Kostol všetkých svätých v Ilave

Kostol všetkých svätých v Ilave

Pamiatkový objekt NKP Ilavský hrad vyhlásený v roku 1963. Pôvodný gotický kostol s gotickou zvonicou, ktorý zanikol v 18.storočí, dal postaviť Blažej Maďar v roku 1470. V roku 1697 prišli do mesta trinitári. V roku 1701 začali stavať kostol v barokovom slohu. Základný kameň položili 23.7.1701. Postavili ho na okraji Ilavského hradu, vo vodnej priekope oddeľujúcej vnútorný hrad od vonkajšieho. V roku 1718 bol kláštorný kostol dokončený bez veží. Veže boli aj s priečelím dokončené v roku 1722. Keď v roku 1784 trinitári po zrušení kláštora odišli, kostol s ostatnými budovami zostal opustený. V roku 1788 sa po čiastočných stavebných úpravách (zamurovaný vchod do kláštora v sakristii, zrušenie kláštorného chóru, úprava čelnej steny s hlavným oltárom) stal farským kostolom. Je to jednoloďová dvojvežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, rovným uzáverom presbytéria a veľkou dvojpodlažnou sakristiou v pokračovaní svätyne. Druhé nadzemné podlažie sakristie slúžilo ako oratórium pre mníchov. Loď je podopretá mohutnými piliermi, medzi ktorými sú po oboch stranách bočné kaplnky. Priestory kostola sú zaklenuté dvomi poľami krížových klenieb dosadajúcou na vtiahnuté prístenné piliere s mohutnými rímsami a jednou krížovou klenbou nad svätyňou. Trojosová baroková fasáda s dvojicou veží je členená vysokým radom pilastrov. Veže sú ukončené vysokými strechami so stanovou strechou s polygonálnou lucernou s oválnymi otvormi ukončenou cibuľovitou strechou s guľami a krížmi nad každou vežou, pokryté medeným plechom. Okná sú iba na juhozápadnej stene kostola, severovýchodná je plná a prilieha k nej budova bývalého kláštora. Pôvodne boli v sakristii aj dvere do kláštornej chodby. Do kostola je prístup iba jedinou cestou po schodoch od námestia. Nakoľko stojí uprostred väznice prístup lemujú vysoké väzenské múry. Pod podlahou kostola sa nachádza obrovská krypta, ktorá má prvenstvo v tom, že patrí medzi najväčšie krypty na Slovensku. Nachádza sa pod celým kostolom a je pamiatkou na vodnú priekopu. Preto sú stropy krypty mimoriadne vysoké. V krypte sú pochovaní niektorí donátori kostola, členovia miestnej šľachty a niekdajší rehoľníci. Tých tu odpočíva okolo štyridsať a taký malý počet pochovaných tiež umocňuje veľkosť krypty. Krypta kopíruje rozmery lode kostola a má plochu až 537m2, čím pôsobí veľkolepo. Pri jej výstavbe boli využité staršie murované časti hradu. Samotná krypta je rozdelená na dve časti, hlavná časť je dlhá 20m, vysoká 8m a široká 7m. Na boku sú hrobky s telami zosnulých a časť zachovalej steny niekdajšieho hradu, na ktorej možno vidieť pozostatky vonkajšej výzdoby pôvodného hradu. V druhej časti hrobky je dominantou mohutný stĺp, ktorý je špecifický tým, že pokračuje hore do samotného kostola a až nad kostol, kde majú dnes kaplnku väzni. Trinitári chrám zasvätili Svätej Trojici, ktorej obraz bol aj na hlavnom oltári. Hlavný oltár nie je pôvodný, pochádza z roku 1788, kedy bol kostol upravovaný na farský. Má drevené tabernákulum ukončené polychrómovaným baldachýnom s pozlátenou plastikou pelikána na vrchole. Na čelnej stene v strede nad oltárom je závesný obraz Všetkých svätých, nových patrónov kostola, rámovaný iluzívnou oltárnou architektúrou maľovanou na stene ako aj predstavanou menzou. Do tejto architektúry boli vkomponované bočné schody do sakristie. Maľované sochy svätého Petra a Pavla dopĺňa v nadstavci iluzívneho oltára motív Svätej Trojice, čo pripomína patrocínium z čias trinitárov. Pôvodný organ z čias výstavby kostola nahradili v roku 1950 novým od firmy Tuček Kutná Hora, podľa návrhu E. Zavarského. V roku 2015 prešiel kompletnou rekonštrukciou. Bočné oltáre z roku 1773 majú drevenú stĺpovú architektúru, ktorú vyhotovil laický brat Hypolit z kláštora. Zdobia ich umelecky hodnotné plastiky rezbárskeho majstra Antona Millnera z Lednice. Pravý bočný oltár svätého Felixa uprostred s obrazom svätca. Na ľavom bočnom oltári s obrazom svätej Anny sa nachádza aj plastika svätej Anny a tiež svätého Joachima. Na oltári s replikou vzácnej ikony Panny Márie Brnenskej sú sochy trinitárskych svätcov, zakladateľov rádu. Ďalšie bočné oltáre Božského Srdca a svätého Jozefa s obrazmi pochádzajú z roku 1947 a sú dielom J. Škorvánka. Vysvätenie kostola vykonal nitriansky kanonik, archidiakon a trenčiansky farár Adam Gyӧri. Z čias výstavby kostola sa zachovali pôvodné barokové lavice s bohatou rastlinnou ornamentikou, drevená polychrómovaná kazateľnica, bočné oltáre a pôvodný vstupný pravouhlý portál, hore s rovnou rímsou zvonovitého profilu. Barokové relikviáre na oltároch sú z 18.storočia. Krstiteľnica z roku 1650 je bronzová a je dielom kovolejára B. Herolda z Bratislavy. Nástenné maľby tiež nie sú pôvodné, pochádzajú z roku 1947 a jej autorom je J. Škorvánek. V sakristii sa nachádza niekoľko nádherných pôvodných ornamentikou zdobených tabernákulových skríň z, dve kľakátka, barokový paramentár s obrazom Ukrižovaného, skrinkový barokový oltár. Ďalej voľná socha svätca zo 17.storočia (pravdepodobne zo starého zbúraného kostola), dva krucifixy z 19.storočia, Vir dolorum, ľudová rezba z 19.storočia. Zvony sú zo začiatku 18.storočia. Kostol bol opravovaný v rokoch 1766, 1783, 1835, 1852 a v roku 1947. V 20.storočí boli prevedené udržiavacie zásahy. V rokoch 2007-2009 bola realizovaná komplexná obnova exteriéru kostola a strechy. V roku 2015 bol na kostole vykonaný pamiatkový výskum, ktorý spracovala PhDr. Zuzana Zvarová s kolektívom. V roku 2019 boli na jeho základe rekonštruované veže kostola. V rokoch 2020-2021 prebehla obnova fasády kostola. Kostol stojí juhozápadne od horného hradu a západne od Mierového námestia v Ilave.