Druh: Prírodná rezervácia.
Poloha: Nachádza sa v katastri obce Červený Kameň na pravom svahu doliny severovýchodne od obce.
Rozloha: 475.200m2.
Ochrana: Za chránené územie bolo vyhlásené v roku 1969 ako chránený prírodný výtvor Bradlo pri Červenom Kameni, novelizované bolo v roku 1986 ako chránené nálezisko Červenokamenské bradlo. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Nachádzala sa vo vtedajšom okrese Považská Bystrica. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená.
Opis: Bradlo je vyvinuté v podobe dvoch rovnobežných kulís, vybiehajúcich z dna doliny po spádnici na vrchol chrbáta doliny. Územie v okolí bradla má pestrú geologickú stavbu, na ktorej sa výrazne uplatňuje vývoj reliéfu. Na výstupoch menej odolných hornín pôsobením erózno-denudačných procesov vznikli holé, mierne deformované, zarovnané povrchy, z ktorých vyčnievajú na výstupoch viac odolných hornín osamelé tvrdoše. Bradlo predstavuje bradlové tvrdoše, ktoré sú typickým príkladom selektívnej erózie, vďaka ktorej boli vypreparované odolné jurské vápence z menej odolného vrchnokriedového obalu. Sedlá medzi bradlovými tvrdošmi predstavujú jednu fázu zarovnávania, sú to zvyšky najstaršieho systému zarovnávania obdobia sarmatu a pannonu (stredohorský systém), ktorý sa tu nachádza vo výškach 490-600m. Z neho vystupujúce bradlá sú dôkazom, že zarovnávanie nedosiahlo posledné štádium. Tieto zarovnané povrchy sú vytvorené na jurských, spodnokriedových a vrchnotriasových vápencoch bradlového pásma. K deštrukcii tohto zarovnaného povrchu došlo po vyzdvihnutí Bielych Karpát (rhodanská fáza), čím boli vytvorené podmienky pre mladší geomorfologický cyklus. Severovýchodné svahy bradla sú pokryté osypmi, ktoré pozostávajú prevažne z kamenitej sutiny a blokov rôznej veľkosti. Pásmo sutín je tu vyvinuté až do formy kamenného múra. Sú výsledkom pôsobenia prevažne intenzívneho mrazového zvetrávania a svahovej modelácie. Z toho vyplýva, že sú produktmi predovšetkým periglaciálnej klímy. Sklon osypov je 30°. Je mezozoického veku, zvrásnené uprostred mladších prevažne bridličnatých nepriepustných sedimentov (slienité vápence, sliene). Bradlové pásmo ani tu nemá väčší hydrogeologický význam. Vzhľadom na to, že obe bradlá sú rozsahom neveľké, sú iba sčasti vodonosné a bez výraznejších krasových fenoménov. Na karbonátových substrátoch sa vyvinuli rendziny hnedé (vyluhované) a pararendziny. Na kyslých substrátoch vznikli subtypy hnedej lesnej pôdy. Územie sa vyznačuje typickou vápnomilnou flórou, ktorú reprezentujú najmä spoločenstvá skál a sutín. Len na miestach s hlbšou vrstvou pôdy sa sporadicky uplatňujú kroviny. Zapojené lesné porasty sú zastúpené len na malej ploche. Ochrana členitého vápencového bradla s bralami ostro vystupujúcimi z málo odolných vrstiev kriedy. Je to kamenný druhohorný monolit červenkastej farby veľkosti asi 50m. Z hľadiska fytogeografického predstavuje prechodné územie panónskej a karpatskej flóry, kde sa stretáva vegetácia xerotermofilná s montánnou, so zachovanými prirodzenými i pôvodnými spoločenstvami skál a sutín. Predstaviteľmi panónskej flóry sú najmä horčičník panónsky, doryknium päťlisté bylinné, pakost krvavý, tarica skalná, ometlina štíhla, mednička brvitá, kostrava bledá, kostrava tvrdá, rozchodník biely, prerastlík kosákovitý, sezel drevínsky, oman mečolistý, luskáč lekársky, čistec priamy. Na skalách Vršatca, Lednického bradla a Červenokamenského bradla dosahuje severnú hranicu rozšírenia na pravom brehu Váhu devätorka rozprestretá. Horskú flóru reprezentujú ostrevka vápnomilná, hlaváč lesklý, zvonovník hlavatý, lomikameň vždy živý, jastrabník prerastlíkový, púpavec sivý, skalnica srstnatá, horčinka horská krátkokrídla, bodliak sivý, cesnak horský, podkovka chochľatá a chránený klinček peristý včasný. V bylinnej vrstve je hojný lipkavec voňavý. Z orchideí tu rastie napríklad prilbovka červená, kruštík drobnolistý a rožkatý, na sutinách voňavá mesačnica trváca. Sutiny miestami prechádzajú do prirodzených pasienkových spoločenstiev, z krovín sa sporadicky vyskytuje borievka obyčajná, ruža šípová, hloh obyčajný, svíb krvavý, drieň, jasoň mannový, brest hrabolistý, skalník prostredný, lieska a mukyňa. Lesné spoločenstvá sa nachádzajú v dvoch lesných vegetačných stupňoch, a to v treťom dubovo-bukovom a vo štvrtom bukovom. V lesných porastoch sa uplatňujú najmä buk, hrab, dub, javor, borovica sosna, borovica čierna, smrek, smrekovec opadavý, roztrúsene lipa malolistá a jaseň štíhly. Bradlo je svojim charakterom podobné ostatným skalným útvarom bradlového pásma Bielych Karpát, čo sa prejavuje aj na skladbe živočíšnych spoločenstiev. V mnohých znakoch je podobné najmä Lednickému bradlu, od ktorého sa líši menším zastúpením lesnej časti, viac sa vytvorilo pásmo sutín, ktoré je vyvinuté až do formy kamenného mora. Z týchto dôvodov sú tu zastúpené spoločenstvá živočíchov calcicolných, v sutinách žije fauna kataskafická. Z hľadiska zoogeografického sú tu zastúpené prvky karpatské tiež xerotermofilné, ktorých rozšírenie možno označiť ako pontické, mediteránne a meridiálne. Z bezstavovcov sa tu nachádzajú najmä mäkkýše, mravce, motýle, chrobáky a podobne. Zaujímavý a cenný je tu výskyt slimáka cihy rebravej a motýľa modráčika čiernoškvrnného. Zo stavovcov sa tu vyskytuje skaliar pestrý, výr skalný, jastrab krahulec, v blízkych lesoch hniezdi bocian čierny, krkavec čierny, jariabok hôrny, myšiak hôrny, sokol myšiar, ľabtuška hôrna, žltochvost domový, kolibiarik čipčavý, penica čiernohlavá, brhlík obyčajný, dážďovník obyčajný, mlynárka dlhochvostá, vzácne sa vyskytol murárik červenokrídly. Z plazov bola zistená jašterica obyčajná, jašterica múrová a užovka stromová. Z cicavcov sa tu okrem bežných druhov poľovnej zveri vyskytuje mačka divá, hrabáč podzemný, či pĺšik lieskový. Ochrana geomorfologicky výrazných bradlových tvrdošov a významných spoločenstiev a druhov rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, dôležitých z vedecko-výskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Je výrazným krajinotvorným prvkom a dodáva celému okoliu vysokú estetickú hodnotu. Prírodná rezervácia sa nachádza na území CHKO Biele Karpaty a je súčasťou územia európskeho významu Vršatské bradlá, vyhláseného v roku 2004, ktoré je zaradené do sústavy NATURA 2000.
