Zlatníky

Poloha

Obec leží v západnej časti okresu na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a Považského Inovca. Leží na brehoch rieky Livina.

Najvyšší bod: Kóta 975m severne od vrchu Kríželnica (968,0m).

Najnižší bod: Hladina rieky Livina pri výtoku z katastra obce (258m).

História obce

Obec sa vyvinula zo zemianskej osady z 12.storočia (prvá zmienka je z roku 1199). Už v 11.storočí patrilo územie pod Zoborský kláštor. Po roku 1245 obec patrila bánovi Bečendovi z rodu Hont-Poznanovcov, neskoršie jeho synom. V roku 1389 kráľ Žigmund Luxemburský daroval územie bratom zo Sečian, Frankovi a Šimonovi. V darovacej listine sa spomína už aj baňa na zlato. Prvá zmienka o obci je z roku 1390, kedy sa spomína ako Aranyas, Zlatnik (ďalšie názvy: 1863 Zlatnik, 1913 Zlatnik, 1920 Zlatník, 1927 Zlatníky). V 14.storočí patrila panstvu Topoľčany a od 17.storočia panstvu Tovarníky. V roku 1478 kráľ Matej Korvín daroval panstvo Michalovi Orságovi a Ladislavovi Lošoncimu. Koncom 16.storočia sa obec vyľudnila, bolo tu iba 31 domov. V roku 1715 mala obec 27 domácností, v roku 1778 mala mlyn, 29 poddanských a 52 želiarskych domácností, v roku 1828 mala 63 domov, v roku 1869 mala 714 obyvateľov, v roku 1880 mala 805 obyvateľov, v roku 1890 mala 894 obyvateľov, v roku 1900 mala 714 obyvateľov, v roku 1910 mala 853 obyvateľov, v roku 1921 mala 132 domov a 926 obyvateľov, v roku 1930 mala 205 domov a 1.161 obyvateľov, v roku 1940 mala 219 domov a 1.075 obyvateľov, v roku 1948 mala 772 obyvateľov, v roku 1955 mala 255 domov a 1.034 obyvateľov, v roku 1961 mala 1.034 obyvateľov, v roku 1970 mala 253 domov a 1.015 obyvateľov, v roku 1981 mala 245 domov a 848 obyvateľov a v roku 1991 mala 225 domov a 721 obyvateľov. V období 13.-14.storočia sa tu ryžovalo zlato. Neskoršie obyvatelia pracovali ako roľníci, nádenníci a remeselníci (kováči, tkáči plátna, hrnčiari) . V rokoch 1807-1840 pracovala v lokalite Stará Huť sklárska huta. V obci sa vyrábali dýhy na sudy, špice na kolesá, plietli košíky a výrobky zo šúpolia. V 20.storočí časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch v Bánovciach nad Bebravou, Partizánskom a inde. Súčasťou obce je i v minulosti samostatná obec Kulháň, ktorá sa spomína v roku 1788 ako Kulhany. Vznikla pravdepodobne pri dobývaní zlata. Po zániku ťažby spustla, ale v roku 1721 v osade pracoval mlyn. V roku 1726 tu postavili majer a zriadili salaš, neskôr horáreň. V roku 1865 tu bola založená sklárska huta, ktorá pracovala až do roku 1890. V roku 1869 mala osada 2 domy a 4 rodiny. V roku 1879 tu bola zriadená dielňa na výrobu drevených šindľov a píla, ktorá pracovala do roku 1911.

História osídlenia územia

Lokalita Kostenec pri rybníkoch v lokalite Kulháň je považovaná za praveké pohrebisko.

Zaujímavosti v obci a okolí

Kríž v lokalite Kulháň.

Pamätníky, pomníky a pamätné miesta: Pamätník profesora Bezačinského, Pamätník lesníkom.

Socha svätého Juraja.

CHA Kulháň.

ÚEV: Kulháň (SKUEV0134), Livinská jelšina (SKUEV0138).

Cyklotrasy: 043, 044, 2101, 2313, 5330, 8111.

Lesnícky náučný chodník Duchonka-Kulháň.

Turistické chodníky KST: 0705b, 2419b.