Narodený: 20.4.1762 v Bratislave.
Zomrel: 31.7.1838 v Badene v Rakúsku, pochovaný je v obci Nový Život, v miestnej časti Eliášovcie.
Otec: Ján Baptista Ilešházi.
Matka: Sidónia, rodená Baťánová.
Súrodenci: Dve sestry.
Manželka: Terézia, rodená Barkóciová.
Deti: Bezdetný.
Posledný mužský potomok magnátskeho rodu Ilešházi. Študoval na gymnáziu v Trnave, filozofiu a právo v Egri a Budíne. Bol doktorom, spoluzakladateľom a od roku 1830 riadiacim členom UAV. Pôsobil v kráľovskej kúrii, pri potláčaní ľudových nepokojov v Sedmohradsku. Bol stoličným hodnostárom a grófom. V roku 1792 c.k. komorník, v roku 1797 plukovník trenčiansko-liptovskej insurekcie, v rokoch 1800-1822 trenčiansky a liptovský župan, v roku 1801 vnútorný tajný radca, v roku 1813 kráľovský správca 4 stolíc a v roku 1825 kráľovský stolník. V roku 1822 sa na protest proti habsburskému absolutizmu vzdal funkcie dedičného trenčianskeho a liptovského župana. Majiteľ rodovej zbierky rukopisov a knižnice, ktorú od neho prevzalo do depozitu Maďarské národné múzeum (i keď bol údajne proti odvozu starožitností). Prispel k rozvoju kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach, ktoré sprístupnil širším vrstvám obyvateľstva, dal v nich postaviť štyri nové budovy, rozšíril účinkovanie pravidelného letného divadla a promenádnej hudby, V roku 1826 dal vypracovať veľkorysý plán rozvoja kúpeľov. V roku 1815 založil na Morave skláreň svatý Štěpán, na svojich majetkoch zavádzal chov ušľachtilých španielskych oviec (merino) a prvé poľnohospodárske stroje. V roku 1820 dal v kaštieli v Dubnici nad Váhom pristavať klasicistické krídlo, postavil sakrálne stavby v Košeci, Hornom Srní, Bánovciach nad Bebravou. Svoje majetky značne zadlžil a keďže nemal dediča, neskôr stratil záujem o hospodárenie. V roku 1827 daroval panstvo Vsetín deťom Scharfovej, ktoré boli údajne jeho vlastnými (nemanželskými) deťmi. V roku 1830 odstúpil svoju čiastku košeckého panstva J. Motešickému, v roku 1828 predal panstvo Érd vo Fejérskej stolici, v roku 1835 panstvo Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Brumov na Morave podnikateľovi gréckeho pôvodu, barónovi Jurajovi Sinovi. Ponechal si iba pôvodný rodový majetok v Eliášovciach a v Rohovciach, kde zväčša trávil zvyšok života. Údajne zostrojil osobitný hudobný nástroj, ktorý nahrádzal celú kapelu. Jeho právnické a cirkevno-historické práce zostali v rukopisoch. V rokoch 1790-1825 vyslanec na uhorskom sneme, v roku 1808 sa ako gróf stal rytierom Zlatého rúna.