Čachtice - Krížom-krážom Slovenskom

Poloha

Obec leží na na styku celkov Podunajská pahorkatina a Považské podolie, chránená zo západu celkom Malé Karpaty, podcelkom Čachtické Karpaty. Leží na brehoch riečky Jablonka južne od okresného mesta.

Najvyšší bod: Salášky (588,0m).

Najnižší bod: Hladina rieky Jablonka (Čachtický kanál) pri výtoku z katastra obce (180m).

História obce

Prvá písomná zmienka o obci je v listine kráľa Bela IV. z roku 1248, kedy sa spomína ako Chekche (ďalšie názvy: 1263 Chekche, 1276 a 1299 Chehte, 1505 Csejthe, 1773 Czachtice). Patrila panstvu Nitra, neskôr panstvu Čachtice. V roku 1392 dostala obec výsady mestečka a právo na 6 výročných jarmokov, ďalšie výsady získala v rokoch 1437-1629, trhové právo v roku 1610. V roku 1494 ju kráľ Vladislav oslobodil od platenia mýta. Na konci 16.storočia, v roku 1599, bola obec počas tureckých vpádov spustošená. V roku 1609 je doložený cech hrnčiarov, v roku 1640 cech obuvníkov, v roku 1719 cech halenárov, v roku 1738 cech súkenníkov, v roku 1753 tu bolo 64 remeselníkov. V 17.storočí sa do obce prisťahovala početná obec habánov a zriadili si tu hrnčiarske dielne a mlyn. Vtedy boli poľnohospodárskym a vinohradníckym mestečkom. V kostole bolo v 17.storočí 9 cechových zástav. Obec mala v roku 1715 vinice a 71 domácností, v roku 1758 mala 185 poddanských a 25 slobodných rodín, v roku 1787 mala 290 domov a 2.044 obyvateľov, v roku 1828 mala 258 domov a 1.807 obyvateľov, v roku 1869 mala 2.507 obyvateľov, v roku 1880 mala 2.471 obyvateľov, v roku 1890 mala 2.572 obyvateľov, v roku 1900 mala 2.596 obyvateľov, v roku 1910 mala 2.594 obyvateľov, v roku 1921 mala 2.637 obyvateľov, v roku 1930 mala 2.939 obyvateľov, v roku 1940 mala 3.180 obyvateľov, v roku 1948 mala 3.281 obyvateľov, v roku 1961 mala 3.894 obyvateľov, v roku 1970 mala 3.999 obyvateľov, v roku 1980 mala 3.816 obyvateľov, v roku 1991 mala 3.607 obyvateľov, v roku 2001 mala 3.565 obyvateľov, v roku 2002 mala 3.525 obyvateľov, v roku 2003 mala 3.537 obyvateľov, v roku 2004 mala 3.601 obyvateľov, v roku 2005 mala 3.613 obyvateľov, v roku 2006 mala 3.625 obyvateľov, v roku 2007 mala 3.691 obyvateľov, v roku 2008 mala 3.691 obyvateľov, v roku 2009 mala 3.807 obyvateľov, v roku 2010 mala 3.840 obyvateľov a v roku 2021 mala 3.703 obyvateľov. Na tunajšej rímskokatolíckej fare sa 10.8.1847 konalo 4.zhromaždenie Tatrína. Jeho členovia sa dohodli na spisovnej slovenčine v duchu Štúrovej reformy. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, ovocinárstvom a remeslami. V 2.polovici 20.storočia obyvatelia pracovali v priemyselných a stavebných závodoch v Novom Meste nad Váhom a na okolí. Súčasťou dnešnej obce sú aj pôvodne samostatné obce Komárno a Želovany. Obec Komárno sa spomína prvýkrát v roku 1341 ako Kamar a. n. Jankahaza (ďalšie názvy: 1786 Komárno). Patrila panstvu Čachtice. V roku 1715 mala vinice a 15 domácností, v roku 1758 mala 25 rodín, v roku 1787 mala 21 domov a 150 obyvateľov a v roku 1828 mala 24 domov a 167 obyvateľov. S Čachticami obec splynula v polovici 19.storočia. Obec Želovany sa prvýkrát písomne spomína v roku 1392 ako Zelenafalua (ďalšie názvy: 1773 Zolnafalva). Patrila panstvu Čachtice, časť zemianskym rodinám Jelenffyovcov, Rexovcov, Rázghovcov, Tomkovcov a iných. V roku 1715 mala vinice, 10 poddanských a 33 želiarskych domácností, v roku 1758 mala 65 poddanských a 33 slobodných rodín, v roku 1787 mala 21 domov a 150 obyvateľov, v roku 1828 mala 64 domov a 445 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, v roku 1753 sa spomína 28 remeselníkov. S Čachticami obec splynula v polovici 19.storočia.

História osídlenia územia

Osídlenie už v mladej kamennej dobe (neolit) v období 5.700 p. n.l. – 4.400 p. n.l. Sídlisko kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny.

Hradisko a popolnicové pohrebisko ľudu lužickej kultúry z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.

Sídliskové a hrobové nálezy zo starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 p. n.l. – 400 p. n.l.

Sídlisko z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. – 0.

Nález rímsko-barbarského žiarového hrobu.

Nálezy zo slovanskej doby a včasného (raného) stredoveku z obdobia 500 – 1.000.

Zaujímavosti v obci a okolí

Historické budovy: Budova fary, Meštiansky dom č.p. 316, Meštiansky dom č.p. 317, Meštiansky dom č.p. 320, Meštiansky dom č.p. 805-806.

Hrad Čachtice.

Kaplnky a božie muky: Božia muka, Božia muka v lokalite Pri tehelni, Kaplnka svätého Antona Paduánskeho, Kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého, Lurdská kaplnka so sochou Panny Márie.

Kaštiele: Kaštieľ Draškovičovcov, Kúria Drugetovcov.