Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Strážovských vrchov.
Poloha: Nachádza sa v jeho centrálnej, najvyššej časti. Na severe ho ohraničuje celok Považské podolie podcelkom Podmanínska pahorkatina, celok Súľovské vrchy podcelkom Súľovské skaly, celok Žilinská kotlina, podcelkami Domanižská kotlina a Rajecká kotlina a celok Malá Fatra podcelkom Lúčanská Fatra, na východe a juhu je to celok Hornonitrianska kotlina, podcelkami Prievidzská kotlina a Rudnianska kotlina, na juhu podcelky Malá Magura a Nitrické vrchy a celok Podunajská pahorkatina podcelkom Nitrianska pahorkatina a na západe podcelok Trenčianska vrchovina.
Okresy: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín, Žilina.
Rozloha:
Najvyšší bod: Strážov (1.213,0m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Jeho tvárnosť určuje odlišná odolnosť hornín troch na seba položených príkrovov. Podcelok je budovaný horninami krížňanského príkrovu, pričom ide najmä o slieňovce a pieskovce. Na horninách krížňanského príkrovu vznikli depresie. Tvrdšie horniny chočského príkrovu sa stali základom pre vznik horských chrbtov. Posledné zvyšky strážovského príkrovu, zloženého z tvrdých wettersteinských vápencov tvoria najvyššie vrcholy pohoria.
Reliéf:
Lesné porasty:
Vodstvo:
Rastlinstvo:
Živočíšstvo:
Klimatické pomery:
Delenie: Zliechovská hornatina sa delí na 10 geomorfologických častí: Strážov, Belianska vrchovina, Temešská vrchovina, Zliechovská kotlina, Belianska kotlina, Čičmianska kotlina, Javorinka, Basky, Slatinská brázda a Kňaží stôl.
