Zatriedenie: Geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti v subprovincii Vnútorné Západné Karpaty v provincii Západné Karpaty.
Poloha: Na severe ju ohraničuje Malá Fatra a Oravská vrchovina, na severovýchode Chočské vrchy, na východe Podtatranská kotlina a Nízke Tatry, na juhu Starohorské vrchy a Kremnické vrchy (hranicou je os Dolný Harmanec-sedlo Malý Šturec-Horná Štubňa) a na západe Turčianske kotlina.
Okresy: Banská Bystrica, Dolný Kubín, Martin, Ružomberok, Turčianske Teplice.
Rozloha: 784km2.
Najvyšší bod: Ostredok (1.595,6m).
Najnižší bod: Nachádza sa na severozápadnom okraji územia pri obci Krpeľany v nadmorskej výške približne 450m.
Geologická stavba: Územie patrí medzi najrozsiahlejšie jadrové pohoria na Slovensku. Tvoria ju tri tektonické jednotky (tatrikum, fatrikum a hronikum). Do dnešnej podoby sa sformovalo počas niekoľkých fáz alpínskeho vrásnenia. Súčasťou tatrika je samostatné staré kryštalinické jadro, ktoré najmä v severnej časti budujú granitoidné vyvreliny a kryštalické bridlice (žulové jadro na povrch vystupuje napríklad v oblasti Smrekovice alebo Ľubochnianskej doliny). Na jadro, najmä v strednej a východnej časti, bezprostredne nadväzujú zvrásnené a popresúvané súvrstvia druhohorných sedimentárnych obalov tatrika (vápence, dolomity, pieskovce a sliene). Fatrikum reprezentuje krížňanský príkrov. Masívne sa vyskytuje v južnej, východnej, severnej a severozápadnej časti (jurské a spodnokriedové vápence, radiolarity, sliene a slieňové vápence). Hronikum zastupuje triasový chočský príkrov. Jeho dolomity a vápence budujú západnú časť pohoria a výrazné skaliská v oblasti Šturca, Čierneho kameňa alebo Tlstej).
Reliéf: Je to hrasťové pohorie orientované v smere juhozápad-severovýchod. Jeho dĺžka je takmer 50km a šírka viac ako 25km. Hlavný hrebeň sa na juhu začína vrchom Krížna (1.574,3m), od vrchu Ploská (1.532,1m) sa delí na dve vetvy (východnú liptovskú a západnú turčiansku), ktoré zvierajú Ľubochniansku dolinu, dlhú 25km. Zachovalo sa tu mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Je to masívne pohorie s pestrou geologickou stavbou, s ktorou súvisí aj rozmanitosť povrchových tvarov. Široké ploché chrbty a mierne svahy kontrastujú s bralnými útvarmi, skalnými stupňami, plošinami a úzkymi kaňonovitými dolinami. Vo vápencovo-dolomitových komplexoch sa vyvinuli i krasové javy. Početné sú krasové pramene (Gaderská dolina a podobne), na zlomových líniách aj minerálne a termálne pramene. Celé pohorie Veľkej Fatry sa ako celok vyznačuje kompaktnou uzavretou morfologickou podobou, má vysoký hlavný hrebeň. Reliéf je veľmi členitý, v najvyšších polohách hôľny, nižšie vysočinový a hornatinový. Na vápencoch a dolomitoch sa vyvinul i krasový reliéf.
Lesné porasty: Povrch je značne pokrytý lesmi, z ktorých prevládajú zmiešané a bukové, menej je smrečín. Vyskytuje sa aj kosodrevina a na extrémnych dolomitových a vápencových polohách aj borovicové lesy. V najnižších polohách rastú dubiny, nad nimi bučiny a vyššie jedľové bučiny. Na ne nadväzuje smrekovo-buková jedlina. Horná hranica lesa bola v minulých storočiach človekom znížená a vznikli odlesnené plochy, ktoré zaberajú najmä lúky, alpínske lúky a pasienky. Na skalnatom krasovom podklade tu rastú aj reliktné borovicové lesy. Výnimočné sú bohaté tisiny. Bohatstvo zachovaných lesných porastov, ktoré majú v záveroch dolín často pralesovitý vzhľad a pestré spoločenstvá flóry a fauny s množstvom vzácnych druhov podnietili v roku 1973 vznik CHKO Veľká Fatra. V roku 2002 bol na tomto území vyhlásený NP Veľká Fatra.
Vodstvo: Územie patrí do povodia Dunaja. Cez juhovýchodný výbežok prechádza rozvodie Váhu a Hrona. Najvýznamnejším prítokom Váhu je rieka Ľubochnianka, Turiec s jeho pravostrannými prítokmi a Revúca s jej ľavostrannými prítokmi. Najvýznamnejším prítokom Hrona je rieky Bystrica a Starohorský potok.
Rastlinstvo: Flóra je mimoriadne pestrá a rozmanitá. Rastie tu niekoľko endemitov a reliktov. Z endemitov je to lišajník Solenospora carpatika rastúci na jedinom bralnom útese v severozápadnej časti pohoria. Ďalšími endemitmi sú z cievnatých rastlín klinček lesklý, tráva ometlina smutná, cyklámen fatranský, poniklec slovenský, mak tatranský, lyžičník tatranský, prilbica moldavská. V masíve Tlstej bola objavená ojedinelá lokalita s výskytom zvláštnej odrody pochybníka nízkeho. Z ďalších rastlín sa tu vyskytuje arábka dúškolistá lesklá, kortúza Matthioliho, kropenáč trváci, jesienka obyčajná, telekia ozdobná. Na lúkach tu rastie nevädza phrygská, jaramanka väčšia, knotovka červená, žltohlav najvyšší, prasatník škvrnitý, ľalia zlatohlavá, veternica narcisokvetá a horské trojštety, psica, kostravy, timotejky a metlušky.
Živočíšstvo: Živočíchy tu žijúce patria do horskej západokarpatskej fauny. Nachádzajú sa tu reliktné a endemické druhy bezstavovcov a stavovcov. Žije tu asi 1.300 druhov bezstavovcov. Z motýľov tu žije jasoň červenooký, jasoň chochlačkový, z chrobákov fúzač alpský, endemický fúzač karpatský. Žijú tu mäkkýše (endemický slizniak karpatský), ulitníky, obojživelníky a hady. Z vtákov tú žijú ľabtuška vrchovská, vrchárka červenkavá, murárik červenokrídly, ďateľ trojprstý, drozd kolohrivý, orol skalný, orol krikľavý, sokoly, v hlbokých lesoch hlucháne a jariabky. Z cicavcov sa tu vyskytujú myšovka horská, piskor horský, hrabáč tatranský, jelene, diviaky, srnce, vydra riečna, mačka lesná, rys ostrovid, vlk dravý a medveď hnedý.
Klimatické pomery: Pohorie patrí okrem podhoria prevažne do chladnej klimatickej oblasti. Priemerná teplota v januári je -1°C, v júli 12°C. Maximálny ročný úhrn zrážok je 1.200-1.400mm.
Delenie: Veľká Fatra sa delí na 7 geomorfologických podcelkov: Hôľna Fatra, Bralná Fatra, Zvolen, Lysec, Šiprúň, Šípska Fatra, Revúcke podolie.