Poloha
Obec leží v Súľovských vrchoch v doline Manínskeho potoka.
Najvyšší bod: Kóta 795m na južnom svahu vrchu Havrania skala (835,4m).
Najnižší bod: Manínsky potok pri výtoku z katastra obce (429m).
História obce
Obec sa spomína v roku 1430 ako Kostelech (ďalšie názvy: 1431 Kostolec, 1451 Chernakow Kostelecz, 1773 a 1808 Kosztelecz, Kostolec, 1786 Kosztelecz, 1863-1902 Kosztelec, 1907-1913 Kosfalu, 1929-1946 KOstelec, od roku 1946 Kostolec). Názov obce v sebe skrýva stopy kultového miesta. Zatiaľ sa však archeologickými nálezmi nepotvrdila existencia starovekého kostolíka. Obec patrila zemianskej rodine Černákovcov a od 2.polovice 15.storočia panstvu Považská Bystrica. Dozvedáme sa to z listiny z roku 1440. Podľa nej Ladislav a František (Ladislaus aut Franko) z rodu Erdahat (v listine “de Ardad” pôvodná podoba mena v maďarčine Erdöháth) pravdepodobne držitelia susedného Drienového (dnes časť Plevníka-Drienového), ako ľudia kráľa (teda kráľom poverení) uvádzajú do držby Černákovho Kostelca Ladislava, syna Antona Podmanického, lebo obec pre zradu Vavrinca z Lúčky, tomuto bola odňatá a pripadla načas kráľovi. Od druhej polovice 15.storočia teda Kostolec patril panstvu Považská Bystrica. V roku 1598 mala 7 domov, v roku 1784 mala 27 domov a 170 obyvateľov, v roku 1828 mala 23 domov, v roku 1869 mala 157 obyvateľov, v roku 1880 mala 137 obyvateľov, v roku 1890 mala 132 obyvateľov, v roku 1900 mala 152 obyvateľov, v roku 1910 mala 147 obyvateľov, v roku 1921 mala 163 obyvateľov, v roku 1930 mala 203 obyvateľov, v roku 1940 mala 243 obyvateľov, v roku 1948 mala 190 obyvateľov, v roku 1961 mala 271 obyvateľov a v roku 1970 mala 278 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a drevorubačstvom. Počas SNP tu prebehli boje partizánov s Nemcami.
História osídlenia územia
Stopy osídlenia pochádzajú už zo starej kamennej doby (paleolit) z obdobia okolo 22.000 p. n.l. až do bronzovej doby z obdobia okolo 2.000 p. n.l.
Vľavo od cesty vedúcej do obce na okraji skalnej steny sa našla časť obytného objektu zo starej medenej doby (starý eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. – 3.600 p. n.l., kde sa okrem keramiky a hlineného závažia z tkáčskeho stavu našli aj drobné medené špirálky pravdepodobne z náhrdelníka a tiež kusy z kamenných jadier z rádiolaritu a obsidiánu (stopy osídlenia už z paleolitu z obdobia 22.000 p.n.l.). Je pravdepodobné že tu bolo týchto objektov viacero, ale zosuvmi pôdy, ale zrejme aj výstavbou cesty boli zničené a tak časť spomínaného objektu je len zbytkom predpokladanej osady z neskorého paleolitu.
Stopy osídlenia zo starej bronzovej doby (staršia doba bronzová) z obdobia 2.300 p.n.l. – 1.600 p. n.l..
Na hrebeni návršia medzi obcou a Praznovom vedľa cintorína sa zistilo sídlisko púchovskej kultúry z mladej laténskej doby (120 p. n.l. – 0). Našli sa tu grafitové črepy datované do obdobia 100 p.n.l. Z toho istého obdobia tu bolo výšinné sídlisko púchovskej kultúry v polohe Bosmany. Na hornej plošine sa nachádza kultúrna vrstva s keramikou, nachádza sa aj na svahu pod plošinou. Terén vyzerá byť umelo upravovaný pre vybudovanie sídliskových objektov. Je zrejmé, že sa tu ľud púchovskej kultúry uchýlil v čase napadnutia celého regiónu severného Slovenska germánskymi bojovníkmi, ktorí však zničili väčšinu osídlenia.
Zaujímavosti v obci a okolí
Pamätné tabule a pamätník Petra Jilemnického.
MCHÚ: PR Kostolecká tiesňava, PP Bosmany.
Skalné útvary: Prvý bosman, Druhý bosman, Tretí bosman, Stena za Bosmanmi, Kostolecké rebrá I-III, Kostolecký pilier, Kostolecký dóm.
VCHÚ: CHKO Strážovské vrchy, CHVÚ Strážovské vrchy.
Cyklotrasy: 2305, 2306, 8329, Z Považskej Bystrice cez Manínsku tiesňavu a Kostoleckú tiesňavu.
Mestské a miestne turistické chodníky: Vrcholová vyhliadka Bosmany, Cez vrch Hoľazne, Z Praznova okolo vrchu Hoľazne.
Náučný chodník Manínska tiesňava.
Turistický chodník KST: 0880b.
