Zatriedenie: Geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Celok sa tiahne severovýchodným smerom v dĺžke približne 100km od Devínskej brány a končí pri Novom Meste nad Váhom. Ako hrasť oddeľuje oblasti Záhorská nížina na západe a Podunajská nížina na juhu a východe. Na severe ho ohraničuje Myjavská pahorkatina a Považské podolie, na východe a na juhovýchode Podunajská pahorkatina a Podunajská rovina, na západe a severozápade Borská nížina.
Okresy: Bratislava III, Bratislava IV, Malacky, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Pezinok, Piešťany, Senica, Trnava.
Rozloha: 820km2.
Najvyšší bod: Záruby (767,4m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Je to jadrové pohorie. Jadro tvoria komplexy kryštalinckých hornín predalpínskeho veku a ich druhohorný obal je prekrytý dvomi alpínskymi príkrovovými jednotkami. V južnej časti pohoria, tvorenej kryštalickým jadrom s druhohorným obalom (tatrikum), prevládajú kryštalické horniny (žila, rula a kryštalické bridlice). Strednú časť Malých Karpát (od Bratislavy po Plavecký Peter) tvoria kryštalické bridlice miestami prikryté druhohornými vápencami, dolomitmi a kremencami. Severovýchodne od Kuchyne už kryštalické horniny na povrch nevystupujú, prevládajú tu druhohorné vápence a dolomity. Severná časť Malých Karpát sa výrazne odlišuje geologickým a geomorfologickým vývojom. Kryštalické horniny tu vystriedali druhohorné vápence s dolomitmi a treťohorné pieskovce so zlepencami.
Reliéf: Je to nevysoké stredohorské pásmo s prevažne vrchovinovým reliéfom. Začínajú v Bratislave pri Dunaji a tiahnu sa až k Novému Mestu nad Váhom. Sú najzápadnejším a najkrajnejším pohorím karpatského oblúka. Malé Karpaty dosahujú najvyššiu výšku v centrálnej časti. Šírka pohoria je relatívne malá, vo svojom najširšom mieste (medzi Lozornom a Svätým Jurom) dosahujú iba 16km, v najužšom (pri Novom Meste nad Váhom) klesá ich šírka pod 3km. I keď nepatria medzi vysoké pohoria tým, že sa zdvíhajú zo šírej roviny, pôsobia mohutným dojmom. Najviac je to vidieť na styku s Podunajskou nížinou a Záhorskou nížinou, kde od úpätia vystupujú o 450-550m. Pohorie možno rozdeliť na niekoľko výškových stupňov. Stráne pohoria na styku s nížinami a stráne dolín sa nachádzajú v nadmorskej výške 300-450m. Zarovnané, málo rozčlenené plošiny sa nachádzajú v nadmorskej výške 450-550m (najviac sa vyskytujú pod hlavným hrebeňom, hlavne v časti Bele hory. Najstaršie zvyšky reliéfu v podobe výrazne modelovaných hrebeňov sa nachádzajú v nadmorskej výške 550-750m. Doliny sú orientované prevažne kolmo na hlavný hrebeň a lemované sú miernejšími stráňami. Významnou zložkou územia je jeho kras (vyvieračky, jaskyne, závrty). Na území Malých Karpát bola vyhlásená chránená krajinná oblasť. Turisticky príťažlivé sú vápencové kopce (Devínska Kobyla, Vysoká, Vápenná, Pohanská, Čierna skala, Záruby, Veľký Plešivec) a rozsiahle lesy. Hustá sieť značených turistických chodníkov umožňuje bezpečný pohyb návštevníkov takmer po celý rok.
Lesné porasty: Malé Karpaty sú bohato zalesnené. Pohorie pokrývajú prevažne listnaté lesy (buk, javor, jaseň, hrab a vysychajúci brest). Dubové lesy v nižších polohách prechádzajú smerom do vyšších polôh do dubovo-hrabových lesov a bučín, miestami prechádzajúcich do jaseňovo-javorových lesov. Z ihličnatých stromov tu rastú jedľa, tis a borovica sosna.
Vodstvo: Malé Karpaty majú početné, avšak len menšie riečky a horské potoky. Pohorie patrí výlučne do povodia Dunaja a jeho väčších prítokov.
Rastlinstvo: Malé Karpaty patria do oblasti predkarpatskej (panónskej) flóry s prevažujúcim zastúpením teplomilných rastlín. Rastie tu množstvo druhov, neznámych z iných oblastí Slovenska. Na vápencových a dolomitických horninách v masíve hrebeňa Vysoká (754,3m) rastie viacero horských druhov (arábka alpínska, vápnička skalná, večernica snežná, zvonovník hlavatý). Na južných a východných svahoch sa oddávna pestuje vinič.
Živočíšstvo: Veľkými prírodnými hodnotami sa vyznačuje časť Devínska Kobyla (514,1m). Žije tu viac ako 600 druhov motýľov, z ktorých viaceré teplomilné druhy sa na iných územiach na Slovensku nevyskytujú. Žije tu hmyz (sága stepná, modlivka zelená, roháč obyčajný) i náš najväčší pavúk strehúň škvrnitý. Ďalej plazy (jašterica zelená, užovka stromová), vtáky (sokol rároh, sokol sťahovavý, sova plamienka driemavá, skaliar pestrý, bocian čierny). Z cicavcov tu žije viacero druhov hlodavcov, líška hrdzavá, mačka divá, kuna skalná, kuna lesná, jeleň lesný, daniel škvrnitý, muflón obyčajný a sviňa divá.
Klimatické pomery: Pohorie patrí do teplej, vo vyšších polohách do mierne teplej klimatickej oblasti. Priemerné januárové teploty sú okolo -3°C a júlové 18-20°C. Priemerná ročná teplota dosahuje 7-9°C. Priemerný úhrn zrážok je okolo 650-900mm a najvýraznejší je na svahoch vrchov, smerom do nížin klesá na 600-650mm.
Delenie: Malé Karpaty sa delia na 4 geomorfologické podcelky: Devínske Karpaty, Pezinské Karpaty, Brezovské Karpaty a Čachtické Karpaty.