Zatriedenie: Geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Jadrové pohorie, ktoré zabieha na juhu do oblasti Podunajská nížina. Nachádza sa na západnom Slovensku. Na severe ho ohraničuje Považské podolie, na severovýchode Strážovské vrchy a na východe, na juhu a na západe Podunajská pahorkatina.
Okresy: Bánovce nad Bebravou, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Topoľčany, Trenčín.
Rozloha: 600km2.
Najvyšší bod: Inovec (1.041,6m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Jadrové pohorie s nesymetrickou stavbou. Jeho centrálnu a východnú časť tvorí hlavne kryštalinikom zložené najmú z migmatitov, granitov, rúl a svorov. Severozápadná časť je budovaná prvohornými (najmä fylity, piesčité bridlice, pieskovce a zlepence) a druhohornými horninami. Západná a južná časť je budovaná druhohornými horninami. Druhohorný obal kryštalinika je vyvinutý v dvoch sériách. Inovecká séria je rozšírená v strednej a južnej časti pohoria a striedajú sa v nej málo hrubé súvrstvia usadených hornín. Beckovská séria zaberá severnú časť. Má väčšie hrúbky jednotlivých súvrství a charakteristické súvrstvie jury so sivými piesčitými a prekremenenými vápencami. Južnú časť pohoria a okolie Bezovca budujú horniny zliechovskej série krížňanského príkrovu, ktoré ležia na rôznych zložkách obalovej série. Na juhu hlavne vstupujú dolomity stredného a vrchného triasu. Horniny čiernovážskej série chočského príkrovu budujú časť medzi obcami Hubina a Hôrka a severne od obce Radošina. Ležia na kriede a jure krížňanského príkrovu. Reprezentujú ich hlavne tmavosivé vápence. Pohorie je od okolitých paniev a pohorí na západe a východe oddelené zlomami.
Reliéf: Pohorie s dĺžkou približne 48km a premenlivou šírkou 15-25km vybieha ako úzky ostrov do Podunajskej nížiny. Najmohutnejšie je vo svojej severnej časti. Jeho južná časť je úzka, východne od Piešťan sa rozširuje a vzrastá aj jeho nadmorská výška. Najväčšiu šírku (15km) a nadmorskú výšku dosahuje východne od Nového Mesta nad Váhom. Geologická stavba pohoria vplýva aj na tvarovanie reliéfu. Na kryštalických horninách vznikol hladko modelovaný reliéf. Odolné kremence, vápence, dolomity vystupujú nad okolie ako výrazné tvrdoše, skalné steny a stupne. Reliéf je vrchovinový až hornatinový. Celok predstavuje lesnatú horskú krajinu s rozsiahlymi plochami kultúrnej stepi až lesostepi, s vidieckou sídelnou štruktúrou a s prevahou lesohospodárskej, poľnohospodárskej a rekreačnej funkcie.
Lesné porasty: V nižších polohách pohoria sa nachádzajú teplomilné dubiny, vyššie nastupujú dubo-hrabiny, najvyššie polohy sú porastené bučinami. Najrozšírenejšie sú hnedé pôdy s porastom dubo-hrabín, ktoré vo vyšších polohách (nad 900-1.000m) prechádzajú do hnedých pôd podzolovaných s porastom bučín. Na výhrevných a suchých miestach sa vyskytuje náš najteplomilnejší druh dub plstnaný. Prevládajú listnaté dreviny ako javor poľný, javor mliečny, ojedinele i javor horský a buk, ďalej jaseň štíhly, čerešňa vtáčia, lipa malolistá, lipa veľkolistá, ale najmä dub.
Vodstvo: Je to pohorie bohaté na minerálne pramene, ale bez väčších tokov. V pohorí pramenia iba stráňové vodné toky, ktoré ústia na západe do Váhu a na východe do Nitry. Charakteristický je výskyt minerálnych vôd miestneho významu. Charakteristický je výskyt minerálnych vôd miestneho významu najmä v severnej časti. V severnej časti sa nachádza viacero prameňov minerálnej vody (kyselky). Medzi najvýznamnejšie patria liečivé termálne pramene s teplotou až 69°C, vyvierajúce pozdĺž tektonických línií pri úpätí pohoria na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch, ktoré umožnili vznik svetoznámych kúpeľov.
Rastlinstvo: Rastú tu veľmi rôznorodé teplomilné a horské druhy rastlín. Na výslnných, skalnatých partiách rastú bežné kroviny, ako svíb krvavý, vtáčí zob, ruža šípová, hloh jednosemenný, dráč a trnka. Vzácnejší je tu drieň obyčajný a bršlen bradavičnatý. Na lúkach a pasienkoch okrem bežných druhov tráv (reznačka laločnatá, lipnica, stoklas a podobne) rastú i viaceré liečivé byliny ako repík lekársky, pamajorán obyčajný, materina dúška, čakanka obyčajná alebo skorocel kopijovitý. Vo vyšších polohách rastie veľké množstvo húb.
Živočíšstvo: Vyskytuje sa tu druhovo rozmanité zastúpenie živočíchov. Zastúpené sú hmyz (fúzače, roháče, rôzne motýle), obojživelníky (salamandra škvrnitá, skokany), plazy (slepúch, jašterice, vretenica) a vtáky (ojedinele orol kráľovský, sokol rároh, myšiaky, jastraby, sýkorka bielolíca a sýkorka belasá, drozd čierny, drozd plavý, ďateľ veľký, pinka lesná, stehlík zelienka, slávik červienka, penica čiernohlavá, škorec lesklý, hrdlička záhradná, hrdlička poľná, brhlík lesný, ďalej žltochvosty, straka a sojka a iné). Žijú tu lúčne koníky, cvrčky a kobylky. V kvetoch upútajú kovovo lesklé zlatone či menšie druhy chrobákov, ako chlpáčik a snehulčík obyčajný, na lesných chodníkoch lajniaky živiace sa trusom lesnej zveri. Z cicavcov tu žijú hlavne jelene, srnce, diviaky, muflóny, daniele a z dravcov líška, mačka divá, vzácne rys a medveď.
Klimatické pomery: Celok patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, vo vyšších polohách do teplej a chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Považský Inovec sa delí na 4 geomorfologické podcelky: Vysoký Inovec, Nízky Inovec, Krahulčie vrchy a Inovecké predhorie.
