Poloha: Hrad sa nachádza na skalnatom hrbe bočnej rázsochy Považského Inovca v nadmorskej výške 564m v katastri obce Hrádok.
Vznik: Postavený bol pravdepodobne v roku 1241 z kráľovej iniciatívy po tatárskom vpáde, na mieste staršieho hradiska. Patril k vnútornej obrannej línii strážnych hradov na strednom Považí. Patrí k najvyššie položeným hradom na Slovensku. Prvá písomná zmienka je z roku 1270 ale je staršieho pôvodu. Postavili ho pravdepodobne už v 1.polovici 13.storočia ako strážny hrad pohraničných priesmykov.
Staršie osídlenie: Na mieste hradu sa nachádzalo staršie hradisko.
Vlastníci: V roku 1270 sa spomína v súvislosti s pokusom dobyť hrad Belom IV., avšak jeho útok odrazil vtedajší majiteľ komes Michal, syn Ondreja, blízky spoločník najstaršieho Belovho syna a budúceho panovníka Štefana V. Ten už ako kráľ v roku 1272 potvrdzuje Michalovi listinu z roku 1270, kde mu za vernosť daroval niekoľko dedín a kde sa mimo iného spomína ako majiteľ hradu. Po smrti Michala sa hrad stáva kráľovským majetkom, ale už začiatkom 14.storočia ho násilne získava Matúš Čák Trenčiansky a vylepšuje jeho opevnenie. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad stáva opäť až do roku 1348 kráľovským majetkom. V 2.polovici 14.storočia hrad stráca svoj pôvodný strategický význam a prechádza do súkromných rúk. Za vlády Ľudovíta I. sa v rokoch 1348-1350 Uhorsko zaplietlo do vojny o neapolské dedičstvo, v ktorom sa vyznamenal Vavrinec Tót. V roku 1348 prechádza hradné panstvo do rúk Mikuláša Konta, syna Vavrinca Tóta, a jeho bratov za zásluhy v neapolskom ťažení. Mikuláš bol kráľovský čašník, Tekovský župan a od roku 1352 uhorský palatín. V tom období bol hrad centrom panstva, ku ktorému patrilo 11 obcí. V roku 1349 žiada Mikuláš potvrdenie spoluvlastníctva aj pre svojich mladších bratov Leukeša a Bartolomeja. Po jeho smrti v roku 1367 spravovala majetky nielen jeho žena Klára a jeho syn Mikuláš, ale aj synovia Bartolomeja, Ladislav a Imrich. V roku 1395 sa súdili o lesy s Henrichom, opátom svätého Hipolyta v Nitre na Zobore. Vdova po Mikulášovi Kontovi žila ešte v roku 1406. Po jej smrti prešiel majetok do rúk syna Mikuláša, ktorý získal šľachtický predikát z Ujlaku a založil rod Ujlakiovcov. Jeho členovia vlastnili hrad a panstvo až do vymretia rodu v roku 1521. Posledný ujlakiovský majiteľ bol od roku 1511 Vavrinec. Hradné panstvo sa v roku 1521 opäť stalo kráľovským majetkom a kráľ Ľudovít II. ho dal v roku 1524 do zálohu taverníkovi Alexejovi Turzovi z Betlanoviec. Turzovcom hrad patril až do roku 1636, keď rod vymrel po meči. Na začiatku 17.storočia vlastnil hrad Stanislav Turzo a postaral sa o jeho náležitú opravu a dokonalé vyzbrojenie. V roku 1638 dáva panovník panstvo Tematín do zálohu barónovi Jánovi Rotalovi a jeho súrodencom. V polovici 17.storočia (1658) sa stali spolumajiteľmi hradu a Brunoviec Berčéniovci. Na hrade našli útočisko, pretože počas osmanskej invázie v roku 1663 Turci hrady nedobíjali. Berčéniovci zostali na hrade ešte zopár rokov, pretože sústavné vpády menších rabujúcich tureckých oddielov pokračovali. Na hrade sa v roku 1665 narodil neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákociho, Mikuláš Berčéni. O 20 rokov neskôr spolumajiteľovi hradu Štefanovi Čákimu za účasť v povstaní Imricha Tököliho skonfiškovali všetky majetky. Konfiškačný spis dáva prehľad o časti hradu. Berčéniovci v tom čase už vlastnili väčšinu hradu a panstva. Ešte predtým začali so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Tam potom premiestnili viaceré zariadenia z hradu. Mikuláš Berčéni, hoci sa najradšej zdržiaval v kaštieli, dal počas povstania Františka II. Rákociho pre istotu hrad opraviť, dobre ho vyzbrojil a zriadil na ňom stálu vojenskú posádku. V roku 1710, po porážke povstania, generál Heister obsadil Brunovce s cieľom zajať Berčéniho. Ten však ušiel na hrad. Z neho ušiel do Poľska ešte skôr, než ho obkľúčili vojaci. Berčéni zomiera v roku 1725 v osmanskom exile. Cisárske vojsko hrad v roku 1710 dobylo a rozváľalo a ešte v tom istom roku Berčénimu zhabali všetky majetky. Odvtedy je hrad v ruinách.
Stavebný vývoj: Najstaršiu časť hradu predstavovala hranolová veža v južnej časti opevnenia, vstupná veža na severe, menšia strážna veža na východe a gotický palác (vybudovaný v 1.polovici 15.storočia), ktorý mal do nádvoria vybudovaný gotický portál. Všetky stavby boli obklopené hradným múrom. V 2.polovici 16.storočia hrad prispôsobili novej vojenskej obrane a zdokonalili jeho predhradie. Stanislav Turzo si na zvýšenie opevnenia hradu z Talianska prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V snahe udržať krok s novou vojenskou technikou zdokonalil obranu predhradia. Malým úzkym priechodom oddelil horný hrad od dolného nádvoria. Predbránie chránili dve bašty, zabezpečené ešte skalnou priekopou. Jedno z posledných zdokonalení predstavuje bastión zo začiatku 17.storočia v južnej časti areálu. V 17.storočí opravili a rozšírili obývacie priestory horného hradu, takže celý objekt predstavoval pred svojim zánikom kompaktnú a aj na bývanie pohodlnú pevnosť.
Interiér:
Exteriér:
Súčasnosť: O hrad sa v súčasnosti stará Združenie na záchranu hradu Tematín so sídlom v obci Modrovka.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Veža obranná. Postavená bola koncom 13.storočia v ranogotickom slohu. Upravená bola 16. a 17.storočí. Mala štvorcový pôdorys, bola štvorpodlažná. Zanikla v roku 1708.
Múr hradbový I. Západná strana hradného jadra. Postavený bol na prelome 13. a 14.storočia v ranogotickom slohu. Upravený bol v 16. a 17.storočí. Bol dvojpodlažný. Zanikol v roku 1708.
Veža bránová. Vstupná veža hradného jadra. Severovýchodná časť hradného jadra. Postavená bola v 50.-60.rokoch 13.storočia v ranogotickom slohu. Upravená bola na prelome 13. a 14.storočia, v 16. a 17.storočí. Mala štvorcový pôdorys a bola trojpodlažná.
Palác hradný I. Východný palác. Východná časť hradného jadra. Postavený bol v rokoch 1614-1625 v renesančnom slohu. Mal obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, bol dvojpodlažný. Zanikol v roku 1708.
Palác hradný II. Južný palác, kaplnka. Južná časť hradného jadra. Postavený bol v 17.storočí v neskororenesančnom slohu. Mal nepravidelný pôdorys, dvojtraktovú dispozíicu, bol dvojpodlažný s pivnicou. Zanikol v roku 1708.
Bastión. Juhovýchodný cíp hradného jadra. Postavený bol v 16.storočí v ranorenesančnom slohu. Upravený bol v 17.storočí. Mal lichobežníkový pôdorys, dvojpriestorovú dispozíciu, bol štvorpodlažný. Zanikol v roku 1708.
Bašta delová I. Juhozápadný výbežok hradného jadra. Postavená bola v 17.storočí v renesančnom slohu. Mala polkruhový pôdorys, bola jednopodlažná. Zanikla v roku 1708.
Palác hradný III. Gotický palác, severný. Severná časť hradného jadra. Postavený bol v 2.polovici 15.storočia v gotickom slohu. Upravený bol v 16. a 17.storočí. Mal obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, bol trojpodlažný. Zanikol v roku 1708.
Hradné nádvorie I. V strede hradného jadra. Postavené bolo koncom 13.storočia v gotickom slohu. Upravené bolo v 16. a 17.storočí. Malo polygonálny pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
Predbránie:
Múr hradbový II. Severovýchodne od hradného jadra. Postavený bol v 1.polovici 17.storočia v renesančnom slohu. Upravený bol v 17.storočí. Mal pôdorys v tvare L, bol dvojpodlažný. Zanikol v roku 1708.
Bašta bránová. Severná časť predbránia. Postavená bola v 1.polovici 17.storočia v renesančnom slohu. Mala lichobežníkový pôdorys, bola dvojpodlažná. Pôvodne bola jednopodlažná. Zachovala sa tu jediná strieľňa s kľúčovým otvorom. Zanikla v roku 1708.
Bašta delová II. Východná časť predbránia. Postavená bola v 17.storočí v renesancii. Mala obdĺžnikový pôdorys, bola trojpodlažná. Zanikla v roku 1708.
Hradné nádvorie II. Severovýchodne od hradného jadra. Postavené bolo v 17.storočí v renesančnom slohu. Malo lichobežníkový pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
Prvé predhradie:
Múr hradbový III. Severne od hradného jadra. Postavený bol v 70.rokoch 17.storočia v renesančnom slohu. Mal nepravidelný pôdorys, výšku dvoch podlaží. Zanikol v roku 1708.
Bolverk. Bašta predhradia. Juhozápadná časť prvého predhradia. Postavená bola v 2.polovici 17.storočia v neskororenesančnom slohu. Upravená bola v 2.polovici 17.storočia. Mala nepravidelný pôdorys, bola trojpodlažná. Patrí k najmladším prístavbám hradu. Je výsledkom posledného opevnenia hradu na konci 17.storočia, kedy práce viedol uznávaný taliansky majster. Ide o predĺženú baštu vyčnievajúcu z opevnenia, odkiaľ bolo možné kontrolovať a brániť prístupovú cestu spolu s vonkajším hradným múrom. Zanikla v roku 1708.
Hradné nádvorie III. Dolné nádvorie. Severná časť hradného komplexu. Postavené bolo v 70.rokoch 17.storočia v neskororenesančnom slohu. Malo obdĺžnikový pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
Druhé predhradie:
Múr hradbový IV. Západne od prvého predhradia. Postavený bol v 80.-90.rokoch 17.storočia v neskororenesančnom slohu. Mal nepravidelný pôdorys. Zanikol v roku 1708.
Hradné nádvorie IV. Západne od prvého predhradia. Postavené bolo v 80.-90.rokoch 17.storočia v neskororenesančnom slohu. Malo polygonálny pôdorys. Zaniklo v roku 1708.
Tretie predhradie:
Val. Severne od prvého predhradia. Postavený bol v neskororenesančnom slohu. Mal nepravidelný pôdorys.
Hradné nádvorie V. Severne od prvého predhradia. Postavené bolo v neskororenesančnom slohu. Malo nepravidelný pôdorys.