Zatriedenie: Geomorfologický celok oblasti Slovensko-moravské Karpaty v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa na západnom Slovensku. Je to územie medzi Malými a Bielymi Karpatmi. Na severe ju ohraničujú Biele Karpaty, na východe Považské podolie, na juhovýchode a na juhu Malé Karpaty, na juhozápade Borská nížina a na západe Chvojnická pahorkatina.
Okresy: Myjava, Senica.
Rozloha: 371km2.
Najvyšší bod: Bradlo (543,1m).
Najnižší bod:
Geologická stavba: Na jej pestrej geologickej stavbe sa zúčastňujú paleogénne flyšové horniny, horniny bradlového pásma, sedimenty gosauskej kriedy a neogénne usadené horniny. Patrí do skupiny flyšových pohorí aj keď geologická stavba oblasti je relatívne pestrá. Západná časť je budovaná ílovcami, silitovcami, pieskami, pieskovcami, štrkmi a zlepencami z obdobia stredného miocénu. Východná časť je rôznorodejšia. Okrem už spomenutých hornín (v najvýchodnejšej časti) sa v severnej časti vyskytujú pieskovce, zlepence, ílovce z obdobia vrchnokriedového až paleocénneho veku (tzv. brezovská skupina) a tiež z obdobia paleocén až spodný eocén (tzv. myjavská skupina). Bradlové pásmo tvorí hranicu s flyšovými horninami na severe. Severná časť územia je budovaná pieskovcami, ílovcami, zlepencami obdobia eocénu až oligocénu. Tieto horniny sú súčasťou flyšového pásma. Južnejšie sa vyskytujú slieňe, vápence, pieskovce a zlepence vrchnej kriedy. Najjužnejšiu časť budujú vápence a dolomity, čiastočne bridlice a pieskovce obdobia stredného až vrchného triasu, ktoré patria hroniku.
Reliéf: Povrch charakterizujú široké plošiny, ktoré sú pozostatkom plochého reliéfu z mladších treťohôr. Rozčleňujú ju široké a plytké doliny oddelené plochými zaoblenými chrbtami s nadmorskou výškou okolo 300m. Reliéf je prevažne pahorkovitý, hladko modelovaný, na odolných horninách bradlového pásma a gosauskej kriedy členitejší. Nadmorské výšky stúpajú od 200 do 560m. Typická je roztrateným kopaničiarskym osídlením. Pomerne ľahká prístupnosť pahorkatiny spôsobila rozsiahle zásahy do prírodnej krajiny. Územie sa využíva poľnohospodársky a je osídlené typickými, roztrúsenými kopanicami.
Lesné porasty: Z pôvodných lesov sa zachovali len nepatrné zvyšky. Je to málo zalesnená oblasť.
Vodstvo: Západnú časť územia odvodňuje Myjava a Brezovský potok do rieky Morava. Východnú časť odvodňujú toky Kamečnica, Jablonka, Kostolník, Tŕstie (na Podunajskej nížine preberá názov Dudváh) a Holeška (v najjužnejšej časti), ktoré tečú do Váhu.
Rastlinstvo: Krajina má pestrú štruktúru so striedaním oráčin, lúk, pasienkov a lesných plôch.
Živočíšstvo:
Klimatické pomery: Patrí do teplej, vo vyšších polohách mierne teplej klimatickej oblasti.
Delenie: Geomorfologickou časťou Myjavskej pahorkatiny sú Brančské bradlá.