Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Kostol. Rímskokatolícky farský Kostol svätého Ladislava bol postavený v rokoch 1373-1390 v gotickom slohu. Do výstavby kostola sa bohoslužby konali v Kaplnke svätého Antona Paduánskeho v areáli kostola. Kostol dal postaviť vojvoda Štibor zo Štiboríc. Po dokončení to bola jednoloďová stavba s veľkými gotickými oknami zdobenými kružbou a malou sedlovou vežičkou s prilbicou na streche, pokrytými šindľom. Na kresbe zo 16.storočia sa na západnej strane kostola nachádza namiesto veže dvojpodlažná mierne znížená prístavba, pravdepodobne oratórium, ukončená sedlovou strechou. Fasáda prístavby je na južnej strane dvojosová a dvojpodlažná, členená kordónovou rímsou, so štyrmi okennými otvormi s 12 tabuľkovými okennými výplňami. Západná fasáda prístavby je jednoosová dvojpodlažná, ukončená sedlovým štítom. Na prízemí je zobrazený pravouhlý vstupný otvor, v štíte je malý pravouhlý okenný otvor s šesťtabuľkovou okennou výplňou. Jednoliata strecha lode a svätyne poukazuje na rovnakú šírku a výšku oboch hmôt. Na západnom konci lode zo strechy vyrastá vežička s lucernou. Na kresbe je zachytený aj južný vstup do opevnenia, s bránou s portálom v tvare lomeného oblúka. V rokoch 1680-1687 kostol barokovo prestavali a rozšírili. V roku 1681 postavili k západnému priečeliu lode predstavanú štvorhrannú vežu. Dňa 23.augusta 1681 po dostavbe veže kostol znovu posvätil vacovský biskup Ján Kéry. Veža sa ale pre chybné základy a zlú statiku neskôr zrútila. Obnovená bola v roku 1731. V súčasnosti je veža štvorpodlažná a loď a svätyňu presvetľuje desať veľkých okien s vitrážami z polovice 20.storočia. Ďalšie barokové úpravy kostola prebehli v roku 1759. V roku 1852 bola veža zvýšená. V roku 1756 v nej bolo šesť zvonov. Na vojnové ciele armáda v roku 1916 počas 1.svetovej vojny zobrala štyri zvony, V súčasnosti je vo veži päť zvonov. Nasledujúca úprava stavby prebehla v roku 1978. V roku 1975 kostol dostal nové liturgické zariadenie a generálnu elektrifikáciu. V roku 2018 bol interiér kostola obnovený maľbou. Dňa 5.mája 2019 obnovený kostol požehnal trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch. Na vonkajšej severnej stene odkryli v roku 1940 pôvodné gotické okno. Kostol je v súčasnosti jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polygonálnym záverom presbytéria, ktoré je spevnené opornými piliermi. Historicky hodnotné sú barokové dvere na bočnom vchode z roku 1661 a renesančný portál zo 17.storočia. Barokový interiér pochádza z 18.storočia. Je v ňom prevažne klasicistické zariadenie. Vybavenie tvorilo sedem oltárov a kazateľnica. Dnes ho tvorí klasicistický hlavný oltár z roku 1778 venovaný svätému Ladislavovi. Bočné oltáre Srdca Ježišovo a Panny Márie pochádzajú zo začiatku 20.storočia a sú zhotovené v novoklasicistickom štýle. Na arkádovom chóre je umiestnený neskorobarokový organ so sochami z roku 1753. Kazateľnica pochádza z poslednej štvrtiny 18.storočia a kamenná krstiteľnica so súsoším Krstu Krista Pána sa nachádza vpravo od hlavného oltára. Pod vežou je hrobka s viac ako 50 truhlami významných mešťanov. Pod kostolom sú tri hrobky. V roku 1614 tu mala byť pochovaná aj Alžbeta Bátoryová, ale jej telo sa nenašlo v žiadnej krypte. Pochovaní sú tu zemepáni z rodu Forgáč a z rodu Orság. V kostole sa nachádzajú renesančné a barokové epitafy. Náhrobný kameň Krištofa Orsága z roku 1567 z červeného mramoru je zamurovaný v stene presbytéria. Do pevnosti s kostolom vedú cez brány tri vstupy. Kostol stojí v centre Čachtíc na vyvýšenom návrší na ulici J. Urbanovského.
GPS poloha: 48°42’56.221″N 17°47’11.119″E.
Kaplnka. Kaplnka svätého Antona Paduánskeho.
Hradbový múr. Kostol je obohnaný neskorogotickým kamenným opevnením so strieľňami pravdepodobne z roku 1496. Iste dobre poslúžilo na obranu proti menším skupinám útočníkov. Múry boli zhotovené spôsobom liateho muriva. Okolo návršia bol pomocou drevenej ohrady urobený dva metre široký kanál. Do neho nasypali množstvo kamenných balvanov spolu s verstou vápna a všetko zaliali vodou, čím sa vápno zahasilo a vytvorila sa pevná hradba. Opevnenie bolo v 16.storočí v korune ukončené cimburím. Múr bol priebežne upravovaný v 16.-20.storočí. Na severnej strane pevnosti je vo výške 2/3m od zeme osadený plochý kameň s textom J. K. Jakob, pravdepodobne staviteľ. Na východnej strane pri moste je v rovnakej výške kameň s nečitateľným textom a dátumom 1773. Z vonkajšej strany múr spevňuje niekoľko pilierov, z juhovýchodnej strany päť pilierov siahajúcich takmer po korunu opevnenia a dva menšie piliere približne polovičnej výšky. Na západnej strane je situovaných spolu päť mohutných pilierov a nárožný pilier v južnej časti múru. Všetky piliere siahajú až po korunu múru. Na severnej strane sú umiestnené dva oporné piliere. Pevnosť má z troch strán štrbinové strieľne pre ležiaceho i kľačiaceho strelca. V severnom múre opevnenia sú kľúčové strieľne pre ležiaceho i kľačiaceho strelca, pretože táto strana bola v čase útoku nepriateľa najzraniteľnejšia. V juhovýchodnom múre je päť pravouhlých strieľní naľavo od brány s mostom, v severnom múre spolu sedemnásť kľúčových strieľní a v západnom múre desať pravouhlých štrbinových strieľní.
Zvonica. Zvonica v Čachticiach.
Príkostolný cintorín. Príkostolný cintorín v Čachticiach.
Brána s mostom a schodiskom. Murovaná baroková brána s kamenným oblúkovým mostom a farskými schodmi a portálom bola postavená v roku 1697. Je teda najmladšia z troch brán. Má dvojkrídlovú mrežu rovnakého tvaroslovia ako dve ďalšie brány s rokom vyhotovenia 1897. Na tomto mieste pevnosti bol pôvodne pravdepodobne iný vchod. Nachádza sa na juhovýchodnej strane opevnenia. Spája opevnený areál kostola s budovou fary.
Brána so schodiskom. Murovaná baroková pravouhlá brána s lomeným portálom a prístupovým schodiskom. Nad ním stojí neskorogotický sedlový portál a na ňom je v pravej časti vytesaný nápis Rex Mathes 1496. Brána bola prestavaná v 17.-18.storočí. K bráne vedie dlhé úzke kamenné schodisko, ktoré dali postaviť Orságovci. Brána je uzatvárateľná jednokrídlovou mrežou z konca 19.storočia. Nachádza sa v južnom cípe opevnenia.
Brána. Murovaná baroková vstupná tzv. „Medzihorská brána“ bola postavená v roku 1496. Na klenáku na portáli sa nachádza text: „Tomáš Feyervary, čachtický provízor, dal túto bránu renovovať 1594.“ Tento text odkazuje na skutočnosť, že brána bola ešte staršia. Upravovaná teda bola v roku 1594, v 17.-18.storočí a koncom 19.storočia. Nachádza sa v severnom múre opevnenia.
