Inovecké predhorie

Zatriedenie: Geomorfologický podcelok Považského Inovca.

Poloha: Nachádza sa na jeho západnom okraji. Na severe ho ohraničuje Považské podolie (podcelok Trenčianska kotlina), na severovýchode podcelok Vysoký Inovec, na východe podcelok Nízky Inovec, na juhovýchode podcelok Krahulčie vrchy a na juhu a západe Podunajská pahorkatina (podcelky Nitrianska pahorkatina a Dolnovážska niva).

Okresy: Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Topoľčany, Trenčín.

Rozloha:

Najvyšší bod: Najvyšší bod je strmo stúpajúci vrchol Hradisko (732,0m).

Najnižší bod:

Geologická stavba: Územie budujú prevažne strednotriasové dolomity s polohami tmavých vápencov a kremencov, na západnom okraji aj kvartérne sprašové pokrovy.

Reliéf: Je to 2-7km široký pás, ktorý sa tiahne od obce Beckov až po Hlohovec. Táto časť pohoria nemá súvislý hrebeň, ale tvorí ju sústava plochých, pomerne širokých chrbtov, ktoré vybiehajú smerom na západ. Chrbty oddeľujú pretiahnuté doliny, ktorých dno je pomerne široké a iba mierne stúpa k prudkému záveru doliny pod hlavným chrbtom pohoria. Prevažne pahorkatinný, len na severe vrchovinný reliéf má priemerné výškové rozdiely 101-310m. Najvyššiu výšku dosahuje východne od obce Beckov. Jeho južnú časť tvorí asi 15km dlhý a do 5km široký, nízky a málo rozčlenený výbežok medzi Piešťanmi a Hlohovcom. Výskyt vápencov a dolomitov prispel k rozvoju viacerých menších krasových území s jaskyňami.

Lesné porasty:

Vodstvo:

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery:

Delenie: Geomorfologickou časťou Inoveckého predhoria je Selecká kotlina.