Vršatské Podhradie

Vršatské Podhradie

Poloha

Obec leží v Bielych Karpatoch pod Vršatskými bradlami.

Najvyšší bod: Chmeľová (925,4m).

Najnižší bod: Hladina rieky Vlára pri výtoku z katastra obce (394m).

História obce

Začiatkom 14.storočia sa územie obce spomína pod názvom Oroszlánko (ďalšie názvy 1348 Oroszlankw, 1417 Orozlanky, 1439 possessio villa Podhraghye, 1470 Podhrady, 1475 Warallya, 1484 Podhradye, 1491 Wrssatec, 1598 Podhradie, 1808 Wrssacké Podhradí). Patrila panstvu Vršatec. V roku 1598 mala obec 9 domov, v roku 1784 mala 44 domov, v roku 1828 mala 51 domov, v roku 1869 mala 393 obyvateľov, v roku 1880 mala 408 obyvateľov, v roku 1890 mala 418 obyvateľov, v roku 1900 mala 412 obyvateľov, v roku 1910 mala 438 obyvateľov, v roku 1921 mala 476 obyvateľov, v roku 1930 mala 488 obyvateľov, v roku 1940 mala 485 obyvateľov, v roku 1948 mala 402 obyvateľov, v roku 1961 mala 390 obyvateľov a v roku 1970 mala 344 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Ešte v 1.tretine 20.storočia bola rozšírená výroba súkenných papúč. Obec 7.8.1962 vyhorela, ale bola obnovená. V 20.storočí pracovala časť obyvateľov v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom, Ilave a Ladcoch. V roku 1990 sa obec osamostatnila od obce Pruské.

História osídlenia územia

Hradný kopec nad obcou bol osídlený už v bronzovej dobe (2.300 p. n.l. – 700 p. n.l.). Nálezy z okruhu lužickej kultúry. Sídlisko a žiarové pohrebisko so žiarovými hrobmi v blízkosti zrúcaniny hradu.

Nález sídliska ľudu púchovskej kultúry v lokalite Medziskalie zo zlomu letopočtu.

Slovanské osídlenie z 9.storočia a hromadný nález železných nástrojov slovanského kováča z poveľkomoravského obdobia (907 – 1.000). V úžľabine potôčika, ktorý sa nachádza v dolinke severozápadne od hradného vrchu sa nachádzalo sídlisko (rozloha viac ako 1ha). Na severozápadnom okraji sa našiel dvojdielny žarnov a množstvo typickej slovanskej keramiky s vlnovkou. Tesne pod dolnou časťou sídliska prebieha nízky val z jednej strany dolinky na druhú a obdobný val sa nachádza na najvyššom mieste údolia pod temenom vrchu Chmeľová (925,4m). V 60.rokoch 20.storočia sa tu pri stavebných prácach našlo veľké množstvo slovanského kováčskeho náradia a základy kováčskej dielne (boli pri prácach zničené) V roku 1965 tu boli nájdené tri nákovy, dláto, štyri kováčske kliešte, dve sekery, obsta, krojidla malej symetrickej radlice, motyky, klčovnice a niekoľko železných polotovarov. Ďalej sa tu našli sekera, obsta, krátka kosa a čiastočne spracovaná železná hrivna.

V lokalite Medziskalie nález niekoľko žiarových hrobov s keramikou i kovovými predmetmi (bronzová špirálka a puklica). V lokalite Zázemčie sa našli stopy sídliska.

Zaujímavosti v obci a okolí

Hrad Vršatec.

Kaplnka Panny Márie, Kráľovnej.

Kríž na cintoríne.

MCHÚ: PR Vršatské bradlá, PR Vršatské hradné bralo, PP Biely vrch.

Prameň pri kaplnke na Brezovej.

ÚEV: Vršatské bradlá (SKUEV0376), Vršatské bradlá (SKUEV2376).

CHKO Biele Karpaty.

Vrchy: Chmeľová (925,4m), Biely vrch (819,0m).

Cyklotrasy: 8307, 8307a.

Turistická trasa Červený Kameň – Nedašov (ČR).

Náučný chodník Okolo Vršatca – koruny Bielych Karpát.

Turistické chodníky KST: 0881, 2692, 5581, 5588, 8588.