Názov: Košecký hrad, Košatec.
Historické názvy: Prvá písomná zmienka je z roku 1272, kedy sa spomína ako Kaza., v roku 1312 sa spomína ako Kosycz, v roku 1316 ako Kassa, v roku 1318 ako Coscha, v roku 1330 sa opäť spomína ako castrum Kassa a v roku 1447 ako castrum Kossatecz.
Poloha: Dnes už iba ruiny kráľovského hradu sa nachádzajú na zalesnenom vrchu Košeca (453,6m), miestnymi nazývanom Zámok, juhozápadne od obce Košecké Podhradie v nadmorskej výške 454m.
Prístup: Na hrad je možné vystúpiť po zelenom turistickom chodníku (5583) z obce Košecké Podhradie alebo z jeho miestnej časti Malé Košecké Podhradie. Na hrebeni medzi oboma obcami treba pokračovať po pôvodnej hradnej ceste a zelenej významovej značke na zalesnený vrch, kde sa hrad nachádza.
Staršie osídlenie polohy: Nálezy dokazujú, že na mieste hradu bolo staré slovanské osídlenie z predveľkomoravského obdobia (675 – 791) a veľkomoravského obdobia (833 – 907).
Vznik: Podľa historikov hrad pravdepodobne stál už v roku 1272, preto sa dá predpokladať, že bol postavený v 1.polovici 13.storočia.
Vlastníci: Podľa povesti bol staviteľom hradu gróf Smaragdus (vodca radu templárskych rytierov). V roku 1272 bol kráľovským majetkom. Neskôr často menil majiteľov. Striedavo ho spravovali kráľovskí kasteláni a trenčianski župani. V roku 1312 sa spomína tunajší kastelán a územie patriace k hradu. Na prelome 13. a 14.storočia (1312) bol hrad vo vlastníctve Matúša Čáka Trenčianskeho i napriek tomu, že kastelánom bol kráľovský úradník Lóránd a ako kráľovský majetok ho určovala listina kráľa Karola Róberta. V roku 1323 ho vlastnil Demeter de Nechte a neskôr v roku 1393 sa spomína Vlk Tomas Kazima. V 14.storočí bol hrad kráľovským majetkom a v roku 1397 panstvo od kráľa Žigmunda získava brat Štibora zo Štiboríc, Mikuláš. Po vymretí Štiborovcov prešiel hrad do majetku Štefana Košeckého z Lieskova. Ten ale za spojenectvo s bratríkmi upadol do kráľovskej nemilosti a všetky jeho majetky vrátane hradu bolo skonfiškované. V roku 1462 ho kráľ Matej Korvín dal Blažejovi Maďarovi. O hrad však musel bojovať a nakoniec ho v roku 1467 získať vojensky. Po smrti Blažeja Maďara sa hrad na prelome 14. a 15.storočia (1493) dostáva do držby Zápoľských, ktorí ho v roku 1516 dali do držby Rožoňovcom. Jeden z nich, Ján Rožoň sa postavil proti Habsburgovcom a na hrad zaútočili cisárske vojská. V roku 1526 hrad dobyl generál Katzianer a získal ho Pavol Petröci, ktorý sa ale o hrad dlho súdil s potomkami predchádzajúceho vlastníka. Štefan Petröci, potomok Petra Petröciho sa aktívne zúčastnil Vešeléniho sprisahania. Keďže hrad bol odľahlý, sprisahanci sa dohodli, že cisára zajmú na poľovačke, privedú ho na hrad, kde ako zajatec podpíše pripravenú výsadnú listinu o právach uhorského panstva. Sprisahanie sa ale nepodarilo, pretože hodinu pred poľovačkou bolo odhalené. Panovník vyslal na hrad generála Heistera, ktorý mal rozkaz sprisahancov zajať a uväzniť. Štefanovi Petröcimu sa podarilo z hradu ujsť a skryť sa na hrade Likava. Generál Heister s cisárskym vojskom hrad obsadil v roku 1670 a nechal ho zbúrať. Hradný majetok prešiel do rúk rodiny Lipajovej a po vymretí rodu zdedili majetok Ilešháziovci. Tí v roku 1830 prepustili svoju časť panstva Košeca Jozefovi Motešickému. Tí už ale na hrade nebývali. Od Motešických kúpil koncom 19.storočia (1884) panstvo bankár Adolf Schenk. Nové panstvo však bývalo v pohodlnejšom kaštieli v Ladcoch. Hrad bol strediskom panstva Košeca, ku ktorému patrilo 21 obcí.
Stavebný vývoj:
Exteriér: Z hradu zostali iba zvyšky múrov, ktorých maximálna výška je 1m, a nachádzajú sa na juhozápadnej čiastočne holej strane kopca. Celý hradný vrch je zarastený stromami a skrýva aj zarastené základy a terénne vlny, ktoré naznačujú pôvodnú dispozíciu hradu. V teréne sú stále badateľné zemné hrádze s hrúbkou až 2m, ktoré boli pravdepodobne obvodovými múrmi, a náznak oblúka. Ten je zrejme pozostatkom po delovej bašte. Stopy na južnej strane poukazujú pravdepodobne na existenciu hradnej brány.
Interiér:
Súčasnosť: Na hrad je prístup pôvodnou prístupovou cestou. Z hradu je nádherný výhľad na Malé Košecké Podhradie a vrchy v okolí.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Hradný palác I. Postavený bol v stredoveku v 2.polovici 13.storočia. Opravovaný bol v 14.storočí. Zanikol v roku 1670.
Múr hradbový. Okolo hradného jadra. Postavený bol v 2.polovici 13.storočia. Zanikol v roku 1670.
Hradný palác II. Nachádza sa v južnej časti hradného jadra. Postavený bol v stredoveku v 2.polovici 13.storočia. Zanikol v roku 1670.
Hradné nádvorie I. Nachádza sa v severnej časti hradného jadra. Postavené bolo v 2.polovici 13.storočia. Zaniklo v roku 1670.
Predhradie:
Priekopa šijová. Nachádza sa západne od hradného jadra. Postavená bola v 2.polovici 13.storočia. Zanikla v roku 1670.
Hradné nádvorie II. Nachádza sa západne od hradného jadra. Postavené bolo v 2.polovici 13.storočia. Zaniklo v roku 1670.