Zatriedenie: Geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Nachádza sa na severe Slovenska. Na severe ho ohraničuje Kysucká vrchovina (hranicou je sedlo Rovná hora), na severovýchode Oravská vrchovina a Veľká Fatra, na juhovýchode Turčianska kotlina, na juhu Žiar a Hornonitrianska kotlina, na juhozápade Strážovské vrchy (hranicou je Fačkovské sedlo) a na západe a severozápade Žilinská kotlina.
Okresy: Dolný Kubín, Martin, Ružomberok, Žilina.
Rozloha: 549km2.
Najvyšší bod: Veľký Kriváň (1.708,7m).
Najnižší bod: Koryto rieky Váh pri obci Strečno v nadmorskej výške približne 350m.
Geologická stavba: Z hľadiska geologickej stavby má charakter klinovej hrasti, vyzdvihnutej tektonickými pohybmi v priebehu pliocénu a kvartéru. Je súčasťou vrásovo-príkrovovej stavby fatransko-tatranského pásma jadrových pohorí Západných Karpát. Jej kryštalinické jadro tatrika je tvorené hlbinnými vyvrelinami mladšieho paleozoika (karbónu) granodioritmi a tonalitmi. Nachádza sa na povrchu najmä v Lúčanskej Fatre a na južných svahoch Krivánskej Fatry. Hlbinné vyvreliny boli po svojom umiestnení a utuhnutí rýchlo vyzdvihnuté, takže už v perme a spodnom triase na nich sedimentovali pieskovce a kremence. Na granitoidné jadro boli zložitými tektonickými procesmi nasúvané rozličné druhohorné usadeniny (jednotka Malej Fatry). V južnej časti sa objavuje pomerne zriedka. Dobre vyvinutá je najmä v severnej časti. Nad sedimentárnym obalom ležia vrstvy z vápencov, pieskovcov a dolomitov krížňanského a chočského príkrovu.
Reliéf: Rozsiahly celok hôľneho typu je približne 52km dlhý a približne 10-16km široký. Prielomovou dolinou Váhu (Strečniansky priesmyk) je rozdelený na dva podcelky: južnú Lúčanskú Fatru a severnú Krivánsku Fatru. Má pôdorys nepravidelnej elipsy s ústredným chrbtom tvoriacim jeho os a rázsochami vybiehajúcimi na obidve strany, ktoré oddeľujú hlboké doliny. Pohorie sa vyznačuje veľkou členitosťou reliéfu. V najvyššej časti je reliéf hôľny, nižšie vysočinový a hornatinový. Najvyššie vrcholy pohoria sú sústredené najmä na hlavnom hrebeni. Hladké a oblé tvary reliéfu sa vyskytujú najmä v oblastiach vystupujúceho kryštalinika. Reliéf obalovej jednotky a krížňanského príkrovu nie je veľmi pestrý, je viac zaoblený a bradlá sú skôr hladké. Reliéf chočského príkrovu je výrazný. V málo odolných horninách vznikli výrazne tvarované bralá, tiesňavy, skalné veže, skalné ihly a úzke a hlboké doliny. Z krasových foriem sú najmä v Krivánskej Fatre zastúpené škrapy, závrty, priepasti, kaňony, jaskyne, vodopády a krasové pramene. Vo vápencoch a dolomitoch vznikli úzke kaňonovité doliny, bralá a krasové útvary, v slieňoch a bridliciach rozvetvené doliny, sedlá a brázdy. V období pleistocénu sa tu údajne nachádzalo asi 12 ľadovcov, ktoré formovali najmä najvyššie polohy. Prírodný ráz krajiny bol zmenený len v obmedzenej miere. Mimoriadne pestrá morfologická členitosť a zachovaný charakter prírodnej krajiny radí toto územie medzi veľmi atraktívne turistické oblasti.
Lesné porasty: Pohorie je husto zalesnené (asi 83% územia tvoria lesy) prevažne zmiešanými lesmi. Výnimkou sú hrebene. V pohorí je zastúpených 7 vegetačných stupňov podľa výškovej zonálnosti. Pri výtoku Váhu na Starhrade sa vyskytujú zvyšky dubín, nad nimi sa postupne nachádzajú bučiny (sú tu najrozšírenejšie), jedľo-bučiny, smrečiny, kosodrevina (na najvyšších hrebeňoch) a alpínske lúky. Bučiny sú premiešané jarabinou, javorom alebo lipou, v najsevernejších častiach aj s jedľou alebo smrekom. Nad 1.300m rastie vzácna pôvodná smrečina. Dopĺňajú ich skalné spoločenstvá, vysokohorské lúky (hole), mokrade a prameniská.
Vodstvo: Celé územie patrí do povodia Váhu. Toky majú charakter bystrín, horských rieka a potokov s prudkým spádom.
Rastlinstvo: Bohatá a pomerne zachovalá západokarpatská príroda. Bolo tu zistených 26 typov biotopov a 6 druhov rastlín európskeho významu. Pestrosť rastlinstva podmienili geologické podložie, členitý reliéf a veľké rozpätie nadmorských výšok. Bolo tu zistených viac ako 900 druhov vyšších rastlín. Z toho sú aj 4 endemity pohoria (alchemilka Sojákova, alchemilka panenská, očianka stopkatá a jarabina Margittaiho). Na vápencoch a dolomitoch možno nájsť viaceré zákonom chránené druhy (poniklec prostredný, astra alpínska, horec Clusiov, dryádka osemlupienková, stračonôžka tatranská, žltohlav európsky). Rastú tu aj mäsožravé rastliny (tučnica obyčajná, tučnica alpínska, rosička okrúhlolistá, rosička anglická).
Živočíšstvo: Fauna je veľmi pestrá. Bolo tu zistených 29 druhov živočíchov európskeho významu. Žije tu množstvo chrobákov (bystruška zlatá, drobčík čierny, fúzač alpský, plocháč červený, roháč obyčajný), motýľov (jasoň červenooký, vidlochvost feniklový, spriadač kostihojový, mlynáriky východný, modráčiky, ohniváčik hadovníkový, perlovec veľký a očkáne), rýb (pstruh riečny, pstruh potočný, hrúz fúzatý, hlavátka obyčajná, kolok vretenovitý, mihuľa potiská, pĺž zlatistý, hlaváč bieloputvý), vtákov (orol skalný, orol krikľavý, sokol sťahovavý, výr skalný, žlna sivá, kuviky, ďatle, ľabtuška vrchovská, krkavec čierny, drozd kolohrivý, murárik červenokrídly, skaliar pestrý, rybárik riečny, bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, vrchárka červenkavá, lelek lesný, chriašteľ poľný, jariabok hôrny, strakoš sivý, prepelica poľná, žltochvost lesný, muchár sivý, jastrab a tetrov), plazov a obojživelníkov (salamandra škvrnitá, užovka stromová, užovka hladká, vretenica obyčajná, skokan hnedý, kunka žltobruchá, kunka obyčajná, endemický mlok karpatský, mlok horský, mlok hrebenatý, jašterica krátkohlavá, jašterica živorodá a jašterica múrová), netopierov a cicavcov (medveď hnedý, rys ostrovid, srnec hôrny, jeleň lesný, vlk dravý, mačka divá, mačka lesná, vydra riečna, diviak lesný). Z hrabošov sa tu vyskytujú ryšavka tmavopása, lesná a krovinná, hrdziak lesný, hraboš podzemný, tatranský, piskor malý, lesný a horský, plch lieskový, sivý i lesný.
Klimatické pomery: Patrí prevažne do chladnej klimatickej oblasti.
Delenie: Malá Fatra sa delí na 2 geomorfologické podcelky: Krivánska Fatra, Lúčanská Fatra.