Názov: Hrad Ilava, Ilavský hrad.
Historické názvy: Lewa.
Poloha: Nachádza sa medzi ulicou J. L. Bellu a Mierovým námestím v strede Ilavy.
Prístup: V areáli hradu sa nachádza väznica, do ktorej nie je povolený prístup.
Staršie osídlenie polohy:
Vznik: Presný dátum vzniku hradu nepoznáme. Hrad existoval pravdepodobne už v časoch panovania prvých Arpádovcov, ktorí panovali v Uhorsku v rokoch 1000-1130. Chýba ale listinný podklad. Druhá verzia hovorí o tom, že hrad postavili templári už na prelome 11. a 12.storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Gejza II., ktorý im povolil usadiť sa v Uhorsku. V roku 1318 sa spomína hradný kastelán. Tretia verzia tvrdí, že hrad vybudovali v rokoch 1443-1453 stúpenci Jana Jiskru z Brandýsa. Najpravdepodobnejšie ale je, že hrad postavil kráľ Žigmund Luxemburský, a to po bitke pri Ilave v roku 1431. Ten nechal zo strategických dôvodov v roku 1432 zrúcať staré mestečko Ilavu a preložil ho na dnešnú vážsku terasu. Nariadil Ilavčanom aby vybudovali mestečko na tom mieste a zároveň postavili hrad na svahu vyvýšeniny terasy. Hrad vybudovali na ochranu ciest, dôležitého jediného brodu cez Váh i samotného mestečka. Prvá hodnoverná písomná zmienka o hrade je z roku 1446, kedy sa spomína jeho kapitán Mikuláš z Klobušíc, služobník Pongráca zo Svätého Mikuláša, vtedajšieho majiteľa Ilavy. Spomína sa však už aj hrad, nie jeho výstavba, preto je zrejmé že hrad bol postavený už skôr.
Vlastníci: Začiatkom 14.storočia patril hrad Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, neskôr kráľovi. Hrad bol strediskom panstva Ilava. Dňa 11.1.1439 kráľ Albrecht, zať Žigmunda Luxemburského, daroval hrad svojej manželke kráľovnej Alžbete. V tom istom roku dal Ilavu do zálohu príbuznému kráľovnej Barbory, Ulrichovi Celjskému za 15.000 zlatých. Kráľ Ladislav V. povolil 1.6.1454 Jánovi Huňadymu vymeniť považské hrady s Ulrichom Celjským. Po roku 1457 hrad patril kráľovi Matejovi Korvínovi. Za kapitána hradu bol v roku 1460 vymenovaný Juraj z Hatného. V roku 1470 ho daroval vojvodcovi Blažejovi Maďarovi a po ňom ho v roku 1473 získal jeho zať a dedič Pavol Kiniži. Po jeho smrti (1494) v roku 1495 hrad získal Štefan Zápoľský a po ňom v roku 1526 jeho syn Ján Zápoľský. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Ladislavovi Macedónskemu a jeho dvom bratom. V roku 1531 obsadil Ilavu prívrženec Jána Zápoľského, Ján Kostka zo Sedleca, kapitán hornej časti Uhorska. Ladislav Macedónsky panstvo v roku 1533 predal za 4.000 zlatých bratom Mikulášovi a Jánovi Ostrožičovcom z Giletinca. V roku 1573 si Mikuláš a Ondrej Ostrožičovci podelili majetok svojho otca Jána Ostrožiča a hrad obývali spoločne. Vytvorili z neho prepychové šľachtické sídlo. Mikuláš Ostrožič zomrel v roku 1598 a zanechal hrad svojim synom Matejovi (padol v roku 1601 v boji proti Turkom) a Štefanovi. V dokumentoch zo začiatku 17.storočia sa spomínajú už len Ondrejovi synovia Štefan a Ján. Na hrade ďalej pôsobili Štefanovi synovia, z ktorých najmä Matej Ostrožič hrad v roku 1646 opevnil. V roku 1670 Mateja Ostrožiča obžalovali z Vešeléniho sprisahania a Ilavu obsadilo cisárske vojsko, ktoré ho zničilo. Matej Ostrožič na ňom ale žil i naďalej. Po odchode Ostrožičovcov v 17.storočí (1683) kráľ Leopold I. predáva Ilavu v roku 1685 grófovi Siegfriedovi Krištofovi Breunerovi zo Stubingenu. Na kúpu celého panstva však nemal, tak si požičal od ostrihomského arcibiskupa Juraja Sečéniho. Ten si vzal panstvo do zálohu, priviedol sem v roku 1695 trinitárov a v hornom hrade zriadil prvý kláštor trinitárov v Uhorsku. Breuner si ponechal dolný hrad ako panské sídlo. Po odchode trinitárov v roku 1784 sa opustené priestory hradu v roku 1805 dostali na dražbu a odkúpilo ho panstvo Ilava. V dolnom hrade bývali Königseggovci, dedičia po zosnulom Sigfriedovi Krištofovi Breunerovi. Po jeho smrti v roku 1715 zdedila panstvo jeho sestra Mária A. Kӧnigseggová, rodená Breunerová a neskôr ďalší potomkovia. V roku 1783 odkúpili od kráľovskej komory budovy kláštora. V roku 1855 gróf Gustáv Königsegg, dedič po grófovi Breunerovi, predal kostol, priľahlý kláštor a hrad Uhorskému štátu za 80.000 zlatých, a ten ho prebudoval na krajinskú trestnicu pre ťažkých väzňov a tomuto účelu slúži od roku 1856 až doteraz.
Stavebný vývoj: Hrad bol pôvodne murovaný štvorkrídlový objekt s takmer štvorcovým pôdorysom, tzv. castelového typu. V strede bolo uzavreté nádvorie. Na južnej, juhozápadnej a západnej strane hrad chránili tri bašty. Studňa bola na vnútornom nádvorí. Vstupná brána s padacím mostom bola na severozápadnej strane. Hrad bol obkolesený vodnou priekopou. V polovici 15.storočia ho od severozápadu a juhozápadu obohnali masívnymi hradbami a zosilnili aj bašty, čím vznikol horný a dolný hrad. Vysoké budovy vonkajšieho (dolného) hradu tvorili dve krídla. Juhozápadné krídlo chránili tri mohutné bašty a ďalšia malá valcová bašta chránila hlavný vstup do hradu z juhovýchodnej strany. Druhá menej významná brána sa nachádzala na severnej strane. Severozápadné krídlo chránila rieka Váh, ktorého koryto bolo v tesnej blízkosti dolného hradu. Hrad bol prakticky obklopený zo všetkých strán vodou a preto sa spomína aj ako Ilavský vodný hrad. Medzi hradnými priekopami a mestečkom bolo voľné priestranstvo, a rybník aby mali obrancovia horného hradu výhľad a mohli strieľať. Mikuláš Ostrožič v 2.tretine 16.storočia stredoveký hrad prestaval na pevnosť a zveľadil nielen horný hrad ale i dolný, ktorý slúžil ako kaštieľ. Matej Ostrožič v roku 1646 hrad ešte viac opevnil, zvýšenú pozornosť venoval hlavne opevneniu proti Turkom. O prestavbe svedčia erby, z ktorých jeden z roku 1646 je zachovaný na vonkajšej stene hradu a druhý z roku 1652 na vnútornej bráne hradu. Renesančná úprava hradu na protitureckú pevnosť sa vyznačuje zložitým pôdorysom okolo dvoch nádvorí so systémom kazemát a nárožných bášt s vencom hradieb pôvodne nadväzujúcich aj na mestečko. V roku 1670 hrad obsadilo cisárske vojsko. Rozváľali základ opevnenia (šesť okrúhlych bášt), zasypali hlboké hradné priekopy a poškodili obytné priestory Ostrožičovcov. Po tomto zásahu hrad stratil obranný význam. V roku 1693 si gróf Siegfried Krištof Breuner zo Stubingenu nechal dolný hrad, ktorý prebudoval na renesančný kaštieľ a horný hrad bol barokovo prebudovaný na prvý kláštor radu trinitárov v Uhorsku. Trinitári spočiatku bývali v severozápadnom trakte vonkajšieho hradu. Bratislavský architekt (jeho meno sa nezachovalo) vypracoval pre nich plány na adaptáciu hradného areálu. Po uzatvorení zmluvy so Sigfriedom Krištofom Breunerom v roku 1697 sa presťahovali do horného hradu, ktorý upravili podľa projektu architekta. V roku 1701 položili základný kameň Kostola všetkých svätých. Po prestavbe horného hradu pokračovali ďalej v prestavbe. Na severovýchodnej strane kostola pristavali rozľahlý komplex poschodového kláštora a nemocnice, ktorý pokryli manzardovými strechami. Pilastrami rozčlenili aj fasádu kláštornej budovy. V štvorkrídlovej kláštornej budove obdĺžnikového pôdorysu vytvorili dva uzavreté dvory, ktoré záhradnícky upravili, tzv. rajské dvory. Okolo kláštora udržiavali veľkú ovocnú a okrasnú záhradu. Nákladnú stavbu kláštora a nemocnice dokončili až v roku 1753. Okolo záhrady začali v roku 1720 stavať nízku murovanú ohradu. Na rytine z roku 1723 vidno časť záhrady i časť postavenej ohrady, pred ktorou sa rozprestieral rybník. Murovanú ohradu dokončili v roku 1736. Po odchode trinitárov z Ilavy v roku 1783 boli priestory hradu (kláštor, kostol a nemocnica) zväčša nevyužité až v roku 1855, po predaji objektu štátu, prebehla prestavba na väznicu. Stará budova väznice mala sotva desať ciel samoväzby, preto bolo v roku 1889 rozhodnuté o rozšírení prístavbou novej budovy. Dostavaná bola v roku 1896.
Interiér:
Exteriér:
Súčasnosť: V súčasnosti sa v areáli hradu nachádza väznica. Preto je hrad zakázané fotografovať. Na objekte prebehli modernizačné stavebné úpravy, ktoré majú zabezpečiť priestory pre 800 väzňov, dozorcov a všetko čo súvisí s prevádzkou zariadenia tohto typu. Zvonku je hrad poznačený rôznymi plotmi a strážnymi vežičkami, ktoré slúžia k tomu, aby sa väzni nedostali z objektu. Návšteva hradu nie je možná.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Kláštor. Kláštor trinitárov. Objekt č.6. Pôvodný objekt bol postavený v renesancii v 30.rokoch 15.storočia. Upravovaný bol v rokoch 1693-1753, 1856, v polovici 19.storočia a v 20.storočí. Pôdorys viackrídlový, uzatvorený. Trojpodlažný s pivnicou a dvojtraktovou dispozíciou.
Kostol. Kostol všetkých svätých.
Most vstupný. Chodník, schody, most. Postavený bol v baroku v rokoch 1701-1723. Opravovaný bol v roku 1752 a v 60.rokoch 20.storočia. Jednopodlažný so suterénom.
Priekopa. Priekopa (šianec) okolo horného hradu. Postavená bola v renesancii v tretine 15.storočia. Opravovaná bola v rokoch 1674, 1856 a v 20.storočí.
Prvé predhradie:
Kaštieľ I. Objekt č.1. Administratíva. Postavený bol v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Opravovaný bol v rokoch 1652, 1674, 1694, v polovici 18.storočia, koncom 19.storočia a v 20.storočí. Pôdorys v tvare L, dvojtraktová dispozícia, dvojpodlažný s nadstavbou a dvoma pivnicami.
Kaštieľ II. Objekt č.4. Práčovňa, sklady, bastión. Postavený bol v renesancii v polovici 16.storočia. Opravovaný bol na prelome 16. a 17.storočia, v rokoch 1674, 1693, 1740, v 19. a 20.storočí a v roku 2016. Pôdorys nepravidelný. Trojpodlažná budova s pivnicou a jednotraktovou dispozíciou.
Hospodárska stavba. Objekt č.2. Kuchyňa, nemocnica. Postavená v renesancii v polovici 16.storočia. Opravovaná bola v rokoch 1646, v 1.polovici 18.storočia, v roku 1889, v 70.rokoch 20.storočia. Trojkrídlový pôdorys, dvojtraktová dispozícia, jednopodlažná budova s dvoma pivnicami.
Budova administratívna. Objekt č.1. Druhá brána. Postavená v secesii na prelome 19. a 20.storočia. Opravovaná bola v 60.rokoch 20.storočia. Bloková dvojpodlažná budova s pivnicou a jednotraktovou dispozíciou.
Nádvorie I. Dvor. Nachádza sa medzi kostolom a kaštieľom. Postavené bolo v renesancii v 40.rokoch 16.storočia. Opravované bolo v rokoch 1701-1723, na prelome 19. a 20.storočia a v 20.storočí. Pôdorys nepravidelný.
Nádvorie II. Druhý dvor. Nachádza sa medzi kostolom a kaštieľom. Postavené bolo v renesancii v 40.rokoch 16.storočia. Opravované bolo na prelome 19. a 20.storočia, v 60.rokoch 20.storočia. Pôdorys lichobežníkový.
Druhé predhradie:
Múr hradbový. Kamenný múr postavený v 19.storočí. Opravovaný bol v 20.storočí. Pôdorys v tvare L.
Samoväzba. Objekt č.5. Ústav na výkon väzby. Postavená bola v historizujúcom slohu v roku 1889. Opravovaná bola v 20.storočí a v rokoch 2007-2008. Pôdorys obdĺžnikový. Štvorpodlažná budova s pivnicou a trojtraktovou dispozíciou. Jej autorom je Tomáš Antony z Budapešti.
Nádvorie III. Bývalé barokové záhrady. Postavené bolo v baroku v 17.storočí. Opravované bolo v roku 1674, v 1. a 2.polovici 18.storočia, v 2.polovici 19.storočia a v 20.storočí. Pôdorys v tvare U.
Nádvorie IV. Dvorce, záhrady. Postavené bolo v baroku v 17.storočí. Opravované bolo v 1. a 2.polovici 18.storočia, v roku 1889 a v 20.storočí. Pôdorys lichobežníkový.
Nádvorie V. Záhrady, zadný vstup do hradu. Postavené bolo v renesancii v polovici 16.storočia. Opravované bolo v 1. a 2.polovici 18.storočia, v 19. a 20.storočí. Pôdorys nepravidelný.
Nádvorie VI. Vstupný dvor. Postavené bolo v renesancii v 16.storočí. Opravované bolo v polovici 18.storočia a v 2.polovici 20.storočia. Pôdorys lichobežníkový.
Priekopa vonkajšia. Bývalé barokové záhrady, priekopa. Postavená bola v renesancii v 1.polovici 16.storočia. Opravovaná bola v roku 1674, v 1.polovici 18.storočia, v 19. a 20.storočí.