Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovensko-moravské Karpaty v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa v západnej časti Slovenska. Zaberá stredný tok Váhu približne od Žiliny po Nové Mesto nad Váhom. Na severe ho ohraničujú Javorníky, na severovýchode Súľovské vrchy, na východe Strážovské vrchy, na juhu Považský Inovec a Podunajská pahorkatina, na juhozápade Malé Karpaty a Myjavská pahorkatina a na západe Biele Karpaty.
Okresy: Bytča, Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Považská Bystrica, Púchov, Trenčín, Žilina.
Rozloha: 549km2.
Najvyšší bod: Ondrejová (509,4m) východne od Považskej Bystrice.
Najnižší bod: Miesto, v ktorom Váh vteká do Podunajskej pahorkatiny v oblasti tzv. Beckovskej brány v nadmorskej výške približne 180m.
Geologická stavba: Považské podolie má rôzny geologický základ. Bytčianska kotlina je budovaná prevažne pieskovcami, siltovcami a ílovcami s ojedinelými sklzovými telesami a vápencami z vrchného eocénu až oligocénu. V okolí Považskej Bystrice je utváraná ílovcami, siltovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi, zlepencami, ojedinele aj evaporitmi a vápencami z obdobia spodného miocénu. Ilavská kotlina leží na íloch, siltoch, pieskoch, štrkoch z vrchného liocénu až pliocénu. Oblasť Trenčianskej kotliny je značne rôznorodá, s prevahou ílovcov, siltovcov, pieskovcov a zlepencov spodného miocénu v južnej a západnej časti kotliny. Oblasť južne od Trenčína sa vyznačuje skôr výskytom ílov, siltovcov, pieskov a štrkov z obdobia vrchného miocénu až pliocénu.
Reliéf: Reliéf je prevažne pahorkatinový a rovinatý, tvorený nivou a terasami Váhu, náplavovými kužeľmi a poriečnymi rovňami v jednotlivých kotlinách. Je to sústava kotlín a pahorkatinových zníženín pozdĺž rieky stredného toku Váhu s rovinným až mierne zvlneným územím riečnych nív, náplavových kužeľov a terás. Celok je vyplnený najmä riečnymi uloženinami Váhu a materiálom náplavových kužeľov, ktorý vyniesli rieky zo susedných pohorí. Prevládajú tu hnedé a nivné pôdy. Väčšina územia leží v nadmorských výškach 200-500m. Na viacerých miestach vystupujú izolované bradlá bradlového pásma, ktoré sa tiahne súbežne s Váhom. Fluvizeme vo všetkých troch kotlinách sledujú koryto Váhu, pričom v Ilavskej kotline a Trenčianskej kotline je pás fluvizemí zreteľne širší na pravom brehu ako na ľavom, kým v Bytčianskej kotline je viac menej rovnomerný na oboch brehoch Váhu. V oblasti Považskej Bystrice prevažujú kambizeme nasýtené a v oblasti južne od Trenčína kambizeme na viatych pieskoch. Z Bielych Karpát a Strážovských vrchov vybiehajú do doliny Váhu aj polohy rendzín. Z pôdnych druhov, prevažujú v Ilavskej kotline a Trenčianskej kotline piesčité a hlinito-piesčité pôdy, v Bytčianskej kotline piesčito-hlinité až hlinité pôdy.
Lesné porasty: Územie je odlesnené, prevažuje orná pôda nad lúkami, pasienkami, záhradami a zastavanými plochami.
Vodstvo: Os územia tvorí rieka Váh, do ktorého ústia prítoky. Rieka Váh spája tri podcelky, najvyššie položenú Bytčiansku kotlinu so susednou Ilavskou kotlinou ležiacou juhozápadne od nej, a najnižšie a najjužnejšie ležiacu Trenčiansku kotlinu. Prechádza oblasťou zo severovýchodu na juhozápad. Celá oblasť patrí do povodia Váhu a jeho prítokov.
Rastlinstvo: Z floristického hľadiska sú pozoruhodné brehové porasty riečky Súčanka medzi obcami Dolná Súča a Skalka nad Váhom a tiež Seleckého potoka medzi obcami Selec a Trenčianske Stankovce. Ďalej významnými lokalitami sú Prepadlisko (slatinné jelšiny s močiarnymi spoločenstvami), Hájnica (xerotermofilné trávne a lesostepné spoločenstvá), Kobela (teplomilné rastlinné aj živočíšne druhy), Turecký vrch (xerotermná skalná step a lesostepné spoločenstvá duba plstnatého).
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Južná a stredná časť patrí do teplej oblasti, severná do mierne teplej klimatickej oblasti.
Delenie: Považské podolie sa delí na 5 geomorfologických podcelkov: Trenčianska kotlina, Ilavská kotlina, Bytčianska kotlina, Bielokarpatské podhorie, Podmanínska pahorkatina.
