Bodiná

Bodiná

Poloha

Obec leží v Súľovských vrchoch v CHKO Strážovské vrchy. Leží v doline, ktorú vytvorila rieka Bodianka.

Najvyšší bod: Vysoký vrch (766,0m).

Najnižší bod: rieka Bodianka pri výtoku z katastra obce (370,0m).

História obce

Obec sa spomínala v roku 1345 ako Bood (ďalšie názvy: 1430 Budowhylhota, 1431 Bodina Lehotha, 1498 Budynlehota, 1500 Budynalehota, v rokoch 1773, 1786, 1892-1902 Bogyina, v rokoch 1873-1888, 1907-1913 Bogyós, 1920 Bodina). Súčasný názov sa používa od roku 1927. Bola založená začiatkom 14.storočia na zákupnom práve. Bodiná sa od vzniku radila medzi obce, ktoré boli vo vlastníctve zeminaskych rodín. Prvou historicky doloženou rodinou boli Boďovci. V roku 1498 sa uvádza Sigismunuds filius condam Petri Boda, Žigmund, syn zosnulého Petra Boďu. Ďalšou známou rodinou bola rodina Budinovských. Z roku 1546 je v dikálnom súpise Trenčianskej stolice uvedený nobilis (šľachtic) Adamus Bwdinozky, ktorý bol súčasne držiteľom dediny Újazd (Wyezd), dnešnej časti obce Skalka nad Váhom. Ďalšími zemianskymi rodinami boli Súľovskovci a Szalókiovci, iba v roku 1471 patrila obec dočasne panstvu Považská Bystrica. V roku 1598 mala 25 domov, v roku 1784 mala 47 domov a 329 obyvateľov, v roku 1828 mala 35 domov. Koncom 19.storočia tu žilo 265 obyvateľov. V roku 1605 sa obyvatelia obce pridali k povstaleckým vojskám Štefana Bočkaja. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1944 Nemci v obci vypálili 10 domov. Časť obyvateľov pracovala v 20.storočí v priemyselných a dopravných podnikoch v Považskej Bystrici.

História osídlenia územia

Zaujímavosti v obci a okolí

Kostoly: Evanjelický kostol, Kostol Panny Márie, Kráľovnej anjelov.

Ľudová architektúra.

Pomník obetiam SNP.

Sídlisko Hrádek.

VCHÚ: CHKO Strážovské vrchy, CHVÚ Strážovské vrchy.

ÚEV: Strážovské vrchy (SKUEV0256).

Skalné útvary: Runové nápisy, Skotňa

Vysoký vrch (766,0m)

Cyklotrasy: 2306, 2410, 8408

Turistické chodníky: 2694, Memoriál Luisa Crossa

Lesný chodník Vysoký vrch.