Poloha
Obec leží v severnej časti okresu v Strážovských vrchoch, na brehoch rieky Bebrava.
Najvyšší bod: Baske (954,9m).
Najnižší bod: Hladina rieky Bebrava pri výtoku z katastra obce (243m).
História obce
Obec sa prvýkrát spomína v roku 1208 v listine nitrianskeho župana Tomáša ako zem Basman V listine sa rieši spor trenčianskeho šľachtica Benedikta s nitriansky biskupom pre majetky v okolí Trenčína, ktoré údajne nitriansky biskup neoprávnene vlastní. Ďalšie názvy: 1289 Baznya, 1355 Bazna, 1389 Basna, 1532 Krasnaves, 1549 Krásna, 1598 Krazno, 1773 Krasnany, 1808 Krásná Wes, 1913 Krásnejsa, 1920 Krásna Ves. V roku 1295 patrila panstvu Uhrovec. V roku 1598 mala mlyn a 38 domov, v roku 1784 mala 60 domov, v roku 1828 mala 57 domov, v roku 1869 mala 446 obyvateľov, v roku 1880 mala 460 obyvateľov, v roku 1890 mala 477 obyvateľov, v roku 1900 mala 626 obyvateľov, v roku 1910 mala 724 obyvateľov, v roku 1921 mala 845 obyvateľov, v roku 1930 mala 812 obyvateľov, v roku 1940 mala 691 obyvateľov, v roku 1948 mala 669 obyvateľov, v roku 1961 mala 843 obyvateľov a v roku 1970 mala 851 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Začiatkom 20.storočia pracovala časť obyvateľov v lesoch a odchádzala na sezónne práce. V 20.storočí časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch v Dubnici nad Váhom, Bánovciach nad Bebravou a Slatinke nad Bebravou.
História osídlenia územia
Na mieste súčasného stredu obce vzniklo na pramenisku Podskalie praveké sídlisko. Dôkazom toho sú nálezy z mladej kamennej doby (neolit) z obdobia 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l., medenej doby (eneolit) z obdobia asi 2.300 p. n.l. a z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 – 1.000 p. n.l. Z obdobia eneolitu je to jaskynné sídlisko s kanelovou keramikou. Z mladej bronzovej doby bolo odkryté popolnicové pole. V rokoch 1935-1938 bolo v priestore cintorína odkryté žiarové a mohylové pohrebisko z okruhu lužickej kultúry. Vykopávky uskutočňoval v štyroch etapách profesor dr. V. Budinský-Krička. Odkryl 40 mohýl a 8 plochých hrobov. Menší počet plochých hrobov a možno i mohýl bol ešte pred výskumom zničený. Na základe zistených skutočností tu bolo pochovaných najmenej 73 jedincov na ploche 250x60m. Mohyly mali rozdielne rozmery. Z vápencového kameňa bol vyložený veniec v priemere 650-700cm. Uprostred v kruhu v tmavej priehlbine na vápencovom kameni bola nádoba s popolom a vedľa nádoby aj za hrsť drveného uhlia. V niektorých urnách sa našli aj nezhorené kosti spopolnených ľudských tiel. Popolnice, obvykle zapustené do zeme, bývali prikrývané najčastejšie masami, ale aj inými nádobami i kamennými doskami. Súčasť hrobu tvorili milodary pozostávajúce z väčšej časti z keramiky a bronzových predmetov, v niektorom prípade až do 20ks, ale vo väčšine len 3-5ks. Bol to doposiaľ najväčší preskúmaný mohylník lužickej kultúry na Slovensku.
Zaujímavosti v obci a okolí
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho.
Kríže: V severnej časti obce, V lokalite Pred Slačie, Pri kaplnke.
Baske (954,9m).
Náučný chodník Slatinským krasom.
Turistické chodníky KST: 2423b, 2449, 5110, 8138.
