Poloha: Nachádza sa na Mierovom námestí v strede mesta.
Vznik: Hrad existoval pravdepodobne už v časoch panovania prvých Arpádovcov, ktorí panovali v Uhorsku v rokoch 1000-1130. Druhá verzia hovorí o tom, že hrad postavili templári už na prelome 11. a 12.storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Gejza II. (1141-1162), ktorý im povolil usadiť sa v Uhorsku. V roku 1318 sa spomína hradný kastelán. Najpravdepodobnejšie ale je, že hrad postavil kráľ Žigmund, a to po bitke pri Ilave v roku 1431. Hrad vybudovali na ochranu ciest, dôležitého jediného brodu cez Váh i samotného mestečka Ilava. V roku 1432 nechal kráľ zo strategických dôvodov staré mestečko zbúrať a preložil ho na dnešnú vážsku terasu. Prvá hodnoverná písomná zmienka o hrade je z roku 1446, kedy sa spomína jeho kapitán Mikuláš z Klobušíc, služobník Pongráca zo Svätého Mikuláša, vtedajšieho majiteľa Ilavy. Spomína sa však už aj hrad, nie jeho výstavba, preto je zrejmé že hrad bol postavený už skôr.
Staršie osídlenie:
Vlastníci: Začiatkom 14.storočia patril hrad Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, neskôr kráľovi. Hrad bol strediskom panstva Ilava. Do polovice 16.storočia patril hrad viacerým majiteľom. Vlastnili ho Ján Huňady, Juraj Hatňanský, Ján Kostka, bratia Podmanickí, uhorský šľachtic Blažej Maďar (Magyar). Od roku 1495 patril hrad Štefanovi Zápoľskému. V roku 1533 vtedajší majiteľ hradu a mesta Ladislav Macedónsky predal mesto za 4.000 zlatých Mikulášovi Ostrožičovi. V roku 1693 ilavské panstvo kúpil gróf Siegfried Kristof Breuner zo Stubingenu. V rokoch 1697-1855 ho vlastnil gróf Gustav Königsegg, dedič po grófovi Breunerovi, predal kostol, priľahlý kláštor a hrad uhorskému štátu, ktorý ho prebudoval na krajinskú trestnicu pre ťažkých väzňov a tomuto účelu slúži od roku 1856 až doteraz.
Stavebný vývoj: Hrad z obdobia vzniku pozostával z horného a dolného hradu. Svoju podobu naberal hrad v 13.storočí. Mikuláš Ostrožič v 2.tretine 16.storočia stredoveký hrad prestaval na pevnosť a zveľadil nielen horný hrad ale i dolný, ktorý slúžil ako kaštieľ. Značnú pozornosť venovali hlavne opevneniu proti Turkom. Stredoveký hrad bol pravdepodobne štvorkrídlovým objektom kastelovitého typu s nárožnými okrúhlymi vežami, obklopený vodnými priekopami, padajúcim mostom a studňou uprostred dvora. V roku 1693 si gróf Siegfried Kristof Breuner zo Stubingenu nechal dolný hrad, ktorý prebudoval na renesančnú pevnosť a horný hrad bol prebudovaný na prvý kláštor radu trinitárov, teda kláštor najsvätejšej Trojice v Uhorsku. Spolu s kláštorom sa v priestoroch nachádzala nemocnica. Výstavba začala v roku 1701. Dolný hrad slúžil ako zemepanské sídlo. V roku 1695 bola zriadená kaplnka. V rokoch 1701-1722 bol nad priekopou, oddeľujúcou vnútorný hrad od vonkajšieho, postavený dvojvežový barokový kostol. V čase vlastníctva grófa Breunera bol v priestoroch hradu zriadený kláštor trinitárskych mníchov. Prestavba na kláštor a nemocnicu trinitárov bola dokončená v roku 1753. Kláštor bol v roku 1783 zrušený. Od roku 1855 je trestnicou.
Interiér:
Exteriér:
Súčasnosť: V súčasnosti sa v areáli hradu nachádza väznica.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Kláštor. Kláštor trinitárov. Objekt č.6. Postavený bol v renesancii v 30.rokoch 15.storočia. Opravovaný bol v rokoch 1693-1753, 1856, v polovici 19.storočia a v 20.storočí. Pôdorys viackrídlový, uzatvorený. Trojpodlažný s pivnicou a dvojtraktovou dispozíciou.
Kostol. Kostol všetkých Svätých.
Most vstupný. Chodník, schody, most. Postavený bol v baroku v rokoch 1701-1723. Opravovaný bol v roku 1752 a v 60.rokoch 20.storočia. Jednopodlažný so suterénom.
Priekopa. Priekopa (šianec) okolo horného hradu. Postavená bola v renesancii v tretine 15.storočia. Opravovaná bola v rokoch 1674, 1856 a v 20.storočí.
Prvé predhradie:
Kaštieľ I. Objekt č.1. Administratíva. Postavený bol v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Opravovaný bol v rokoch 1652, 1674, 1694, v polovici 18.storočia, koncom 19.storočia a v 20.storočí. Pôdorys v tvare L, dvojtraktová dispozícia, dvojpodlažný s nadstavbou a dvoma pivnicami.
Kaštieľ II. Objekt č.4. Práčovňa, sklady, bastión. Postavený bol v renesancii v polovici 16.storočia. Opravovaný bol na prelome 16. a 17.storočia, v rokoch 1674, 1693, 1740, v 19. a 20.storočí a v roku 2016. Pôdorys nepravidelný. Trojpodlažná budova s pivnicou a jednotraktovou dispozíciou.
Hospodárska stavba. Objekt č.2. Kuchyňa, nemocnica. Postavená v renesancii v polovici 16.storočia. Opravovaná bola v rokoch 1646, v 1.polovici 18.storočia, v roku 1889, v 70.rokoch 20.storočia. Trojkrídlový pôdorys, dvojtraktová dispozícia, jednopodlažná budova s dvoma pivnicami.
Budova administratívna. Objekt č.1. Druhá brána. Postavená v secesii na prelome 19. a 20.storočia. Opravovaná bola v 60.rokoch 20.storočia. Bloková dvojpodlažná budova s pivnicou a jednotraktovou dispozíciou.
Nádvorie I. Dvor. Nachádza sa medzi kostolom a kaštieľom. Postavené v renesancii v 40.rokoch 16.storočia. Opravované bolo v rokoch 1701-1723, na prelome 19. a 20.storočia a v 20.storočí. Pôdorys nepravidelný.
Nádvorie II. Druhý dvor. Nachádza sa medzi kostolom a kaštieľom. Postavené bolo v renesancii v 40.rokoch 16.storočia. Opravované bolo na prelome 19. a 20.storočia, v 60.rokoch 20.storočia. Pôdorys lichobežníkový.
Druhé predhradie:
Múr hradbový. Kamenný múr postavený v 19.storočí. Opravovaný bol v 20.storočí. Pôdorys v tvare L.
Samoväzba. Objekt č.5. Ústav na výkon väzby. Postavená bola v historizujúcom slohu v roku 1889. Opravovaná bola v 20.storočí a v rokoch 2007-2008. Pôdorys obdĺžnikový. Štvorpodlažná budova s pivnicou a trojtraktovou dispozíciou. Jej autorom je Tomáš Antony z Budapešti.
Nádvorie III. Bývalé barokové záhrady. Postavené bolo v baroku v 17.storočí. Opravované bolo v roku 1674, v 1. a 2.polovici 18.storočia, v 2.polovici 19.storočia a v 20.storočí. Pôdorys v tvare U.
Nádvorie IV. Dvorce, záhrady. Postavené bolo v baroku v 17.storočí. Opravované bolo v 1. a 2.polovici 18.storočia, v roku 1889 a v 20.storočí. Pôdorys lichobežníkový.
Nádvorie V. Záhrady, zadný vstup do hradu. Postavené bolo v renesancii v polovici 16.storočia. Opravované bolo v 1. a 2.polovici 18.storočia, v 19. a 20.storočí. Pôdorys nepravidelný.
Nádvorie VI. Vstupný dvor. Postavené bolo v renesancii v 16.storočí. Opravované bolo v polovici 18.storočia a v 2.polovici 20.storočia. Pôdorys lichobežníkový.
Priekopa vonkajšia. Bývalé barokové záhrady, priekopa. Postavená bola v renesancii v 1.polovici 16.storočia. Opravovaná bola v roku 1674, v 1.polovici 18.storočia, v 19. a 20.storočí.