Poloha
Obec leží v Bielych Karpatoch, v Červenokamenskej doline na brehoch Tovarského potoka.
Najvyšší bod: Kobylinec (911,6m).
Najnižší bod: Hladina Tovarského potoka pri výtoku z katastra obce (342m).
História obce
Obec založená na klčovisku za čias šoltýskej kolonizácie v polovici 14.storočia. Prvýkrát sa písomne spomína v roku 1354 ako possesio seu willa Wereskew (ďalšie názvy: 1484 Cherweny Kamen, 1503 Czerwen Kamen, 1683 Wöröskö, Čerenj Kamen, 1773 Čerwenj Kamen, 1808 Wöröskö, Wereskö, Rothenstein, Cžerwený Kámeň, 1850 Červeni – Kamen, 1863 Wöröskö és Oroslánkö (čo naznačovalo príslušnosť k panstvu Vršatec v minulosti), 1873-1782 Wöröskö, 1880 Wörösk – Zapechova, 1888 Zápehovavöröskö (naznačuje to existenciu najväčšej osady obce), 1892-1913 Wöröskö, 1919 Červeňkameň, 1920 Červený Kameň, Červeňkameň, 1927 Červený Kameň. O založení obce sa zachoval výnimočný dokument z roku 1354 – zakladajúca listina, ktorú objavil v archíve panstva Pruské farár Jozef Chorényi. Prvými majiteľmi územia obce boli Miloš a Martin, neskôr patrila panstvu Vršatec. Svoje meno obec dostala po skalnom brale červenej farby, ktoré sa týči nad obcou. V roku 1598 mala 19 domov, v roku 1683 mala 5 úplných usadlostí poddaných, 3 bydliská želiarov, 20 podželiarov, 29 vlastných poddaných a 15 želiarov, v roku 1784 mala 106 domov, 121 rodín a 724 obyvateľov, v roku 1828 mala 109 domov a 817 obyvateľov, v roku 1869 mala 831 obyvateľov, v roku 1880 mala 898 obyvateľov a 136 domov, v roku 1890 mala 981 obyvateľov a 120 domov, v roku 1900 mala 1.098 obyvateľov a 162 domov, v roku 1910 mala 1.224 obyvateľov a 199 domov, v roku 1921 mala 1.115 obyvateľov a 216 domov, v roku 1930 mala 1.164 obyvateľov a 218 domov, v roku 1940 mala 1.198 obyvateľov, v roku 1948 mala 820 obyvateľov, v roku 1950 mala 996 obyvateľov a 251 domov, v roku 1961 mala 1.275 obyvateľov a 277 domov, v roku 1970 mala 1.258 obyvateľov a 296 domov, v roku 1980 mala 1.031 obyvateľov a 298 domov, v roku 1991 mala 830 obyvateľov a 255 domov, v roku 2003 mala 743 obyvateľov a v roku 2011 mala 714 obyvateľov. Keď sa koncom 17.storočia stali majiteľmi panstva Pruské Breunerovci zo Stubingu a Königseggovci z Aulendorfu, prichádzajú pod ich patronátom do Červeného Kameňa aj noví osadníci Osrmanovci a Kolmanovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, oviec, spracovaním dreva, pálením vápna, košikárstvom a tkáčstvom. V obci sa v 17.storočí nachádzali 3 sýpky na obilie, ovocné záhrady a dva mlyny. V 18.storočí tu boli tri mlyny, v 19.storočí tu boli tri mlyny, píly a na hornom konci bol hámor, kde sa vyrábali motyky, lopaty a iné kovové náradie, zanikol v polovici 19.storočia. Pracovala tu i papiereň a jednoduchá výrobňa soli salajky. Ťažil sa tu tuf. V 1.polovici 20.storočia tu šili súkenné papuče, v 2. polovici 20.storočia časť obyvateľov pracovala v Dubnici nad Váhom, Púchove a Ilave a časť v lesoch.
História osídlenia územia
V chotári obce prirodzený výskyt radiolaritu, používaného na výrobu štiepaných nástrojov v kamennej dobe.
Sídlisko okruhu lužickej kultúry z mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. a neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. – 700 p. n.l.).
Na temene vrchu Hašková (732m) sa našli nepatrné zvyšky osídlenia zo starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l. Črep neskorohalštatského rázu a kus železnej strusky sa našiel v roku 1953. V roku 1961 sa na severovýchodnej strane temena našlo veľa keramických črepov z mladej železnej doby (laténska doba) približne z obdobia koniec 1.storočia p.n.l. Ide o sídlisko ľudu púchovskej kultúry. Našli sa tu aj črepy nádob vytočených na hrnčiarskom kruhu.
Zaujímavosti v obci a okolí
Kaplnky: Panny Márie, svätého Augustína.
Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie.
MCHÚ: PR Červenokamenské bradlo, PR Nebrová, PR Vršatské bradlá, PP Brezovská dolina, PP Strošovský močiar.
Studničky: nad Červeným Kameňom, Čakanka pri kríži.
Skalné útvary: Červenokamenské bralo, Babky.
ÚEV: Brezovská dolina (SKUEV0368), Brezovská dolina (SKUEV2368), Nebrová (SKUEV0378), Trokanovo (SKUEV0813), Vršatské bradlá (SKUEV0376), Vršatské bradlá (SKUEV2376).
Turistická trasa Červený Kameň – Nedašov (ČR).
Náučné chodníky: Okolo Červenokamenského brala, Okolo Vršatca – koruny Bielych Karpát.
Turistické chodníky KST: 0881, 2692, 8588.
