Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Súľovských vrchov.
Poloha: Nachádza sa v jeho západnej časti približne 10km smerom na juh od Bytče. Na východe a juhovýchode ho ohraničuje Žilinská kotlina (podcelky Žilinská pahorkatina a Rajecká kotlina) a podcelok Skalky, na juhu Strážovské vrchy (podcelok Zliechovská hornatina) a Žilinská kotlina (podcelok Domanižská kotlina), na juhozápade Považské podolie (podcelok Podmanínska pahorkatina) a na severozápade podcelok Manínska vrchovina.
Okresy: Považská Bystrica, Bytča, Žilina.
Rozloha:
Najvyšší bod: Žibrid (867,0m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Sú budované prevažne treťohornými eocénnymi karbonátovými zlepencami, s klastami starších rozrušených vápencov a dolomitov, tvoriacimi súčasť borovského súvrstvia centrálnokarpatského paleogénu, ktoré pozdĺž puklín zvetrali do zvláštnych, vymodelovaných skalných zoskupení rôznych veľkostí s často bizarným tvarom (veží, strmých brál, stien, homolí, jaskýň, ihiel, brán a okien). Mnohé z nich tvoria tvary mimoriadnej krásy a skalné mestá. Názvy týchto tvarov majú rôzny pôvod – od pomenovaní miestnym obyvateľstvom, historický alebo umelý (napr. horolezci). Na Slovensku je to celkom výnimočný fenomén. Hlavnou horninou je súľovský zlepenec, ktorý bol do súčasných fantastických tvarov vyformovaný pôsobením rôznych eróznych činiteľov. V starších treťohorách odnášali rieky z vtedajšej súše do mora okruhliaky vápencov a dolomitov. Tie sa tu usadili a stmelili vápnitým tmelom do mocných vrstiev, ktoré sa neskôr vyvrásnili. Súvrstvie tu dosahuje najväčšiu mocnosť v Karpatoch (až 500m). Zlepence sú nedokonale vrstevnaté, čo naznačuje, že vznikali v dynamickom prostredí, pravdepodobne priamo pod vápencovými útesmi vtedajšieho mora. Podložie tvoria staršie druhohorné dolomity a slienito-bridličnaté súvrstvia. Terén bol v priebehu neogénu zvrásnený, pričom sa vytvorili početné antiklinály a synklinály. Časom sa potom prejavil jav označovaný ako inverzia reliéfu, kedy rozpraskané horniny v osovej časti antiklinály podľahli erózii skôr ako synklinálna časť, preto pozostatky synklinály budujú dnes vyššie časti územia ako kedysi vyššie položené antiklinály. Osou vrcholu bývalej antiklinály teraz vedie dolina typu combe, ktorá vyúsťuje do obce Súľov-Hradná.
Reliéf: Majú výrazne členitý reliéf. Sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a ramená smerujú na juhozápad a juhovýchod.
Lesné porasty: Najrozšírenejším lesným spoločenstvom sú bučiny. Pôvodné boriny s borovicou lesnou sa na extrémnych stanovištiach zachovali od dôb ľadových. Na teplých stanovištiach majú dobre vyvinuté krovinné poschodie. Rastie tu drieň obyčajný a v tieni skál vzácny tis obyčajný.
Vodstvo:
Rastlinstvo: Vyskytuje sa tu horcokvet Clusiov, prvosienka holá, prvosienka biela, muchovník vajcovitý, klinček Lumnitzerov, poniklec prostredný, soldanelka karpatská, zvonček maličký, sladič obyčajný, rôzne druhy slezinníkov a rozchodníkov a iné. Z čeľade vstavačovitých (Orchidaceae) tu rastie vstavač bledý, päťprstnica obyčajná.
Živočíšstvo: Z fauny tu žijú veverica, jež, srna, rys ostrovid, sokol myšiar, výr skalný, jašterica múrová, trasochvost horský, vodnár potočný, dulovnica väčšia, jasoň červenooký, pinka lesná, slávik červienka, brhlík lesný.
Klimatické pomery:
Delenie: Geomorfologickou časťou Súľovských skál je Súľovská kotlina.
