Turčianska kotlina

Zatriedenie: Geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.

Poloha: Malé pretiahnuté územie ohraničené na severe a na západe Malou Fatrou, na východe Veľkou Fatrou, na juhu Kremnickými vrchmi a Hornonitrianskou kotlinou a na juhozápade Žiarom.

Okresy: Martin, Turčianske Teplice.

Rozloha: 448km2.

Najvyšší bod:

Najnižší bod: Koryto rieky Váh v nadmorskej výške približne 370m.

Geologická stavba: Vznikla prehnutím, poklesom a prelomom zemskej kôry. Ešte v mladších treťohorách bola zaliata morom. Pri ústupe mora zostala zálivom, neskôr jazerom, ktoré sa postupne vysladzovalo a koncom treťohôr definitívne ustúpilo. Geologický podklad je preto zložený väčšinou z treťohorných morských sedimentov. Nad ním sa nachádzajú jazerné treťohorné sedimenty (pieskovce, piesčité bridlice, štrky, piesky a íly) a kvartérne riečne sedimenty. O prítomnosti mora svedčia tunajšie bohaté ložiská vápencov s pomerne vysokým výskytom fosílií. Vyprázdnenie jazera urýchlil svojou činnosťou predchodca dnešného Váhu, ktorý sa zarezával do dvíhajúceho sa skalného prahu Malej Fatry a vytvoril Strečniansku tiesňavu. Dno kotliny tvoria zväčša nivy, terasy a náplavové kužele Váhu, Turca a ich prítokov. V ich okolí sú rozsiahle plochy štvrtohorných usadenín.

Reliéf: Je to rozsiahla erózno-tektonická depresia v smere sever-juh. Má predĺžený tvar s dĺžkou 30km a šírkou približne 10km. Má charakter priekopovej prepadliny ohraničenej mohutnými zlomami voči Veľkej Fatre, Malej Fatre a Žiaru s nadmorskými výškami 400-700m (priemerná nadmorská výška je 400-500m). Kotlina má rovinný až pahorkatinný reliéf. Vytvorili sa tu dva výrazné stupne. Nižší stupeň tvoria riečne usadeniny vo forme údolných nív, riečnych terás a náplavové kužele. Je súhrnom foriem reliéfu, ktorý vznikol v starších štvrtohorách (pleistocén). Vyšší stupeň je budovaný treťohornými horninami, povrchovými tokmi je silne rozčlenený a predstavuje iba zvyšok pôvodného reliéfu z mladších štvrtohôr. Dno kotliny sa nachádza v nadmorských výškach 370m na severe a do 700m na juhu. Kotlina sa nakláňa od juhu na sever. Z hľadiska cestovného ruchu je východiskom do Veľkej a Malej Fatry. Priemyselným, hospodárskym a kultúrnym centrom kotliny je Martin, ktorý má dôležité postavenie aj pre bohatstvo kultúrno-historických pamiatok a dobrú východiskovú polohu do najkrajších dolín Veľkej Fatry (Blatnická dolina, Gaderská dolina, Necpalská dolina) a na Martinské hole v Malej Fatre.

Lesné porasty: Porast tvoria zmiešané lesy s prevahou listnatých stromov, hlavne buku a javoru. Z ihličnanov sa vyskytujú prevažne smreky. Pôsobením antropogénnych vplyvov sa z pôvodnej prirodzenej vegetácie zachovali len nepatrné zvyšky. Povrch je značne odlesnený. V poľnohospodárskej krajine sa striedajú oráčiny, lúky a pasienky.

Vodstvo: Centrálnym vodným tokom, ktorý preteká naprieč celou kotlinou je rieka Turiec, ktorá sa vo Vrútkach vlieva do Váhu. Väčšími prítokmi sú rieky Blatnica, Žarnovica, Belanský potok a Vrica. Prítoky najmä rieky Turiec spolu s ďalšími menšími vodnými tokmi, ktoré vytekajú z okolitých pohorí, vytvorili na úpätí veniec plochých kužeľovitých terénnych foriem, náplavových kužeľov. Tieto kužele prechádzajú pozdĺž Váhu a Turca do riečnych terás. V úrovni riek a väčších potokov sa rozširujú významnejšie údolné nivy. Pozdĺž zlomov vyvierajú na viacerých miestach minerálne a termálne pramene (Turčianske Teplice, Mošovce, okolie Martina).

Rastlinstvo:

Živočíšstvo:

Klimatické pomery: Patrí do mierne teplej klimatickej oblasti. Severná časť kotliny je pre nižšiu nadmorskú výšku teplejšia. Zimné priemerné teploty sú -2°C až -5°C a letné 16-18°C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje medzi 60-80, počet letných dní medzi 30-50. Ročne tu spadne asi 800mm zrážok.

Delenie: Turčianska kotlina sa delí na 6 geomorfologických podcelkov: Turčianske nivy, Šútovské podhorie, Sklabinské podhorie, Mošovská pahorkatina, Diviacka pahorkatina, Valčianska pahorkatina.