Narodený: 1593.
Zomrel: 11.4.1648 v Trenčíne.
Otec: František Ilešházi, nevlastný brat Štefana I. Ilešháziho.
Matka: Zuzana, rodená Patakyová.
Súrodenci: Jeden brat.
Manželka: Helena, rodená Turzová, dcéra palatína Juraja Turzu.
Deti: Dcéra Katarína a traja synovia (Juraj, Gabriel a František).
Študoval na gymnáziu v Trenčíne a Ružomberku a na univerzite v Lipsku. Bol krajinským hodnostárom. V rokoch 1610-1648 bol trenčianskym a liptovským županom, od roku 1626 aj oravským županom. V rokoch 1626-1648 bol prvým riaditeľom Oravského komposesorátu a c.k. radcom. Bol adoptívny syn svojho strýka Štefana I. Ilešháziho a zdedil po ňom rozsiahle majetky, ktoré ho zaraďovali medzi najbohatších magnátov na území Slovenska. Prívrženec Gabriela Betlena, s ktorým bol spríbuznený (jeho dcéra Katarína sa vydala za Betlenovho syna Petra). Bol jeho vojvodcom. V roku 1619 sa zúčastnil na obliehaní Viedne, v roku 1621 dobyl moravský hrad Brumov, v roku 1626 previedol cez Váh vojská grófa Mansfelda a weimarského kniežaťa na pomoc Betlenovi tak, že to cisárske vojská pod vedením Waldsteina nespozorovali. V roku 1620 uzavrel s I. Turzom, J. Rákocim a J. Séčim tajné združenie na podporu Betlena, zúčastnil sa na rokovaní pri uzavretí Mikulovského mieru. Po Betlenovej smrti sa pridal na stranu Habsburgovcov. Prívrženec a podporovateľ reformácie, jedna z hlavných opôr evanjelickej cirkvi. Podporoval evanjelické školstvo (Trenčín, Ružomberok, Bánovce nad Bebravou), priamo uňho i na jeho panstvách pôsobili poprední slovenskí evanjelickí kazatelia a českí exulanti (J. Hadik, J. Jakobeus, J. Tranovský a iní), podnecoval a finančne podporoval ich literárnu tvorbu, na svojich panstvách usadil novokrstencov-habánov (Soblahov, Trenčín). Pretože väčšinu evanjelikov tvorili Slováci, podporil tým aj slovenskú kultúru a vzdelanosť, mnohí vzdelanci mu venovali svoje práce, D. Sinapius-Horčička ho zaradil medzi Slovákov horliacich za pestovanie slovenčiny. Svoje práce mu venovali aj poprední predstavitelia katolíckej cirkvi (P. Pázmán a iní), ktorí ho chceli získať pre rekatolizáciu, pred smrťou konvertoval. Častý účastník náboženských polemík, ktoré mali často politické pozadie, humanistický vzdelanec, milovník kníh a poézie, skvelý rečník. Zostavovateľ naučení pre svoje deti (predovšetkým citátov antických autorov), prekladateľ spisu J. Beusta do maďarčiny, autor memoárov (vydaných v 19.storočí), časť jeho literárneho diela zostala v rukopise. Stupňoval vykorisťovanie poddaných, viedol spory s mešťanmi Trenčína. Presťahoval stoličný úrad z Trenčianskeho hradu do mesta, dal vybudovať nový kaštieľ v Dubnici nad Váhom a vymohol pre ňu povýšenie na mestečko. V roku 1648 bol povýšený do grófskeho stavu, rytier Zlatého rúna.