Poloha
Obec leží na nive Váhu v Ilavskej kotline v podhorí Strážovských vrchov na brehoch Lúčkovského potoka.
Najvyšší bod: Západný svah vrchu Butkov (764,6m) v nadmorskej výške 720m.
Najnižší bod: Hladina rieky Váh pri výtoku z katastra obce (240m).
História obce
Prvá nepriama písomná zmienka o obci je z roku 1469, kedy sa spomína ako Ledecz. Najstarší hodnoverný písomný údaj o obci je darovacia listina kráľa Mateja Korvína z roku 1472, v ktorej daruje Ladce, spolu s inými obcami Ladislavovi Podmanickému (ďalšie názvy: 1472 Ledcze, 1519 Ledecz, 1598 Ledez, 173 Ladcze). Patrila zemianskym rodinám Hatňanskovcov a Štefekovcov, neskôr ju Zápoľskovci pripojili k panstvu Košeca. V 18.storočí patrila rodine Motešických. V roku 1663 obec vypálili Turci, v roku 1813 ju postihla veľká povodeň a v roku 1831 veľká epidémia cholery. V rokoch 1840 a 1882 zasiahol obec požiar. V roku 1598 mala obec 35 domov, v roku 1784 mala 97 domov, v roku 1828 mala 63 domov a žilo v nej 634 obyvateľov, ktorí sa prevažne zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1869 mala obec 619 obyvateľov, v roku 1880 mala 607 obyvateľov, v roku 1890 mala 797 obyvateľov, v roku 1900 mala 1.113 obyvateľov, v roku 1910 mala 1.050 obyvateľov, v roku 1921 mala 1.190 obyvateľov, v roku 1930 mala 1.618 obyvateľov, v roku 1940 mala 1.721 obyvateľov, v roku 1948 mala 1.707 obyvateľov, v roku 1961 mala 2.050 obyvateľov a 570 domov a v roku 1970 mala 2.216 obyvateľov a 512 domov. V 18.storočí je majiteľom obce rod Motešických. Nové možnosti pre rozvoj obce nastali po roku 1883, kedy bola vybudovaná železnica Trenčín – Žilina (železničná stanica bola postavená v roku 1912). V roku 1889 bola postavená cementáreň, ktorá zmenila dovtedy poľnohospodársky ráz obce. Začiatkom 20.storočia sa obyvatelia okrem poľnohospodárstva zaoberali aj tkáčstvom. Pôvodná stoličná cesta vedúca cez obec bola v roku 1939 prebudovaná na modernú asfaltovú cestu. Počas SNP obyvatelia podporovali partizánov v okolitých horách. Dňa 14.4.1945 Nemci v osade Horné Ladce vypálili 34 domov. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v miestnej cementárni a v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom, Považskej Bystrici, Púchove a Ilave. Obce Ladce a Tunežice boli zlúčené v roku 1976. V roku 1980 mala zlúčená obec 2.851 obyvateľov, v roku 1989 mala 2.696 obyvateľov, v roku 1990 mala 2.706 obyvateľov, v roku 1991 mala 2.673 obyvateľov, v roku 1992 mala 2.667 obyvateľov, v roku 1993 mala 2.672 obyvateľov, v roku 1994 mala 2.672 obyvateľov, v roku 1995 mala 2.676 obyvateľov, v roku 1996 mala 2.668 obyvateľov, v roku 1997 mala 2.637 obyvateľov, v roku 1998 mala 2.619 obyvateľov, v roku 1999 mala 2.613 obyvateľov, v roku 2000 mala 2.614 obyvateľov (v Ladcoch z toho bývalo 2.206 obyvateľov), v roku 2001 mala 2.604 obyvateľov, v roku 2002 mala 2.576 obyvateľov, v roku 2003 mala 2.572 obyvateľov, v roku 2004 mala 2.573 obyvateľov, v roku 2005 mala 2.612 obyvateľov, v roku 2006 mala 2.619 obyvateľov, v roku 2007 mala 2.629 obyvateľov, v roku 2008 mala 2.626 obyvateľov, v roku 2009 mala 2.612 obyvateľov, v roku 2010 mala 2.604 obyvateľov, v roku 2011 mala 2.573 obyvateľov, v roku 2012 mala 2.564 obyvateľov a v roku 2013 mala 2.587 obyvateľov.
História osídlenia územia
Pri vykopávkach začiatkom 30.rokov 20.storočia počas regulácie Lúčkovského potoka bolo objavené sídlisko a popolnicové (žiarové) pohrebisko z okruhu lužickej kultúry z mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba) z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l. Našlo sa niekoľko žiarových hrobov a keramika. Hroby boli v hĺbke 120-140cm a okrem nádob sa tu objavili aj pekné bronzové ozdoby. Boli to ihlice na spínanie odevu s guľovitými hlavicami a vrúbkovaním zdobenými kŕčikmi. Ďalšia ihlica mala kyjovitú hlavicu. Posledným nálezom bol šperk s dvoma ružicami na koncoch a v strede so stočenou špirálou. Podobné hroby sa zistili opäť v roku 1939 pri stavbe cesty do cementárne, približne 15m od predchádzajúceho náleziska.
Miestne časti
Ladce
Tunežice
Prvýkrát sa obec písomne spomína ako Tuniuk v listine kráľa Žigmunda z roku 1397, v ktorej potvrdzuje držbu obce Štiborovi zo Štiboríc (ďalšie názvy: 1462 Thunezycze, 1598 Thunesicz, 173 Tunczicze, 1808 Tunessice). Patrila panstvu Košeca. V roku 1489 ju Blažej Maďar daroval ilavskej fare, potom patrila panstvu Ilava. V roku 1663 obec vypálili Turci. V roku 1598 mala obec 22 domov, v roku 1784 mala 40 domov, v roku 1828 mala 36 domov, v roku 1869 mala 232 obyvateľov, v roku 1880 mala 251 obyvateľov, v roku 1890 mala 264 obyvateľov, v roku 1900 mala 284 obyvateľov, v roku 1910 mala 271 obyvateľov, v roku 1921 mala 298 obyvateľov, v roku 1930 mala 364 obyvateľov, v roku 1940 mala 417 obyvateľov, v roku 1948 mala 483 obyvateľov, v roku 1961 mala 563 obyvateľov, v roku 1970 mala 582 obyvateľov, v roku 1999 mala 437 obyvateľov a v roku 2000 mala 408 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V 20.storočí väčšina obyvateľov pracovala v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom, Ladcoch, Púchove a Beluši. Obec bola až do roku 1976 samostatná, neskôr bola pričlenená k Ladcom.
Zaujímavosti v obci a okolí
Kalvária a skalné sanktuárium.
Kaplnky: Božieho milosrdenstva, Svätého Valentína.
Pamätníky, pomníky a pamätné miesta: Pomník padlým a umučeným v SNP, Pamätník svätého Jána Pavla II., Pamätník svätej sestry Faustíny.
Technické pamiatky a stavby: Cementáreň, Skleník.
Turistické chodníky KST: 8583.
