Názov: Tematínsky hrad, hrad Tematín.
Historické názvy:
Poloha: Hrad sa nachádza na skalnatom vápencovo-dolomitovom hrbe bočnej rázsochy celku Považský Inovec v nadmorskej výške 564m v katastri obce Lúka.
Prístup: Najkratší prístup je z Hrádockej doliny po žltom (8116) turistickom chodníku od smerovníka Dolina, rázcestie (3,9km, 1 hodina 45 minút, prevýšenie 370m). Prístup je možný aj z rekreačného strediska Bezovec po modrom (2425) turistickom chodníku (4,1km, 1 hodina 20 minút, prevýšenie: stúpanie 130m, klesanie 120m) alebo z obce Lúka po rovnakom (2425) chodníku (6,1km, 2 hodiny 25 minút, prevýšenie 420m).
Staršie osídlenie polohy: Na mieste hradu sa nachádzalo staršie slovanské hradisko.
Vznik: Gotický hrad bol postavený z kráľovskej iniciatívy pravdepodobne už v roku 1242 po tatárskom vpáde na mieste staršieho hradiska. Patril k vnútornej obrannej línii strážnych hradov na strednom Považí a strážil pohraničné priesmyky s obchodnými cestami. Patrí k najvyššie položeným hradom na Slovensku.
Vlastníci: Prvá písomná zmienka je z roku 1270. Spomína sa v súvislosti s pokusom dobyť hrad Belom IV., avšak jeho útok odrazil vtedajší majiteľ komes Michal z rodu Rosd, syn Ondreja, blízky spoločník najstaršieho Belovho syna a budúceho panovníka Štefana V. Ten už ako kráľ v roku 1272 potvrdzuje Michalovi listinu z roku 1270, kde mu za vernosť daroval niekoľko dedín a kde sa mimo iného spomína ako majiteľ hradu. Po jeho smrti sa hrad stáva kráľovským majetkom a koncom 13.storočia sa dostáva do rúk šľachtického rodu Hont-Poznanovcov. Začiatkom 14.storočia hrad od neho násilne získava Matúš Čák Trenčiansky a výstavbou veľkej obrannej veže vylepšuje jeho opevnenie. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad stáva opäť až do roku 1348 kráľovským majetkom. V 2.polovici 14.storočia hrad stráca svoj pôvodný strategický význam a prechádza do súkromných rúk. Za vlády Ľudovíta I. sa v rokoch 1348-1350 Uhorsko zaplietlo do vojny o neapolské dedičstvo, v ktorom sa mimoriadne vyznamenal Vavrinec Tóth. V roku 1348 prechádza hradné panstvo do rúk Mikuláša Konta, syna Vavrinca Tótha, a jeho bratov za zásluhy v neapolskom ťažení. Mikuláš Kont bol kráľovský čašník, tekovský župan a od roku 1352 uhorský palatín. V tom období bol hrad centrom panstva, ku ktorému prislúchalo 11 obcí. V roku 1349 žiada Mikuláš Kont potvrdenie spoluvlastníctva aj pre svojich mladších bratov Leukeša a Bartolomeja. Po jeho smrti v roku 1367 spravovala majetky nielen jeho žena Klára a ich syn Mikuláš, ale aj synovia Bartolomeja, Ladislav a Imrich. V roku 1395 sa súdili o lesy s Henrichom, opátom svätého Hipolyta v Nitre na Zobore. Vdova po Mikulášovi Kontovi žila ešte v roku 1406. Po jej smrti prešiel majetok do rúk syna Mikuláša, ktorý získal šľachtický predikát z Ujlaku a založil rod Ujlakiovcov. Jeho členovia vlastnili hrad a panstvo až do vymretia rodu v roku 1521. Posledný ujlakiovský majiteľ bol od roku 1511 Vavrinec. Hradné panstvo sa po smrti Vavrinca v roku 1521 opäť stalo kráľovským majetkom a kráľ Ľudovít II. ho dal v roku 1524 do zálohu taverníkovi Alexejovi Turzovi z Betlanoviec za 25.000 zlatých. Turzovcom hrad patril až do roku 1636, keď rod vymrel po meči. Po jeho smrti panstvo spravovali jeho dve dcéry Anna a Alžbeta. Mužskí členovia rodu testament neuznali a začalo sa komplikované obdobie rodinných rozporov, ktoré sa skončilo až v roku 1596. Vtedy bez potomkov zomrela Anna Salmová, dcéra Alžbety Turzovej a Júliusa Salmu. Na začiatku 17.storočia vlastnil hrad Stanislav Turzo a postaral sa o jeho náležitú opravu a dokonalé vyzbrojenie. Niekoľko rokov tu bola väznená jeho manželka Anna Rosina Listiusová. Pre jej krutosti ju prezývali šintavská bosorka a bola odsúdená na smrť sťatím. Nakoniec ju kráľ Ferdinand III. omilostil a trest zmenil na doživotné väzenie. V roku 1638 dáva panovník panstvo Tematín do zálohu barónovi Jánovi Rottalovi a jeho súrodencom. V polovici 17.storočia, v roku 1658 sa stali spolumajiteľmi hradu a Brunoviec Berčéniovci. Na hrade našli útočisko, pretože počas osmanskej invázie v roku 1663 Turci hrady nedobíjali. Berčéniovci zostali na hrade ešte zopár rokov, pretože sústavné vpády menších rabujúcich tureckých oddielov pokračovali. Na hrade sa v roku 1665 narodil neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákociho a posledný majiteľ hradu Mikuláš Berčéni. O 20 rokov neskôr spolumajiteľovi hradu Štefanovi Čákimu za účasť v povstaní Imricha Tököliho skonfiškovali všetky majetky. Konfiškačný spis dáva prehľad o časti hradu. Berčéniovci v tom čase už vlastnili väčšinu hradu a panstva. Ešte predtým začali so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Tam potom premiestnili viaceré zariadenia z hradu. Mikuláš Berčéni, hoci sa najradšej zdržiaval v kaštieli, dal počas povstania Františka II. Rákociho pre istotu hrad opraviť, dobre ho vyzbrojil a zriadil na ňom stálu vojenskú posádku. V roku 1708, po porážke povstania, generál Heister obsadil Brunovce s cieľom zajať Mikuláša Berčéniho. Ten však ušiel na hrad Tematín. Z neho ušiel do Poľska ešte skôr, než ho vojaci obkľúčili. Mikuláš Berčéni zomiera v roku 1725 v osmanskom exile. Cisárske vojsko hrad v roku 1708 dobylo a rozváľalo a ešte v tom istom roku Berčénimu zhabali všetky majetky. Odvtedy je hrad v ruinách. Súpis majetku z roku 1721 je poslednou písomnou správou o hrade, kde už dohromady nič nie je a nestráži ho ani posádka.
Stavebný vývoj: Najstaršiu časť hradu predstavovala hranolová veža v južnej časti opevnenia, vstupná veža na severe, menšia strážna veža na východe a gotický palác na juhu vybudovaný v 1.polovici 15.storočia, ktorý mal do nádvoria vybudovaný gotický portál. Všetky stavby boli obklopené hradným múrom. V 2.polovici 16.storočia hrad prispôsobili novej vojenskej obrane a zdokonalili jeho predhradie. Stanislav Turzo si na zvýšenie opevnenia hradu z Talianska prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V snahe udržať krok s novou vojenskou technikou zdokonalil obranu predhradia. Malým úzkym priechodom oddelil horný hrad od dolného nádvoria. Predbránie a vstupnú bránu chránili dve bašty, zabezpečené ešte skalnou priekopou. Jedno z posledných zdokonalení predstavuje bastión zo začiatku 17.storočia v južnej časti areálu hradu. V 17.storočí opravili a rozšírili obývacie priestory horného hradu, takže celý objekt predstavoval pred svojim zánikom kompaktnú a aj na bývanie pohodlnú pevnosť.
Interiér: Z konfiškačného spisu z konca 17.storočia je zrejmá podoba časti hradu. Pri vchode do hradu, na prízemí vpravo, sa nachádzala zásobáreň, vedľa nej kuchyňa a ďalej tri izby, z ktorých bolo možné vstúpiť do dvoch miestností. Na prízemí bola aj voziareň a stajňa. Z nádvoria dolného hradu viedli schody do rozsiahlych pivníc pod hradom. Prvé poschodie tvorili štyri obytné miestnosti s výhľadom na hradné nádvorie. Bola tu aj hradná sála, jedáleň, kaplnka a miestnosť, ktorá slúžila ako kúpeľňa. Na prvom poschodí sa nachádzal byt kastelána, vedľa kaplnky boli dve miestnosti smerom k hradnej veži, kam viedlo točité schodisko. Na druhom poschodí bola klenotnica, zásobáreň a dve menšie miestnosti. Vo veži sa skladovalo obilie, boli tu miestnosti pre hradných drábov a zbrojnica.
Exteriér: Z najstaršej časti hradu, pôvodného hradného jadra sa okrem hradieb a ruín južného paláca zachovali iba bránová veža a nárožná vežička, postavené okolo roku 1242. Obe sú opravované. Zvyšky múrov vyrastajú zo skalného podložia a skrýva ich hustý lesný porast. Aj dnes sú dobre čitateľné jednotlivé budovy a opevnenia. Zachovali sa obvodové murivá a konštrukcie, na nárožiach spevnené kamennou bosážou. Ojedinele sa zachovali aj architektonické detaily, ako vstupná padacia brána do horného hradu, kamenná konzola na hlavnej veži, koruny murív a zvyšky atík.
Súčasnosť: O hrad sa od roku 2007 stará Združenie na záchranu hradu Tematín so sídlom v obci Modrovka.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Obranná veža. Postavená bola okolo roku 1242 v ranogotickom období. Upravovaná bola v 16. a 17.storočí. Mala štvorcový pôdorys a bola štvorpodlažná. Zničená bola v roku 1708.
Hradbový múr I. Situovaný je na západnej strane hradného jadra. Postavený bol na prelome 13. a 14.storočia v ranogotickom období. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí. Pôvodne bol dvojpodlažný. Zničený bol v roku 1708.
Bránová veža. Je to vstupná veža do hradného jadra a nachádza sa v jeho severovýchodnej časti. Postavená bola v 50.-60.rokoch 13.storočia v ranogotickom období. Upravovaná bola na prelome 13. a 14.storočia a v 16. a 17.storočí. Mala štvorcový pôdorys a bola trojpodlažná.
Hradný palác I. Východný palác sa nachádza vo východnej časti hradného jadra. Postavený bol v rokoch 1614-1625 v renesančnom období. Mal obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu a bol dvojpodlažný. Zničený bol v roku 1708.
Hradný palác II. Južný palác s kaplnkou sa nachádza v južnej časti hradného jadra. Postavený bol v 17.storočí v neskororenesančnom období. Mal nepravidelný pôdorys, dvojtraktovú dispozíciu a bol dvojpodlažný s podpivničením. Zničený bol v roku 1708.
Bastión. Situovaný je v juhovýchodnom cípe hradného jadra. Postavený bol v 16.storočí v ranorenesančnom období. Upravovaný bol v 17.storočí. Mal lichobežníkový pôdorys, dvojpriestorovú dispozíciu a bol štvorpodlažný. Zničený bol v roku 1708.
Delová bašta I. Nachádza sa v juhozápadnom výbežku hradného jadra. Postavená bola v 17.storočí v renesančnom období. Mala polkruhový pôdorys a bola jednopodlažná. Zničená bola v roku 1708.
Hradný palác III. Gotický severný palác sa nachádza v severnej časti hradného jadra. Postavený bol v 2.polovici 15.storočia v gotickom období. Upravovaný bol v 16. a 17.storočí. Mal obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu a bol trojpodlažný. Zničený bol v roku 1708.
Hradné nádvorie I. Situované je v strede hradného jadra. Postavené bolo koncom 13.storočia v gotickom období. Upravované bolo v 16. a 17.storočí. Malo polygonálny pôdorys. Zničené bolo v roku 1708.
Predbránie:
Hradbový múr II. Nachádza sa severovýchodne od hradného jadra. Postavený bol v 1.polovici 17.storočia v renesančnom období. Upravovaný bol v 17.storočí. Mal pôdorys v tvare L a výšku dvoch podlaží. Zničený bol v roku 1708.
Bránová bašta. Situovaná je v severnej časti predbránia. Postavená bola v 1.polovici 17.storočia v renesančnom období. Mala lichobežníkový pôdorys a pôvodne bola jednopodlažná, neskôr bola prestavaná na dvojpodlažnú. Nevynikala svojou veľkosťou, ale bola to jedna zo štyroch hradných brán, cez ktoré sa nepriateľ musel prebojovať dovnútra hradu. V jej murive boli použité staré pieskovcové články gotických stavieb, o ktorých už nie je veľa informácií, keďže boli rozobrané alebo zničené. Zachovala sa tu jediná strieľňa s kľúčovým otvorom, kde bolo pravdepodobne umiestnené kartáčové delo. Toto delo strieľalo kartáčové strely, ktoré sa volali aj strely so sekaným olovom. Išlo o akúsi veľkú brokovnicu so širokým rozptylom streľby, pričom na krátku vzdialenosť malo takéto delo devastačné účinky. Bašta bola zničená bola v roku 1708.
Delová bašta II. Nachádza sa vo východnej časti predbránia. Postavená bola v 17.storočí v renesančnom období. Mala obdĺžnikový pôdorys a bola trojpodlažná. Zničená bola v roku 1708.
Hradné nádvorie II. Situované je severovýchodne od hradného jadra. Postavené bolo v 17.storočí v renesančnom období. Malo lichobežníkový pôdorys. Zničené bolo v roku 1708.
Prvé predhradie:
Hradbový múr III. Situovaný je severne od hradného jadra. Postavený bol v 70.rokoch 17.storočia v renesančnom období. Mal nepravidelný pôdorys a výšku dvoch podlaží. Zničený bol v roku 1708.
Bolverk. Bašta predhradia sa nachádza v juhozápadnej časti prvého predhradia. Postavená bola v 2.polovici 17.storočia v neskororenesančnom období. Upravovaná bola v 2.polovici 17.storočia. Mala nepravidelný pôdorys a výšku troch podlaží. Bolverk patrí k najmladším prístavbám hradu. Je výsledkom posledného opevnenia hradu na konci 17.storočia, kedy práce viedol uznávaný taliansky majster Angelo Ricciardi. Ide o predĺženú baštu vyčnievajúcu z opevnenia, z ktorej bolo možné kontrolovať a brániť prístupovú cestu spolu s vonkajším hradným múrom. Zničený bol v roku 1708.
Hradné nádvorie III. Dolné nádvorie je situované v severnej časti hradného komplexu. Postavené bolo v 70.rokoch 17.storočia v neskororenesančnom období. Malo približne obdĺžnikový pôdorys. Zničené bolo v roku 1708.
Druhé predhradie:
Hradbový múr IV. Nachádza sa západne od prvého predhradia. Postavený bol v 80.-90.rokoch 17.storočia v neskororenesančnom období. Mal nepravidelný pôdorys. Zničený bol v roku 1708.
Hradné nádvorie IV. Situované je západne od prvého predhradia. Postavené bolo v 80.-90.rokoch 17.storočia v neskororenesančnom období. Malo polygonálny pôdorys. Zničené bolo v roku 1708.
Tretie predhradie:
Val. Nachádza sa severne od prvého predhradia. Postavený bol v neskororenesančnom období. Mal nepravidelný pôdorys.
Hradné nádvorie V. Situované je severne od prvého predhradia. Postavené bolo v neskororenesančnom období. Malo nepravidelný pôdorys.
GPS poloha: 48°40’37.312″N 17°55’46.093″E.
