Zrúcanina hradu, pôvodne nazývaného Likavský hrad, sa nachádza na skalnatom výbežku Predného Choča /1.249,0m/ severne od obce Likavka. Je jedným z najmladších liptovských hradov a postavili ho aby ním doplnili tamojší obranný hradný systém. Obdobie i objednávateľ výstavby hradu sú nejasné. Podľa niektorých zdrojov ho v 13.storočí postavili templárski rytieri, iné za jej budovateľa pokladajú majstra Tomáša Csókakőiho, kráľovského vrátnika a liptovského išpána. Bol postavený začiatkom 14.storočia. Prvá písomná zmienka je z roku 1315 kedy ho dostal od Karola Róberta ako donáciu majster Donč. On dal hrad do poriadku a dal ho rozšíriť. Stalo sa tak v období rokov 1335-1341. V roku 1341 bol hrad sídlom vojenskej strážnej služby a hospodárskej správy. Hrad mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a ďalej do Poľska. V roku 1406 ho dal kráľ Žigmund do zálohu Mikulášovi Garovi, uhorskému palatínovi a liptovskému županovi. V rokoch 1431-1434 bol v rukách husitov, od roku 1435 ho vlastnili Huňadyovci. V tom čase sa do hradu vstupovalo severnou štvorbokou vežou, ktorá je z toho istého obdobia. Hrad bol pomerne skromným sídlom, klenby tu boli iba v pivničných priestoroch, ostatné miestnosti mali drevené stropy. Jediným prepychom boli sklenené okná, ktoré vyrobili sklárne v Ľubochnianskej doline, v stredoveku patriace k hradu. Pôvodný horný hrad v 2.polovici 15.storočia prestavali vo vyspelej gotike, pôvodné jadro rozšírili vybudovaním dolného hradu a do severozápadnej časti plošiny postavili štvorposchodový palác. V roku 1474 za kráľa Mateja Korvína, po zbúraní Liptovského, pôvodne župného hradu, sa hrad stal strediskom rozsiahlych kráľovských majetkov v západnej a strednej časti Liptova v správe županov. Od roku 1478 patril Jánovi, nemanželskému synovi kráľa Mateja Korvína, na prelome 15. a 16.storočia Zápoľským. V 16.storočí boli majiteľmi Krušičovci. V roku 1533 dostal hrad od kráľa Ferdinanda ako donáciu Ľudovít Pekry. Ten prestaval horný hrad v renesančnom štýle. V 2.polovici 16.storočia hrad vlastnili Ilešháziovci. Veľké stavebné úpravy sa uskutočnili v priebehu niekoľkých etáp v 17.storočí, najmä v juhozápadnej časti hradu a týkali sa fortifikačných systémov. V rokoch 1642-1678 bolo postavených 5 bášt. V roku 1642 vznikol nový vchod vo východnej bráne. Najmladším stavebným zásahom bolo vybudovanie opevnenia na južnej a západnej strane v roku 1678 a okolo roku 1700. Od roku 1651 časť majetkov patrila Tököliovcom, ktorí boli poslednými majiteľmi, a po potlačení Tököliho povstania v roku 1670 a dobytí hradu cisárskym vojskom pripadli ich majetky aj s hradom eráru. V hrade sa v tom období našli zamurované poklady a cennosti posledného majiteľa Štefana Tököliho /1651-1670/. Cisárske vojsko hrad značne poškodilo. Po núdzovej oprave slúžil potom na ubytovanie vojska a ako župná väznica. Hrad bol začiatkom 18.storočia dejiskom bojov stavovských povstaní medzi rákociovskými a cisárskymi vojskami. Ustupujúce povstalecké vojská hrad v roku 1707 dobyli a na rozkaz Františka II. Rákociho zničili. Odvtedy je v ruinách. Od roku 1980 sa na hrade uskutočňuje archeologický výskum a začali sa konzervačné práce. Ruina pozostáva z ústredného gotického obytného paláca s kaplnkou na prvom a druhom nádvorí a z renesančno-barokového opevnenia prvého nádvoria.
Gotický hrad sa rozkladá na najvyššom mieste vyvýšeniny. Prešiel renesančnou úpravou. Má malé nádvorie v strede medzi zrúcaninami palácov. Zachovalo sa mnoho gotických a renesančných kamenných architektonických článkov, najmä obruby okien, portály, konzoly, krby, strieľne a smolné nosy na obranu prístupovej cesty na hrad. Najvýraznejším prvkom architektúry horného hradu je renesančná atika. Dolný hrad má mohutné opevnenie so vstupom a baštami, chrániacimi uzavreté preddvoria.
Rozložité hradné zrúcaniny sú viditeľné už od Ružomberka. Hrad je od 80.rokov 20.storočia upravovaný a v súčasnosti nesie stopy po viacerých prístupoch rekonštrukcie tejto ešte donedávna zachovalej pamiatky. Úpravy spevnili horný hrad, kde sú tiahlami spojené obvodové múry a vybetónované podlažia. Vyplnené sú aj niektoré kaverny a časť hradu nad vstupnou bránou je zrekonštruovaná a staticky zabezpečená. Po rozsiahlych rekonštrukciách bola v roku 2004 sprístupnená verejnosti Huňadyho veža, v ktorej je umiestená expozícia dejín hradu, prostredníctvom obrazových i hmotných exponátov.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Hradný palác východný. Postavený bol v polovici 14.storočia v gotike. Upravovaný bol v období 14.storočie až 1.polovica 15.storočia a v období 1.polovica 16.storočia až polovica 17.storočia. Má polygonálny pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je štvorpodlažný.
Cisterna. Južná miestnosť východného paláca. Bola postavená v gotike v polovici 14.storočia. Má kruhový pôdorys.
Bašta delová. Polygonálna bašta. Postavená bola v 2.polovici 16.storočia v renesancii. Upravovaná bola v 80.rokoch 20.storočia. Má polygonálny pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, je štvorpodlažná.
Hradný palác južný. Postavený bol koncom 14.storočia v gotike. Upravovaný bol v 1.polovici 15.storočia, v polovici 15.storočia a v 1.polovici 16.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je štvorpodlažný s pivnicou.
Bašta so studňou. Kruhová bašta. Južne od hradného jadra. Postavená bola v polovici 17.storočia. Má kruhový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu.
Veža útočištná. Hlavná veža. Postavená bola na južnom okraji hradného brala na prelome 14. a 15.storočia v gotike. Má polygonálny pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, je trojpodlažná.
Múr hradbový južný. Líniový múr bol postavený medzi hradným jadrom a predhradím na prelome 14. a 15.storočia.
Hradné nádvorie I. Palácové nádvorie. Vybudované bolo na prelome 14. a 15.storočia v renesancii. Upravované bolo v 1.polovici 15.storočia, v 1.polovici 16.storočia a v 2.polovici 17.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys.
Hradný palác severný. Bol postavený v strede hradného komplexu v 1.polovici 15.storočia v renesancii. Upravovaný bol v 2.polovici 15.storočia, v 1.polovici 16.storočia a v 2.polovici 17.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je štvorpodlažný.
Opevnenie I. Prvé opevnenie horného hradu. Líniové opevnenie západne od útočištnej veže bolo vybudované v 1.polovici 15.storočia.
Opevnenie II. Druhé opevnenie horného hradu. Pred prvým opevnením. Líniové opevnenie bolo postavené v 1.polovici 16.storočia v renesancii. Upravované bolo v 2.polovici 17.storočia.
Prvé predhradie:
Hradbový múr severozápadný a juhozápadný. Hradbový múr prvého predhradia. Západná časť hradu. Postavený bol v 1.polovici 15.storočia v renesancii. Upravovaný bol v 2.polovici 15.storočia a v 2.polovici 17.storočia.
Brána hradná s prístavbou. Tretia vstupná brána. Severozápadná časť hradu. Postavená bola v 1.polovici 16.storočia v renesancii. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia. Má líniový lichobežníkový pôdorys, trojpriestorovú dispozíciu, je trojpodlažná.
Veža bránová. Huňadyovská veža. Pôvodný vstup. Severozápadná časť hradu. Postavená bola v roku 1435 v renesancii. Upravovaná bola v polovici 17.storočia. Má štvorcový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, je trojpodlažná.
Bašta I. Pekáreň. Hranolová bašta. Juhozápadná časť hradu. Postavená bola v 1.polovici 15.storočia v renesancii. Upravovaná bola v 1.polovici 16.storočia, v 2.polovici 16.storočia a v 2.polovici 17.storočia. Má štvorcový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, je štvorpodlažná.
Bašta II. Zbrojnica. Polygonálna bašta. Západná časť hradu. Postavená bola v 1.polovici 15.storočia v renesancii. Upravovaná bola v 2.polovici 15.storočia, v 1.polovici 16.storočia a v 2.polovici 17.storočia. Má päťuholníkový pôdorys, jednopriestorovú dispozíciu, je štvorpodlažná.
Hradné nádvorie II. Vybudované bolo v 1.polovici 15.storočia v renesancii. Upravované bolo v 2.polovici 15.storočia, v 1.polovici 16.storočia a v 2.polovici 17.storočia. Má polkruhový pôdorys.
Druhé predhradie:
Múr hradbový severný. Postavený bol v 1.polovici 15.storočia v renesancii. Upravovaný bol v 2.polovici 15.storočia, v 1.polovici 16.storočia a v 2.polovici 17.storočia.
Bašta III. Polkruhová prašná bašta. Severná časť hradu. Postavená bola v 1.polovici 15.storočia v renesancii. Upravovaná bola v 2.polovici 15.storočia a v období 1.polovica 16.storočia až polovica 17.storočia. Má polkruhový pôdorys, je dvojpodlažná.
Brána hradná. Druhá vstupná brána. Severná časť hradu. Postavená bola v polovici 17.storočia v baroku. Upravovaná bola v 80.rokoch 20.storočia.
Oporný pilier. Oporný pilier severného paláca. Severná časť hradu. Postavený bol v 1.polovici 16.storočia v renesancii. Upravovaný bol v 2.polovici 17.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys.
Stavba hospodárska. Koniareň s jaskyňou. Severná časť hradu. Bola postavená v 1.polovici 16.storočia v renesancii. Upravovaná bola v období 1.polovica 16.storočia až polovica 17.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je jednopodlažná.
Hradné nádvorie III. Druhé nádvorie dolné hradu. Severná časť hradu. Vybudované bolo v 1.polovici 15.storočia v renesancii. Upravované bolo v 1.polovici 16.storočia a v 2.polovici 17.storočia. Má nepravidelný pôdorys.
Tretie predhradie:
Múr hradbový-ag. Severná časť hradu. Postavený bol v 1.polovici 15.storočia v renesancii. Upravovaný bol v 1.polovici 16.storočia a v polovici 17.storočia.
Brána hradná. Prvá vstupná brána dolného hradu. Východná časť hradu. Postavená bola v 1.polovici 15.storočia v renesancii. Upravovaná bola v 1.polovici 16.storočia a v polovici 17.storočia.
Hradné nádvorie IV. Prvé nádvorie dolného hradu. Severovýchodná časť hradu. Vybudované bolo v 1.polovici 15.storočia. Upravované bolo v 1.polovici 16.storočia a v polovici 17.storočia. Má obdĺžnikový pôdorys.
Štvrté predhradie:
Múr hradbový-ag. Juhozápadná časť hradu. Postavený bol v 2.polovici 17.storočia.
Bašta IV. Bašta kruhová. Juhozápadná časť hradu. Postavená bola v 2.polovici 17.storočia. Má kruhový pôdorys.