17.storočia a v 70.rokoch 20.storočia.
Múr hradbový X. Západný hradbový múr. Postavený bol v 1.tretine 15.storočia. Upravený bol v rokoch 1583-1592, v polovici 17.storočia a v 70.rokoch 20.storočia.
Veža bránová III. Prvá brána. Postavená bola v 1.tretine 15.storočia. Upravená bola v 2.polovici 15.storočia, koncom 16.storočia, v 17.storočí a v 70.rokoch 20.storočia. Je trojpodlažná.
Múr spojovací. Koridor. Postavený bol v 1.tretine 15.storočia. Upravovaný bol v 17.storočí, v roku 1927 a v 70.rokoch 20.storočia.
Predbránie II. Dolné predbránie s baštami a opevnením. Vybudované bolo v rokoch 1535-1540. Upravené bolo v 2.polovici 16.storočia, v 4.štvrtine 17.storočia a v 70.rokoch 20.storočia.
Brána opevnenia II. Druhá brána. Postavená bola v 1.tretine 15.storočia. Upravená bola v 70.rokoch 20.storočia.
Stavba obytná II. Dom kapitána. Postavený bol začiatkom 16.storočia v renesancii. Upravený bol koncom 16.storočia a v 70.rokoch 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažný s pivnicou.
Bašta delová II. Postavená bola v rokoch 1535-1540 v renesancii. Upravená bola v rokoch 1630 a 1957-1958. Má pôdorys v tvare podkovy, je dvojpodlažná s pivnicou.
Mlyn I. Sušiareň prachu. Postavený bol v 1.polovici 16.storočia v renesancii. Upravený bol v rokoch 1630 a 1958. Má obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažný s pivnicou.
Hradná kaplnka II.
Stavba hospodárska III. Ilešháziovská hospodárska stavba. Postavená bola v 2.tretine 17.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, je jednopodlažná s pivnicou.
Stavba profánna II. Sobášna sieň. Postavená bola v neskorej renesancii v 2.tretine 17.storočia. Upravená bola v 50.rokoch 20.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, je dvojpodlažná.
Veža obytná II. Postavená bola na prelome 13. a 14.storočia v gotike. Upravená bola v 1.tretine 15.storočia. Má štvoruholníkový pôdorys.
Veža hradná. Hladomorňa, Kráľovská veža. Postavená bola v gotickom slohu v 1.tretine 15.storočia. Upravená bola v 16. a 17.storočí a v roku 1967. Má kruhový pôdorys, je jednopodlažná s pivnicou.
Múr parkánový VI. Juhovýchodný parkánový múr. Panenské hrdlo. Postavený bol v 2.štvrtine 16.storočia.
Batéria. Batéria kavalier. Postavená bola v roku 1663.
Bašta delová III. Postavená bola v rokoch 1535-1540. Má oválny pôdorys.
Veža strážna I. Postavená bola v 1.tretine 15.storočia. Upravená bola v 17.storočí a v 70.rokoch 20.storočia. Má polygonálny pôdorys, je dvojpodlažná.
Kasáreň I. Postavená bola v 1.tretine 16.storočia v renesancii. Upravovaná bola v rokoch 1583-1592, v 70.rokoch 20.storočia a v rokoch 2012-2013. Má lichobežníkový pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu, je trojpodlažná.
Veža strážna II. Veža pri druhej bráne. Hodinová veža, Matúšova veža. Postavená bola začiatkom 14.storočia. Upravená bola v 1.tretine 15.storočia, začiatkom 16.storočia, v 1.polovici 17.storočia a v roku 1837. Má štvorcový pôdorys, je päťpodlažná.
Hradné nádvorie IV. Dolné nádvorie. Vybudované bolo v 13.storočí.
Mlyn II. Mlyn na mletie pušného prachu. Postavený bol v roku 1630. Upravený bol v 80.rokoch 20.storočia.
Hradná studňa.
Kasáreň II. Pracháreň. Postavená bola v 1.polovici 17.storočia v ranom baroku. Upravená bola v roku 1958.
Vodná nádrž. Vybudovaná bola v ranom baroku v 1.polovici 17.storočia. Upravená bola v roku 1958. Má štvoruholníkový pôdorys.
Predpolie:
Pamätný nápis. Rímsky pamätný nápis.
Pamätný reliéf. Pamätný reliéf vojvodcu Jána Jiskru z Brandýsa.