Ilava - Krížom-krážom Slovenskom

Poloha

Mesto leží na nive Váhu v Ilavskej kotline v podhorí Strážovských vrchov na brehoch Porubského potoka.

Najvyšší bod: Bezmenná kóta v lokalite Kňazová s nadmorskou výškou 878m.

Najnižší bod: Hladina rieky Váh pri výtoku z katastra obce (235m).

História mesta

Prvá písomná zmienka je z roku 1332 (iný zdroj uvádza rok 1318), kedy sa spomína ako Leua (ďalšie názvy: do 1375 villa Lewaia, po 1376 civitas Leua, 1390 Lewa, 1409 Leua, 1410 Lewa, 1480 Leva, 1489, 1510 Lewa, 1598 Illava, 1773 Illava, Illawa, 1786 Illawa, 1808 Illava, Illau, Ilawa, 1863-1913 Illava, 1920 Ilava). Pravdepodobne už v roku 1200 mala obec faru. Vyvinula sa pod hradom a patrila mu. Od 14.storočia mala obec mestské privilégiá, ktoré obdržala od kráľa Karola Róberta z Anjou v roku 1335. Tie boli potvrdené v liste vojvodu *Tomáša Transylvánskeho z 24.4.1339. V liste je mesto nazývané civitas de Lewa circa fluvium Vagii (Lewa nad Váhom). V roku 1430 dostalo mesto jarmočné právo, ktoré bolo v roku 1540 rozšírené Ferdinandom I. a ďalej v roku 1567 Maximiliánom II., v roku 1578 Rudolfom II. a v roku 1610 Matejom II. V roku 1432 sa tu husitské vojská zrazili v bitke so Žigmundovým vojskom a dňa 9.11. utrpeli porážku. V dôsledku toho Ilava následne upadla. V 15.storočí bola nakrátko v rukách husitov. V roku 1533 (v deň pred Turícami – 31.5.) udelil Ján Zápoľský mestu isté úľavy. V polovici 16.storočia tu bola Ostrožičovcami zriadená šľachtická škola (zanikla asi v roku 1684). Ilava bola v 16.storočí čulým remeselníckym mestečkom s najvýznamnejšími cechmi tkáčskym, čižmárskym a krajčírskym. Koncom 17.storočia prišli do Ilavy trinitári. V roku 1700 bol zriadený mestský špitál. Koncom 18.storočia tu založili súkenku, od roku 1635 tu bol pivovar, v 19.storočí zápalkáreň, tehelňa a pálenica. V roku 1598 mala Ilava 104 domov, v roku 1784 mala 155 domov, v roku 1828 mala 148 domov, v roku 1869 mala 1.840 obyvateľov, v roku 1880 mala 1.813 obyvateľov, v roku 1890 mala 2.213 obyvateľov, v roku 1900 mala 2.293 obyvateľov, v roku 1910 mala 2.384 obyvateľov, v roku 1921 mala 2.172 obyvateľov, v roku 1930 mala 2.214 obyvateľov, v roku 1940 mala 2.542 obyvateľov, v roku 1948 mala 2.147 obyvateľov, v roku 1961 mala 2.936 obyvateľov, v roku 1970 mala 3.550 obyvateľov a v roku 2021 mala 5.572 obyvateľov. V 18.storočí bola Ilava stanicou kráľovskej pošty. V roku 1894 zasiahol mesto ničivý požiar. Začiatkom 20.storočia malo mestečko remeselnícky charakter. Bola tu tehelňa, továreň na sudy a parná píla. Po remeselnícky sa vyrábalo i súkno. Obyvatelia začiatkom 20.storočia pracovali ako remeselníci, poľnohospodári a na veľkostatku. Väčšina obyvateľov v 20.storočí pracovala v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom. V roku 1969 boli k mestu pričlenené obce Iliavka a Klobušice a stali sa jeho mestskými časťami. Uznesením p2/c87/1990 účinným od 24.11.1990 bol Ilave potvrdený štatút mesta. V roku 1996 sa Ilava stala sídlom okresu.

História osídlenia územia

Sídlisko a popolnicové pohrebisko z okruhu lužickej kultúry z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 p. n.l. – 700 p. n.l. Objavené bolo v Porubskej doline a našlo sa tu 311 žiarových a 2 kostrové hroby. Vzácnym bol nález kadlubu na odlievanie nožov.

Sídlisko púchovskej kultúry z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0 a z rímskej doby (0 – 380). Nálezy hlinených nádob, železného oštepu a rímskych mincí.

Nálezy z včasného stredoveku (raný stredovek) z obdobia 500 – 1.000 a z veľkomoravského obdobia (833 – 907).

Územie Ilavy bolo trvale osídlené od 13.storočia.

Mestské časti

Ilava

Iliavka

Obec sa spomína v roku 1388 ako Ilewka (ďalšie názvy: 1472 Ilauka, 1475 Kislewa, Kys Lewa, 1484 Illewka, 1508 Kyslewa, 1513 Ilewka, 1773 Illavka, Illawka, 1786 Illawka, 1808 Illavka, Ilawka, 1863-1888 Illavka, 1892-1902 Illiavka, 1907-1913 Kisléva, 1920 Ilávka, Iliavka, 1927-1960 Ilávka, 1960 Iliavka). Patrila zemianskej rodine Zamaróciovcov, Klobušickovcov, od roku 1472 panstvu Ilava. V roku 1598 mala obec 9 domov, v roku 1784 mala 21 domov, v roku 1828 mala 22 domov, v roku 1869 mala 163 obyvateľov, v roku 1880 mala 161 obyvateľov, v roku 1890 mala 153 obyvateľov, v roku 1900 mala 158 obyvateľov, v roku 1910 mala 175 obyvateľov, v roku 1921 mala 177 obyvateľov, v roku 1930 mala 203 obyvateľov, v roku 1940 mala 247 obyvateľov, v roku 1948 mala 219 obyvateľov, v roku 1961 mala 231 obyvateľov a v roku 1970 mala 236 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Rozvoj obce nastal najmä po roku 1959. V 20.storočí obyvatelia pracovali v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom. K Ilave bola obec pripojená v roku 1969.

Klobušice

Podľa majiteľa bola do 18.storočia obec rozdelená na Panské Klobušice a Zemianske Klobušice, ktoré sa zlúčili po roku 1808. Panské Klobušice sa spomínajú v roku 1229 ako Clobuchicz (ďalšie názvy: 1262 Clobucha, 1366 Kolbucha, 1374 Giobachan, 1377 Kolbacha, 1379 Klubuchan, 1408 Klubucha, 1422 Klobicicz, 1440 Clobocycz, Clobochka, 1466 Clwboczyk, 1472 Alsoklobuchich, 1510 Alsoklobwczycz, 1517 Alsoklobwchicz, 1519 Klowczicze, 1773 Klobussicz, Klobuczicze, 1786 Klobuschicz, 1808 Urasági-Klobusicz, Panské Klobussice). Zemianske Klobušice sa spomínajú v roku 1510 ako Felsewklobwczycz (ďalšie názvy: 1517 Felsewklwbwchycz, 1773 Klobussicz, Klobuczicze, 1786 Klobuschicz, 1808 Nemes-Klobusicz, Zemanské Klobussice, 1863 Klobucsic, 1873-1913 Klobusic, 1920-71 Klobušice). Obce patrili viacerým zemanom (Klobušickovcom, Zamaróciovcom, Podmanickovcom a iným), neskôr jej časť panstvu Ilava. V roku 1598 mala obec 7 daňovníkov. V roku 1784 mali Zemianske Klobušice 28 domov, v roku 1828 mali 24 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Panské Klobušice v roku 1784 mali 30 domov, v roku 1828 mali 12 domov. V roku 1869 mala obec 361 obyvateľov, v roku 1880 mala 329 obyvateľov, v roku 1890 mala 311 obyvateľov, v roku 1900 mala 376 obyvateľov, v roku 1910 mala 374 obyvateľov, v roku 1921 mala 384 obyvateľov, v roku 1930 mala 434 obyvateľov, v roku 1940 mala 619 obyvateľov, v roku 1948 mala 623 obyvateľov, v roku 1961 mala 795 obyvateľov a v roku 1970 mala 810 obyvateľov, V chotári obce bol rybník. Obyvatelia sa zaoberali aj ovocinárstvom a pálením liehu. V 19.storočí tu bol kameňolom. Obe obce splynuli v polovici 19.storočia. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom. K Ilave bola obec pripojená v roku 1969.

Zaujímavosti v meste a okolí

Historické budovy: Budova bývalej fary, Budova cirkevnej školy, Meštiansky dom Mierové námestie 22, Meštiansky dom Pivovarská 60, Budova bývalého prícestného hostinca, Budova starej školy v Klobušiciach, Vila v Klobušiciach.

Hrad Ilava.

Kaplnky a božie muky: Kaplnka v Klobušiciach, Kaplnka Najsvätejšej Trojice.

Kaštieľ v Klobušiciach.

Kostol všetkých svätých.

Mestské múzeum.

Pamätné tabule: Tobiášovi Masníkovi, Pamiatke nespravodlivo väznených, Pavlovi Uhorskaiovi, Jánovi Vojtaššákovi.

Pamätník SNP.

Sochy a busty: Busta Andreja Hlinku, Mariánsky stĺp, Socha svätého Floriána, Socha svätého Jána Nepomuckého.

Pivovar.

Mauzóleum Gabriela Baroša.