Udiča

Udiča

Poloha

Obec leží v Javorníkoch, pri ústí Marikovského potoka do Vodnej nádrže Nosice.

Najvyšší bod: Klapy (653,7m).

Najnižší bod: Hladina vodnej nádrže Nosice na hranici katastra obce (260m).

História obce

Územie obce bolo osídlené už dávno pred prvou písomnou zmienkou, čo dokladajú viaceré archeologické nálezy. Prvá písomná zmienka o území obce pochádza z 12.7.1321 a je z donačnej listiny uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou (1288-1342). Do konca 13.storočia bola kráľovským majetkom. Začiatkom 14.storočia územie ovládol Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti (18.3.1321) územie donáciou získal magister Ondrej, syn Kiliána. Získal ich za jeho verné služby. Boli to dediny (possessiones) Kobárovce (Kuburee, Kubure), Dve Lehoty (Kethlehotha – vtedajší názov pre Marikovú, dnes Kátlina), Hatné (Hathna), Prosné (Prozna) a dve Udiče (duas villas Wdicha – Malá a Veľká). Po jeho smrti (bez dedičov) sa majetok vrátil do rúk kráľa a ten ho vrátil do správy kráľovského hradu Bystrica. Súčasná obec Udiča vznikla v roku 1960 zlúčením Veľkej a Malej Udiče, neskôr v roku 1979 sa pripojili obce Upohlav a Prosné. V roku 1961 mala 1.597 obyvateľov a v roku 1970 mala 1.685 obyvateľov.

Veľká Udiča sa spomína v roku 1321 ako dve obce – Duae willae Wdicha (ďalšie názvy: 1405 Udicz, 1479 Udicza, 1503 Nagh Udycza, 173 Welka Udica). Rozkladá sa na ľavom brehu Marikovského potoka. Patrila zemianskym rodinám Udičských, Hatňanských, potom panstvu Považská Bystrica. V roku 1598 mala 30 domov, v roku 1784 mala 83 domov, v roku 1828 mala 89 domov, v roku 1869 mala 316 obyvateľov, v roku 1880 mala 510 obyvateľov, v roku 1890 mala 579 obyvateľov, v roku 1900 mala 595 obyvateľov, v roku 1910 mala 661 obyvateľov, v roku 1921 mala 754 obyvateľov, v roku 1930 mala 791 obyvateľov, v roku 1940 mala 961 obyvateľov a v roku 1948 mala 912 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Začiatkom 20.storočia sa živili roľníctvom a chovom hovädzieho dobytka, mnohí odchádzali na sezónne práce do južných okresov Slovenska a do cudziny.

Malá Udiča sa spomína v roku 1321 ako dve obce – Duae willae Wdicha (ďalšie názvy: 1503 Kys Udcze, 1773 Mala Udica). Rozkladá sa na pravom brehu Marikovského potoka. Obec patrila zemianskym rodinám Udičských. V roku 1598 mala obec 17 domov, v roku 1784 mala 39 domov, v roku 1828 mala 28 domov, v roku 1869 mala 192 obyvateľov, v roku 1880 mala 205 obyvateľov, v roku 1900 mala 221 obyvateľov, v roku 1910 mala 229 obyvateľov, v roku 1921 mala 223 obyvateľov, v roku 1930 mala 255 obyvateľov, v roku 1940 mala 304 obyvateľov a v roku 1948 mala 297 obyvateľov. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, mnohí odchádzali za prácou do južných okresov Slovenska a do cudziny. Súčasťou obce je i pôvodne samostatná obec Dolné Podvažie. Spomína sa v roku 1458 ako Also Podwasy (ďalšie názvy: 1496 Also Podwasa). Časť obce patrila Ardóhátiovcom, časť panstvu Považská Bystrica.

Súčasťou obce bola i pôvodne samostatná obec Okrut. Spomína sa v roku 1408 ako possessio Okruth (ďalšie názvy: 1471 Okrwthy, 1598 Okruth, 1808 Zemanský Okrút). Názov pochádza od rieky Váh, ktorá sa v týchto miestach stáčala. Do 15.storočia väčšina obce patrila panstvu Lednica, v rokoch 1571-1960 rodine Okrutských (Okruckých), podľa ktorej bola obec pomenovaná. V roku 1598 mala obec 5 domov, v roku 1784 mala 22 domov, 22 rodín a 113 obyvateľov, v roku 1828 mala 11 domov a 96 obyvateľov, v roku 1869 mala 102 obyvateľov, v roku 1880 mala 97 obyvateľov, v roku 1890 mala 100 obyvateľov, v roku 1900 mala 105 obyvateľov, v roku 1910 mala 107 obyvateľov, v roku 1921 mala 115 obyvateľov, v roku 1930 mala 109 obyvateľov, v roku 1940 mala 146 obyvateľov a v roku 1948 mala 138 obyvateľov. Začiatkom 20. storočia sa obyvatelia zaoberali roľníctvom, chovom dobytka a hydiny, pltníctvom, mnohí odchádzali na sezónne poľnohospodárske práce do južných oblastí Slovenska a do cudziny. Zanikla v roku 1957, kedy bola zatopená vodami priehrady a väčšina obyvateľov sa presťahovala do Udiče.

Väčšina obyvateľov Udiče v 20.storočí pracovala v priemyselných závodoch v Považskej Bystrici a Púchove. Súčasťou obce je i osada Uhry a osada Podvážie.

Osada Uhry vznikla podľa legendy takto: V 1.polovici 13.storočia bolo Uhorsko zaplavené Tatármi, ktorí plienili všetko, čo našli. Zostávali za nimi len spáleniská. Preto sa obyvatelia južných krajov museli pred nimi skrývať do hôr, kde hľadali útočisko. Stalo sa, že jedna rodina sa dostala až na územie osady. Usadila sa medzi horami, kde zostala už natrvalo. Bola to rodina Štefánikovcov (otec, matka a dvaja synovia). Keď Tatári opustili Slovensko, ľud v južných krajoch hladoval, lebo polia boli spustošené a neobrobené. Rodina Štefánikovcov využila túto príležitosť a na pltiach privážala potraviny a odpredávala drevo z pltí, potrebné na postavenie nových obydlí. Tým rodina bohatla a zveľaďovala svoj majetok. Nakoľko Štefánikovci pochádzali z južných krajov, domáci ich volali Uhri. Preto aj novovzniknutú osadu pomenoval tunajší ľud podľa jej obyvateľov Uhry.

Osada Podvážie sa prvýkrát spomína v roku 1458. Rozkladá sa na brehu Váhu smerom na Považskú Bystricu. Časť patrila rodu Ardóhátiovcov a časť panstvu Bystrica.

História osídlenia územia

V obci nálezy jaspisových a pazúrikových nástrojov pravdepodobne z mladej kamennej doby (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l.

V chotári obce bolo na nevysokom oblom mieste na východnom úpätí vrchu Háj odhalené sídlisko lužickej kultúry. Ďalej sa tu našiel hrob so železným šišiakom z rímskej doby (0 – 380) a na ňom zvyšky sídliska z včasnoslovanského obdobia (500 – 675).

V lokalite Hviezda bolo odhalené sídlisko lužickej a púchovskej kultúry.

Priamo v obci nálezy keramiky zo staršej železnej doby z okruhu lužickej kultúry a mladšej železnej doby z okruhu púchovskej kultúry a zlomky slovanských nádob.

Stopy osídlenia z rímskej doby (0 -380) sa zachovali medzi Šafranicou a Vradišťom.

Osídlenie tu bolo aj v predveľkomoravskom období (675-791), nálezy slovanského sídliska.

Slovanské sídliská z včasného stredoveku (500 – 1.000) a vrcholného stredoveku (1.000 – 1.375) z obdobia 1.200 na vrchu Upohlavský diel /591,3m/ nad Upohlavom v nadmorskej výške 588m.

Na území zatopenej osady Okrut sa našli kostrové hroby.

Hradisko Zlatý kôň.

Keltské hradisko Klapy.

Obetisko Keltov v Prosnom.

Miestne časti

Prosné

Obec sa spomína od roku 1321 ako Prozna (ďalšie názvy: 1405 Prozne, 1466 Prosna, 1598 Proszne). Patrila zemianskej rodine Hatňanskovcov, neskôr od roku 1511 panstvu Považská Bystrica. V roku 1598 mala obec 13 domov, v roku 1784 mala 75 domov, 82 rodín a 402 obyvateľov, v roku 1828 mala 45 domov a 469 obyvateľov, v roku 1869 mala 431 obyvateľov, v roku 1880 mala 362 obyvateľov, v roku 1890 mala 369 obyvateľov, v roku 1900 mala 401 obyvateľov, v roku 1910 mala 443 obyvateľov, v roku 1921 mala 472 obyvateľov, v roku 1930 mala 452 obyvateľov, v roku 1940 mala 497 obyvateľov, v roku 1948 mala 466 obyvateľov, v roku 1961 mala 505 obyvateľov a v roku 1970 mala 493 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a drobnými remeselnými a rezbárskymi prácami. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch na okolí. K obci Udiča bola pripojená v roku 1979.

Udiča

Upohlav

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1471, kedy sa spomína ako Lwpohlaw (ďalšie názvy: 1504 Lupohlaw, 1525 Hlwpohlaw, Hlwpoglaw, 1773 Upohlav, 1786 Upolow). Patrila panstvu Lednica. V roku 1598 mala obec 11 domov, v roku 1784 mala 24 domov, 24 rodín a 133 obyvateľov, v roku 1828 mala 28 domov a 180 obyvateľov, v roku 1869 mala 125 obyvateľov, v roku 1880 mala 122 obyvateľov, v roku 1890 mala 131 obyvateľov, v roku 1900 mala 156 obyvateľov, v roku 1910 mala 169 obyvateľov, v roku 1921 mala 175 obyvateľov, v roku 1930 mala 153 obyvateľov, v roku 1940 mala 165 obyvateľov, v roku 1948 mala 165 obyvateľov, v roku 1961 mala 156 obyvateľov a v roku 1970 mala 167 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pasienkarstvom a ovocinárstvom. Začiatkom 20.storočia to bola horská obec s rozvinutým pasienkarstvom a ovocinárstvom. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v Považskej Bystrici.

Zaujímavosti v obci a okolí

Budova fary.

Kaplnky: Povýšenia Svätého Kríža, Svätého Jána Nepomuckého.

Kostol Svätého Matúša, apoštola a evanjerlistu.

Kríže: v lokalite Hviezda, pri Upohlave, v sedle Hradište, pod Holíšom.

Ľudová architektúra.

Pamätník obetiam 2.svetovej vojny.

Praveké hradiská a sídliská: Zlatý kôň, Keltské hradisko Klapy, Obetisko Keltov.

Socha Madony na Žeravici.

Zvonice: v Prosnom, v Upohlave.

Marikovská dolina.

Jaskyňa Dzedova ric.

PR Klapy.

Pramene a studničky: nad hradiskom Zlatý kôň, pri kríži Okrut, pod Žeravicou, prameň pod Klapmi, pod sedlom Hradište, Mločia studnička.

Upohlavská skala.

Vodná nádrž Nosice.

Cyklotrasy: 0002, 2307, 5312, 8313.

Chodník okolo Dielu.

Náučné chodníky: Klapy, Prosňanským chotárom.

Turistické chodníky: 2693, 2695, 8581.