Poloha: Hrad sa nachádza na hrebeni vápencového brala v nadmorskej výške 375m v severnej časti Malých Karpát medzi obcami Čachtice a Višňové.
Vznik: Hrad sa prvýkrát písomne spomína ako pohraničná kráľovská pevnosť Chechte v roku 1276. Podnet na stavbu hradu dal kráľ Belo IV. Postavený bol na vysokom brale v polovici 13.storočia ako jeden zo strážnych hradov stredného Považia, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska. Staviteľom bol Kazimír z rodu Hont-Poznanovcov, ktorý v rokoch 1260-1276 vybudoval najstaršie jadro hradu.
Staršie osídlenie: Hradný vrch bol osídlený už pred postavením hradu.
Vlastníci: Na hrade, ktorý bol pôvodne gotickým kráľovským hradom, sa vystriedalo postupne viacero pánov. Medzi prvými majiteľmi boli do roku 1299 Peter a Pongrác z rodu Hont-Poznanovcov. V roku 1273 hrad za ich vlastníctva napadol a veľmi poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. ale hrad odolal. Po nich ho vlastnil kráľ Ondrej III. Koncom 13.storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky a po jeho smrti v roku 1321 prešiel na dlhšie obdobie pod správu kráľovských kastelánov. V roku 1392 hrad s panstvom získal, od kráľa Žigmunda jeho verný prívrženec, Štibor zo Štiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov a 175 miest a obcí na Považí, a jeho syn do vymretia rodu v roku 1434. Už v roku 1436 kráľ Žigmund daroval hrad kráľovskému pokladníkovi Michalovi Orságovi z Gúty a jeho synovi Krištofovi. Tí vlastnili hrad až do roku 1567. V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu, neskôr popraveného vo Veľkých Kostoľanoch. Po vymretí Orságovcov panovník Maxmilián I. dal do zálohu Čachtice v roku 1569 Uršule Kanižaiovej, vdove po Tomášovi Nádašdym. V roku 1602 panstvo odkúpil do dedičného vlastníctva jej syn František Nádašdy (1555-1604). Po jeho smrti hrad pripadol v roku 1604 vdove Alžbete Bátory (1560-1614), smutne známej svojimi sadistickými výčinmi. Za smrť desiatok dievčat (asi 690), nielen z Čachtíc ale z celého Uhorska, bola vyšetrovaná a odsúdená v roku 1611 na doživotné väzenie. Na hrade sa veľmi nezdržiavala (na hrad sa uchyľovala iba v čase nájazdov rôznych útočníkov), viac času trávila v kaštieli v obci, kde ju aj prichytil Juraj Turzo v roku 1610. Väznená bola na Čachtickom hrade, kde 21.8.1614 zomrela. Po smrti jej najstaršej dcéry Anny majetok v roku 1617 pripadol jej mladším súrodencom: bratovi Pavlovi Nádyšdym a sestre Kataríne, vydatej za Juraja Drugeta z Humenného. Dohodli sa spolu na oprave hradu. V 17.storočí bol hrad strediskom panstva, ku ktorému patrilo 20 okolitých obcí. V roku 1670 cisárske vojská po odhalení Vešeléniho povstania o hrad s povstalcami bojovali a značne ho poškodili. V roku 1671 bol za účasť na ňom popravený vnuk Alžbety Bátoryovej, František II. Nádašdy a jeho majetok pripadol kráľovskej korune. Tá ho v roku 1695 predala Krištofovi Erdödymu. Po roku 1703 patril hrad Forgáčovcom a Mikulášovi Berčénimu. V roku 1708 sa o hrad počas povstania Františka II. Rákociho viedli boje. Rákociovci sa ho zmocnili a vypálili. Neskôr sa ho zmocnilo kráľovské vojsko. Od poškodenia hrad pustol. Niekoľko desiatok rokov slúžil ešte ako väznica a vtedy si núdzovo podľa potreby strážnici opravili poškodenú strechu. Vyhorel v roku 1799 keď už bol opustený. Od roku 1855 bol vo vlastníctve Breunerovcov a od roku 1877 Springerovcov. Od roku 2005 patrí hrad obci.
Stavebný vývoj: Hrad mal zabezpečovať najmä ochranu hraníc Uhorska, preto bol budovaný ako mohutná pevnosť a nie ako prepychové sídlo. Jedinou čiastočne zdobenou časťou na hrade bola kaplnka. Pôvodný ranogotický hrad trojbokého pôdorysu z 13.storočia dodnes tvorí jadro zrúcaniny. Bol vymedzený hradobným múrom. Na najvyššom mieste areálu bola postavená päťboká obytná veža a okolo nej na hornom nádvorí postupne pribúdali ďalšie budovy. Priestor hradu po obvode vymedzovala masívna hradba so zaoblenými nárožiami, ku ktorej bola na východnej strane pristavaná obytná budova. V čele hradu oproti stála dominantná päťboká veža obrátená k prístupovému hrebeňu ostrouhlým nárožím. V priebehu 14.storočia Štiborovci venovali veľkú pozornosť zdokonaľovaniu opevnenia. Postavili nový dvojkrídlový palác, rozmernú baštu v tvare podkovy na severnej strane, rozmerné hospodárske predhradie (hospodárske budovy, dielne a iné) vysunuté pred pôvodnú vstupnú bránu po obvode vymedzené hradbami a dovnútra otvorenou vežou (tunelovitý vchod) a druhý vonkajší pás opevnenia (parkánový múr). Dolné nádvorie slúžilo predovšetkým na obranu. Orságovci prestavali hrad na prepychové šľachtické sídlo. Do konca 15.storočia v priestore horného hradu vybudovali nové obytné krídlo, pôvodnú baštu nadstavali do podoby veže s hradnou kaplnkou. Dodatočne opevnili hrad tretím vonkajším pásom opevnenia (parkánový múrom), ktorý na juhu vyústil do predsunutej opevnenej bašty s delovými strieľňami. Drugetovci a Nádašdyovci v rokoch 1664-1670 hrad renesančne dostavali a vybudovali najnižšie položené druhé predhradie. V staršom predhradí vybudovali viaceré hospodárske budovy. Obvod celého horného hradu obkolesovali palácové krídla vymedzujúce malé ústredné nádvorie. Rozsiahlejšiu obnovu hradu ešte vyvolali turecké útoky v polovici 17.storočia a s tým bol zvýšený aj komfort bývania. Hranolová veža a palác tvoria najstaršiu časť hradu.
Interiér:
Exteriér:
Súčasnosť: Od 1.polovice 20.storočia sa objavujú snahy o záchranu zrúcaniny. Čiastočného statického zabezpečenia sa dočkala až v rokoch 1990-1993, po zrútení častí hlavných dominánt päťbokej veže a veže s kaplnkou. V rokoch 2012-2014 prebehol archeologický výskum a rozsiahla obnova.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Nachádza sa severozápadne od obce Čachtice a východne od obce Višňové. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Veža I. Obytná veža bola postavená začiatkom 14.storočia v gotickom slohu. Upravovaná bola v 2.polovici 16.storočia, v 17.storočí a v rokoch 1716-1717 a 1981. Štvorpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a päťuholníkovým pôdorysom.
Hradný palác I. Východný hradný palác bol postavený v gotike začiatkom 14.storočia. Upravovaný bol na prelome 14. a 15.storočia, v 15., 16. a 17.storočí. Dvojpodlažná stavba s podpivničením a pôdorysom v tvare L.
Hradný palác II. Západný hradný palác bol postavený v gotike začiatkom 14.storočia. Upravovaný bol v 15., 16. a 17.storočí a v rokoch 1716-1717. Prízemná stavba s podpivničením a pôdorysom v tvare L.
Koridor. Vybudovaný bol v gotike začiatkom 14.storočia. Upravovaný bol v 15., 16. a 17.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys.
Parkánový múr I. Vnútorný parkánový múr bol postavený v gotike na prelome 14. a 15.storočia. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Obranná veža s kaplnkou. Severná obranná veža s kaplnkou bola postavená v gotike v 14.storočí. Upravovaná bola v 2.polovici 15.storočia, na prelome 15. a 16.storočia, v 16.-17.storočí a v roku 1983. Pôvodne štvorpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a polkruhovým pôdorysom je dnes už iba v ruinách.
Bašta I. Severozápadná bašta bola postavená v gotike začiatkom 15.storočia. Trojpodlažná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a päťuholníkovým pôdorysom.
Bašta II. Juhozápadná bašta bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a štvorcovým pôdorysom.
Parkánový múr II. Vonkajší parkánový múr bol postavený v gotike v 2.polovici 15.storočia. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Parkán. Vonkajší parkán bol postavený v gotike v 2.polovici 15.storočia. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Bašta III. Južná bašta bola postavená v gotike v 2.polovici 15.storočia. Upravovaná bola v 17.storočí. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a nepravidelným pôdorysom.
Hradné nádvorie I. Horné hradné nádvorie bolo vybudované v gotike začiatkom 14.storočia. Upravované bolo na prelome 14. a 15.storočia a v 15., 16. a 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Prvé predhradie:
Stavba I. Východná vstupná stavba bola postavená v gotike v 2.tretine 15.storočia. Upravovaná bola v 2.tretine 16.storočia a v 17.storočí. Trojpodlažná stavba s trojtraktovou dispozíciou a štvoruholníkovým pôdorysom.
Hradbový múr I. Severný hradbový múr bol postavený v renesancii v 2.tretine 15.storočia. Upravený bol v 2.tretine 16.storočia a v 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Bašta IV. Severovýchodná bašta bola postavená v gotike v 2.tretine 15.storočia. Prízemná stavba s jednopriestorovou dispozíciou a štvorcovým pôdorysom.
Hospodárska stavba I. Východná hospodárska stavba bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v 17.storočí. Prízemná stavba s podpivničením, jednopriestorovou dispozíciou a obdĺžnikovým pôdorysom.
Hospodárska stavba II. Západná hospodárska stavba bola postavená v renesancii v 2.polovici 16.storočia. Upravovaná bola v 17.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys.
Stavba II. Západná vstupná stavba bola postavená v gotike v 2.tretine 15.storočia. Upravovaná bola v 16. a 17.storočí. Dvojpodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom.
Hradné nádvorie II. Stredné hradné nádvorie bolo vybudované v 2.tretine 15.storočia. Upravované bolo v 2.tretine 16.storočia. Má nepravidelný pôdorys.
Druhé predhradie:
Bastión. Renesančný bastión bol postavený v 17.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Hradbový múr II. Južný hradbový múr s štítovým múrom bol postavený v renesancii v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Má nepravidelný pôdorys.
Bašta V. Východná bašta bola postavená v renesancii v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Má polkruhový pôdorys.
Hradné nádvorie III. Dolné hradné nádvorie bolo vybudované v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Má nepravidelný pôdorys.
Predpolie:
Priekopa. Vybudovaná bola v období 2.polovica 16. až 17.storočie. Má nepravidelný pôdorys.