Národná kultúrna pamiatka Kaštieľ a park vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kaštieľ. Neskorobaroková budova bola postavená v rokoch 1741-1747 podľa plánu viedenského architekta zrejme na starších základoch. Dal ju postaviť Imrich Motešický. Súčasne s kaštieľom boli postavené aj ďalšie obytné a hospodárske budovy. Pôvodná budova kaštieľa mala dve časti: mužskú a ženskú a spoločné salóny. Prestavovaný bol v roku 1792. Posledným majiteľom bol Karol Motešický, ktorý zomrel v roku 1878. Koncom 19.storočia patril kaštieľ viedenskému bankárovi a podnikateľovi, zakladateľovi miestnej cementárne Adolfovi Schenkovi, ktorý ho vlastne vyženil. Jeho manželkou bola totiž Jeannette, dcéra baróna Leopolda Poppera, ktorý kaštieľ kúpil od potomkov Karola Motešického za 500.000 zlatých a dal ho svojej dcére ako veno. V roku 1910 získal kaštieľ gróf Jozef Degenfeld, v roku 1916 prešlo panstvo do vlastníctva Richarda a Felixa Neumannovcov, Edlera von Ditterswald, dr. Karola Pfeffera a Mariany Pfeffer, rodenej Neumann. Začiatkom 20.storočia (1924) sa kaštieľ stal vlastníctvom Kongregácie milosrdných sestier svätého Vincenta de Paul. Rádové sestry ho využívali až do začiatku 50.rokov 20.storočia. Bol nimi sčasti prebudovaný a upravený pre potreby rádu. Časť kaštieľa slúžila ako ošetrovňa chorých, miesto odpočinku starších sestier i pre účely výchovy noviciek. Vďaka dispozičnej schéme z roku 1946 dnes vieme ako boli využívané jednotlivé miestnosti kaštieľa, ale aj o funkciách dnes zaniknutých objektov, najmä južného krídla. V roku 1951 bol kaštieľ znárodnený. Neskôr slúžil ako ubytovanie učňov a zamestnancov ZŤS Dubnica nad Váhom a od roku 1963 pre Vojenský útvar Ministerstva vnútra. Od roku 1966 bola až do roku 2008 v kaštieli Osobitná učňovská škola internátna. Mala tu internát a niekoľko učební. V roku 1989 bola vymenená strecha kaštieľa. Neskôr objekt opäť prešiel do vlastníctva Spoločnosti dcér kresťanskej lásky svätého Vincenta de Paul. V rokoch 2017-2018 bol v kaštieli realizovaný architektonicko-historický výskum. V súčasnosti je v súkromných rukách spoločnosti Silvia Da Col Heisar, s.r.o. V rokoch 2021-2023 prebehla rekonštrukcia západného krídla. Najstaršou časťou kaštieľa je jeho severné krídlo, ktoré bolo pôvodne prízemné. Ku kaštieľu bolo neskôr pristavané východné krídlo i západná prístavba k severnému krídlu. Pravdepodobne v rovnakom období, okolo roku 1747, bola vybudovaná Kaplnka svätého Valentína. Tretia stavebná etapa sa spája s aktivitami Adolfa Schenka, ktorý na konci 19.storočia predstaval pred hlavný, na sever orientovaný rizalit, portikus s terasou. Z tejto doby pochádzajú aj nárožné vežičky západnej časti kaštieľa, ktorá bola rozšírená na juh. Štvrtá etapa je reprezentovaná stavebnými úpravami rádom vincentiek, v rámci ktorých bola nielen nadstavaná baroková časť (1925) a pristavané poschodové krídlo (1928), ale aj dostavané prízemné stavby na južnej strane nádvoria. Posledná, piata stavebná etapa znamenala adaptáciu kaštieľa pre žiakov Osobitnej učňovskej školy internátnej v 2.polovici 20.storočia, v rámci ktorej bolo okrem iného zobytnené podkrovie kaštieľa. Kaštieľ je dvojpodlažná chodbová solitérna budova s podpivničením, obdĺžnikovým pôdorysom a trojtraktovou dispozíciou. Na južnej fasáde kaštieľa sa nachádzajú v súčasnosti nevýrazné zvislé slnečné hodiny. Kaštieľ stojí v juhozápadnej časti obce Ladce.
Kaplnka. Kaplnka svätého Valentína.
Park. Park.
Aleja. Aleja.
Skleník. Skleník.
Altánok. Základy altánku.
