Pamiatkový objekt NKP Kostol s areálom vyhlásený v roku 1963. Rímskokatolícka gotická Kaplnka svätého Antona Paduánskeho zo začiatku 14.storočia je najstaršou stavbou v celom areáli. Postavená bola v roku 1330, spomína sa v súpise pápežských desiatkov v rokoch 1332-1337. Pôvodne pravdepodobne išlo o farský kostolík, ktorý mohol vzniknúť už v 2.polovici 13.storočia. V období budovania Kostola svätého Ladislava slúžila ako náhradný bohoslužobný priestor. V rokoch 1550-1660 ju využívali evanjelici. Obnovená bola v 1.polovici 17.storočia a v roku 1729. Je to jednoloďová prízemná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom presbytéria. Svätyňa je zaklenutá gotickou krížovou rebrovou klenbou so šiestimi rebrami s klinovou vyžľabenou profiláciou, ktoré sa zbiehajú do kruhového svorníka s trojuholníkovým maľovaným erbom. Na červenom pozadí je modrý štít, v štíte je zlatý meč a po stranách polmesiace. V spodnej časti rebier sú ihlanovité konzoly. Jedna konzola je dekorovaná plastickou tvárou v podobe starca s fúzami, pravdepodobne staviteľ alebo zemepán, ktorý dal kostolík postaviť. Presbytérium je osvetlené dvoma oknami. V severnej strane svätyne je osadený zamurovaný lomený kamenný portál, pravdepodobne bočný vstup pre kňaza, prípadne pôvodný vstup do dnes už neexistujúcej sakristie. Presbytérium je polygonálne ukončené v tvare päťuholníka, od lode je oddelené víťazným oblúkom. V severnej stene svätyne na vonkajšej fasáde je osadená kamenná náhrobná doska s latinským textom, v preklade: „Najvznešenejšia barónka Agneša vznešeného grófa Štefana Forgáča manželka zomrela 18.9.1753.“ Doska je obdĺžnikového zvislo orientovaného tvaru. Loď s obdĺžnikovým pôdorysom je zaklenutá novšou tehlovou krížovou klenbou s bohatou neskororenesančnou štukovou výzdobou z 1.polovice 17.storočia. Rovnako je dekorovaný aj víťazný oblúk. Po stranách má pilastre ukončené rímsou, čelná strana smerom hore do lode je dekorovaná štukovými pásmi po okrajoch ako v lodi. V strede je oválny medailón s nápisom IHS v strede. Po stranách sú anjelské hlavičky a na okrajoch opäť oválne medailóny, v ľavom je monogram MARIA a pravý je nečitateľný. Arkáda víťazného oblúka je bohatou dekorovaná štukou, nachádza sa na nej niekoľko zrkadiel, stredné je kruhové a po stranách sú umiestnené okrídlené anjelské hlavičky. V klenbe lode je tiež bohatá štuková výzdoba. Hrany klenby sú akcentované dvojitým štukovým pásom (rastlinný motív, perlovec, vajcovec). Vo vrchole je umiestnený kruhový svorník s rovnakým motívom. Prístenné tri páry pilastrov sú členené jemne vystupujúcim hladkým soklom a vo vrchole sú ukončené jednoduchou rímsovou hlavicou. V západnej časti lode pod emporou je umiestnený hlavný vstup. Má tvar lomeného oblúka osadeného v šikmom ostení, hore ukončeného stlačeným segmentovým oblúkom. Dvere sú novodobé, drevené, jednokrídlové. Nad nimi je gotické štvorlístkové okno a v štíte kamenný kríž. Vedľa vstupu v pravej časti je v stene zamurovaná polkruhová kamenná kropenička a nad ňou polkruhová drevená pokladnička s kovovým vrchnákom s otvorom na vhadzovanie mincí. Severná strana lode je presvetlená dvoma oknami. Na menze oltára bol kedysi v klasicistickom ráme obraz svätého Antona Paduásnkeho. V západnej časti lode je drevená maľovaná empora s troma obrazmi na parapete: Panna Mária, svätý Štefan a svätý Ladislav z 2.polovice 17.storočia. Empora sem bola prenesená z hradnej kaplnky z Čachtického hradu. Svätyňa je dlhá 3,5m a široká 2,6m. Pod kaplnkou je krypta, v ktorej sa nachádza 34 truhiel s kňazmi a ďalšími osobnosťami obce. Kaplnka stojí v Čachticiach na miernom návrší v strede obce v areáli Kostola svätého Ladislava na ulici J. Urbanovského.
GPS poloha: 48°42’55.52″N 17°47’11.93″E.
