Pamiatkový objekt NKP Kaštieľ s areálom vyhlásený v roku 1963. Rozsiahly park je nedeliteľnou súčasťou kaštieľa Ilešháziovcov, ktorý stojí na jeho severovýchodnom okraji. Aj napriek jeho úpadku a značnej redukcii plochy v dôsledku okolitej intenzívnej zástavby, predstavuje významnú ukážku vývoja záhradnej architektúry, ktorú možno zaradiť medzi významné biocentrá regionálneho významu. Už počas výstavby kaštieľa v roku 1637 Gašparom Ilešházim bola jeho súčasťou záhrada. Starostlivosť o ňu zabezpečoval záhradník. Jozef Ilešházi dal záhradu v 2.tretine 18.storočia (1723-1729) pretvoriť na francúzsky park. Je pravdepodobné, že návrh parku vytvorili podľa osvedčených vzorov z cudziny (Versailles) na objednávku grófa Mikuláša Ilešháziho, otca Jozefa Ilešháziho, na konci 17.storočia. Záhradný architekt André Le Nôtre uplatnil dvojosové riešenie s dvomi pravidelnými alejami a jazierkom uprostred, V oddelených častiach záhrady sa vytvárali tzv. boskety, v ktorých sa nachádzali rôzne bludiská (labyrinty), ružiarne (rozáriá) ďalej oranžéria alebo skleník so vzácnymi druhmi najmä teplomilných rastlín. Záhradu doplňovali aj umelecké diela ako fontány, vodomety, vodopády, sochy, vázy a mechanické kuriozity. Jozef Ilešházi zriadil v roku 1733 oranžériu a zoologickú záhradu s chovom medveďa, orla a iných dravcov. Oranžéria sa nezachovala, zničená bola pravdepodobne v roku 1909. Pestovali sa v nej teplomilné rastliny a citrusy. Bohato presklená budova bola dlhá 64m, vykurovaná bola podlahovým vykurovaním, mala drevenú konštrukciu a rastliny boli chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi pohyblivou strechou. Technicky vyspelý systém zavlažovania slúžil pre rozárium a kvetinovú záhradu na okraji parku. Na anglický park, s prvkami romantizmu a myšlienkou návratu k prírode, prestaval park v roku 1790 Štefan II. Ilešházi. Zachoval viaceré pôvodné zariadenia a v zoologickej záhrade vznikla bažantnica. Pribudol i skleník na pestovanie ananásov. Doplnkom parku bola zaujímavo vybudovaná vyhliadková veža (grotta) s výhľadom na celé údolie Váhu a bludiskom. V roku 1876 zdedila kaštieľ s parkom grófka Ifigénia d´Harcourt. Podporovala dokončenie úprav podľa anglického štýlu. Dve pravidelné aleje zostali, pribudol čínsky drevený altánok, nepravidelné chodníky a romantické zákutia. V parku okrem bažantov a jarabíc chovali aj srnky. Obľubou grófky boli raňajky so svojimi hosťami pod tromi lipami v blízkosti kaštieľa. Jej zásluhou sa park zaskvel v plnej kráse. Po roku 1909 sa majiteľmi stali komerčné subjekty. V rokoch 1.svetovej vojny sa začali vyrubovať časti parku. V rokoch 1928-1929 a 1931-1932 postihli park veľké mrazy s katastrofálnymi následkami. Od roku 1942 je park v majetku mesta. Pôvodná výmera parku bola 7,75ha, dnes presahuje 4,9ha. Medzi najpočetnejšie dreviny parku patria lipa malolistá (160ks), lipa veľkolistá (36ks) a tis obyčajný (29ks). Najvzácnejšie stromy v parku sú platan javorolistý (vek 160 rokov, priemer kmeňa 110cm a výška 34m), tis obyčajný (vek 110 rokov, priemer kmeňa 20cm a výška 16m), trojica líp malolistých (vek 210 rokov), dub letný (vek 105 rokov, priemer kmeňa 60cm a výška 34m), hrab obyčajný (priemer kmeňa 35cm a výška 15m), magnólia opadavá (vek 90 rokov a výška 5m), cypruštek hrachonosný (priemer kmeňa 32cm a výška 31m), buk lesný (priemer kmeňa 98cm a výška 38m), duglaska tisolistá (vek 65 rokov a výška 32m) a buk lesný (vek 110 rokov, priemer kmeňa 115m a výška 33m). Najvyššie stromy v parku sú lipa malolistá 336 s výškou 42m a lipa malolistá 512 s výškou 38m. V parku rastie niekoľko 110-ročných líp, niektoré s obvodom kmeňa až 480cm, ďalej pagaštan konský s obvodom kmeňa 300cm, platan javorolistý s obvodom kmeňa 250cm a mnohé iné vzácne stromy. Park je oázou pre niektoré druhy živočíchov. Najpočetnejší je výskyt vtáctva, žije tu napríklad sojka obyčajná, škorec obyčajný, brhlík európsky, sýkorka veľká, mlynárka dlhochvostá, drozd čierny, vrabec poľný, vrabec domáci, ďateľ veľký, žlna zelená. Z nočných dravcov sa v parku vyskytuje sova obyčajná, kuvik obyčajný a naša najmenšia sova výrik obyčajný. Z väčších živočíchov sa tu vyskytujú veveričky, lasičky, jež obyčajný európsky, z netopierov podkovár obyčajný a netopier obyčajný. Z plazov možno zazrieť jaštericu zelenú, jaštericu obyčajnú, užovku a rôzne obojživelníky, z ktorých je vzácna ropucha bradavičnatá a rosnička zelená. K úprave parku prispeli F. Čuda, Š. Sedláček a A. Medvecký. Dnes je jeho súčasťou už iba grotta a dom služobníctva. Park v súčasnosti nesie meno Jána Baltazára Magina. Nachádza sa za kaštieľom v severnej časti Dubnice nad Váhom.
