Bogomir z rodu Ludanických, trenčiansky župan, dostáva v roku 1244 od kráľa Bela IV. zem Súča za služby a oddanosť. Pravdepodobne on po tatárskom plienení v roku 1241 postavil na vrchu Krasín hrad. V 1.písomnej zmienke z roku 1318 vystupuje Dionýz „castellanus de Zucchan“ ako verný Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Hrad bol v jeho dŕžave a po jeho smrti sa stáva opäť kráľovským. V roku 1393 sa majiteľom hradu stáva Štibor zo Štiboríc. V roku 1429 dáva kráľ Žigmund svojej manželke Barbore rozsiahle majetky a medzi nimi aj hrad. O desať rokov neskôr ho kráľ Albert dáva svojej manželke Alžbete. Od roku 1475 Štefan Zápoľský má v zálohe panstvo Trenčín a Súču. Do daru ich od kráľa Vladislava II. dostáva v roku 1493. Majetkom Zápoľských zostal až do roku 1527, kedy ho Jánovi Zápoľskému skonfiškoval kráľ Ferdinand I. a zakladá ho nitrianskému biskupovi Štefanovi Podmanickému. Dedičmi sa stali jeho synovci Ján a Rafael. Ferdinand I. v roku 1534 preniesol záložné právo na palatína Alexeja Turzu. Hrad však do jeho vlastníctva neprešiel, pretože v roku 1536 hrad prepadli a dobyli Ján a Rafael Podmanickí a stali sa jeho držiteľmi. Alexej Turzo ani po dlhšom obliehaní hrad späť nezískal. Kráľ im ho však zakrátko odobral a daroval ho Turzovcom. Podmanickí po porážke Zápoľského musia kráľovi sľúbiť vernosť a ten im hrad v roku 1549 vracia. Vo vlastníctve ho mali až do roku 1559, kedy Rafael Podmanický zomrel. Po jeho smrti majetky pripadli kráľovskej komore a spravovali ich záložní páni Trenčianskeho hradu. V roku 1592 sa stal vlastníkom rod Ilešháziovcov. Krátko potom Mikuláš zo Salmu nariadil hrad zbúrať.
