Kostolecká tiesňava (PR)

Druh: Prírodná rezervácia.

Poloha: Nachádza sa v celku Súľovské vrchy (podcelok Súľovské skaly), v katastri obcí Kostolec a Záskalie. Je súčasťou CHKO Strážovské vrchy a ÚEV Strážovské vrchy.

Rozloha: 298.000m2, ochranné pásmo 305.000m2.

Ochrana: Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1970 ako chránený prírodný výtvor pod názvom Kostolecká súteska. Mala rozlohu 37ha. Zákonom 287/1994 o ochrane prírody a krajiny bolo vyhlásené za prírodnú rezerváciu Kostelecká tiesňava. Vyhláškou 17/2003 z 9.4.2003, účinnou od 1.2.2003 bola potvrdená pod názvom Kostolecká tiesňava.

Opis: Ochrana dvoch územných celkov v Súľovských vrchoch, kde Manínsky potok epigeneticky rozrezal vápencový vrch Drieňovka na dve časti a to Drieňovku a Kavčiu skalu. Ide o krátku, asi 500m dlhú, tiesňavovú dolinu so skalnými stenami, prevismi, osypmi, skalnými a lesnými biocenózami, geologickými profilmi. Pravý svah tiesňavy tvoria skalné steny, ktoré sú v strede najviac vzdialené od osi údolia a smerom k okraju sa k nej postupne približujú. Tým sa vytvorila veľká plocha trojúholníkovitého tvaru, na ktorej sú osypy a mohutné suťové kužele vytvárané eróznou činnosťou vody, vetra, mrazu a snehu. Úlomky hornín sú v úzkych žľaboch zanášané vodou z dažďov a topiaceho sa snehu, ako aj pôsobením gravitácie do stále nižších polôh. Tento jav podmienila rôznosť mechanických vlastností vápencov. Ľavá strana pravého svahu, tzv. Kostolecký pilier, je rozpadnutá do mnohých bralnatých útvarov a z väčšej časti zarastá hustou vegetáciou. V strede sa nachádza mohutný skalný dóm tesne pod vrcholom so skalným previsom pseudokrasového pôvodu. Je to jeden z najväčších skalných previsov v Západných Karpatoch nazvaný Kostolecký dóm (Strecha Slovenska), ktorý je pseudokrasového pôvodu. Spod neho spadá najmohutnejšie suťovisko. Pravú stranu pravého svahu tvorí rad malebných skalných rebier ukončených malým skalným oknom. Manínske bradlo predstavuje monoklinálu (všetky vrstvy sú uložené jedným smerom). Drieňovka predstavuje antiklinálu (vrstvy sú vyklenuté nahor a nadol). Najmä na severnej stene Kostoleckého piliera vidieť pekné ležaté i prevrátené vrásy porušené tektonickými puklinami a uťaté prešmykmi. Podobné vrásy vidieť aj na ľavej strane potoka vo svahu Drieňovky. Tiesňava sa geomorfologicky výrazne odlišuje od ostatných častí pohoria. Bradlo je budované prevažne druhohornými, šedými organogénnymi krinoidnými a hľuznatými vápencami. Tiesňava je širšia a otvorenejšia ako Manínska tiesňava. Svojou atraktívnosťou umocňuje estetické a prírodné hodnoty oblasti Manínov. Zloženie fauny a flóry je veľmi podobné ako v blízkej Manínskej tiesňave. Tiesňava je charakteristická výskytom mnohých vzácnych a chránených rastlinných druhov (žltohlav európsky, poniklec slovenský, túžobník brestový a pod.). Možno tu pozorovať vzácneho, zákonom chráneného motýľa jasoňa červenookého. Má tiež význam pre vedecký výskum osobitnou formou zvetrávania skalných stien a formovania bralnatého reliéfu.