Názov: Beckovský hrad.
Historické názvy: 1208 castrum Blundix, 1219 Blonduch, 1222 Blondich, 1244 Bolonduch, 1306 Bolunduch, 1388 Galancz sive Beczkow, 1417 Blantsch.
Poloha: Hrad sa nachádza na strmom vápencovom brale, okrajovom útese pohoria Považský Inovec, vysokom 70m na okraji Považského podolia nad obcou Beckov v Pamiatkovej zóne v nadmorskej výške 250m.
Prístup: Hrad sa vypína priamo nad obcou Beckov, z ktorej je aj najprístupnejší.
Staršie osídlenie polohy: Podľa archeologického výskumu sa zistilo, že najstaršie osídlenie hradného brala pochádza z neskorej laténskej doby (60 p. n.l. – 0). Výrazné je osídlenie z veľkomoravského (833-907) a poveľkomoravského obdobia (907-1.000), počínajúc 2.polovicou 9.storočia, ktoré postupne prerástlo do Anonymom spomínaného hradu.
Vznik: Počiatky hradu siahajú do obdobia Veľkomoravskej ríše. Pôvodne hradisko vzniklo koncom 9.storočia, podľa niektorých historikov sa tu už v roku 896 týčila drevená pevnosť. Hrad je písomne doložený v Anonymovej kronike okolo roku 1200. Podľa neho obsadili staromaďarskí náčelníci Zuard a Kadoša na prelome 9. a 10.storočia už existujúci hrad Blundus. Existenciu hradu potvrdil aj archeologický výskum. Prvá písomná zmienka o kamennom hrade je z roku 1208 kedy sa v listine nitrianskeho župana Tomáša spomína ako castrum Blundix, teda Bludisko. Ďalšie zmienky sú z rokov 1226 a 1228, keď ho nitriansky biskup Jakub daroval benediktínom na Skalke. V roku 1255 bol už kráľovským pohraničným strážnym hradom. Uvádza sa i v roku 1264. Názov Bludisko stavba dostala kvôli zložitému usporiadaniu jeho objektov do priestoru. Pôvodný drevený hrad bol teda postavený už v 12.storočí. V roku 1208 sa podhradie hradu už v tom čase volalo Beckov, neskôr sa názov podhradia preniesol na samotný hrad. Vápencový útes mal značný strategický význam a preto tu už v polovici 13.storočia (1268) za vlády kráľa Bela IV. postavili kamenný hrad. Hrad vybudovali pôvodne ako mohutný pohraničný strážny hrad, ktorý kontroloval veľkú časť stredného Považia. Jeho poloha na 70m vysokom strmom brale mu to priam umožňovala. Mal slúžiť na obranu severozápadnej hranice Uhorského kráľovstva. Jeho dobrú obranyschopnosť dokazuje i to, že nebol dobytý ani Tatármi počas ich vpádu do Uhorska v roku 1241. Hrad bol strediskom panstva Beckov, ku ktorému patrilo 12 okolitých obcí.
Vlastníci: Hrad bol pôvodne majetkom uhorských kráľov. V roku 1296 sa dostal do rúk Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý zdokonalil opevnenie dolného hradu, na akropole vybudoval štvorbokú útočiskovú vežu a prebudoval ho na svoju rezidenciu. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad stal opäť majetkom kráľa Karola Róberta a bol spravovaný kastelánmi. V roku 1379 ho kráľ daroval Mikulášovi Bánfimu za jeho verné služby v bojoch na Balkáne a Apeninskom polostrove. Už o deväť rokov neskôr, v roku 1388, ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval za verné služby poľskému vojvodovi Štiborovi zo Štiboríc a jeho bratom spolu s príslušnými obcami. Po Štiborovej smrti v roku 1414 hrad zdedil jeho syn Štibor II. Keďže nemal syna, právo na majetok postúpil po svojej smrti v roku 1434 na svoju dcéru Katarínu. Kráľovský koncil ale rozhodol, že dostane iba štvrtinu z otcovho majetku vyplatenú v peniazoch. V roku 1437 kráľ Žigmund daroval hrad rytierovi Pavlovi Bánfimu, pravdepodobne s podmienkou sobáša s Katarínou, čo bolo neskôr i splnené, čím sa vrátila na svoj hrad. Po porážke uhorských kráľovských vojsk v bitke pri Moháči s Turkami v roku 1526, kde bol zabitý aj príslušník Bánfiovského rodu Žigmund Bánfi, začali Bánfiovci opevňovať a prestavovať hrad v renesančnom štýle na honosné sídlo. V roku 1594 v jednej z bitiek s Turkami padol Ján Bánfi, jediný žijúci syn Ladislava Bánfiho, čím rod vymrel po meči. Po jeho smrti nezhody medzi viacerými jeho dedičmi mali za následok postupný úpadok hradu. Hrad a panstvo si v roku 1646 rozdelili. O hrad sa nestarali a hrad začal chátrať. Patril Medňanským a Pongrácovcom. V 17.storočí hrad vlastnili Horeckí.
Stavebný vývoj: Hrad sa skladal z gotickej štvorbokej veže s ochranným múrom, ku ktorému stavitelia pripojili severný hradný dvojpodlažný palác. Matúš Čák Trenčiansky rozšíril opevnenie južným smerom a staršie predhradie predĺžil aj na sever, kde v najnižšie položenom mieste zriadil studňu. Obdobie vlastníctva hradu Štiborom zo Štiboríc na prelome 14. a 15.storočia bolo najvýznamnejším v rozvoji hradu. Majiteľ strohú vojenskú pevnosť prebudoval na honosné rodinné sídlo v gotickom štýle so zdokonalenou obrannou sústavou. K najstarším budovám ranogotického hradu patrilo predovšetkým opevnenie horného hradu po celom obvode vápencového brala a štvorhranná obranná a súčasne obytná veža. Zachovalo sa aj murivo základov zo starších objektov opevnenia. Boli postavené nové reprezentačné objekty, vrátane kaplnky vo východnom krídle nového severného paláca s bohatou architektonickou a maliarskou výzdobou na východnej strane hradu. V zadnej časti horného hradu sa priečnou budovou oddelili uzavretý panský sektor s palácom, kaplnkou a nádvorím, prístupný iba dobre brániteľným úzkym priechodom. Zvýšili hradné veže a v severnej najvyššie položenej časti opevneného priestoru postavili nový gotický palác s rytierskou sieňou. Na jeho nádvorí sa zistila cisterna. Štibor venoval obrane hradu veľkú pozornosť. Pred dolným nádvorím vybudoval vstupnú bránu s barbakánom, v dolnom nádvorí umiestnil hradnú posádku, hospodárske stavby a opevnil studňu. Padací most tvoril prechod do horného hradu, ktorý prebudoval na panské sídlo s centrálnym nádvorím obklopeným palácmi. Nádvorie bolo prístupné podjazdom so sedíliami v prízemí priečneho obytného krídla. Nové opevnenia uzavreli do svojho systému najstaršiu obytnú vežu, ktorá stratila svoju pôvodnú funkciu. Ďalšia renesančná prestavba prebehla v 2.polovici 16.storočia. V dolnom nádvorí noví majitelia hradu Bánfiovci na východnej strane postavili novú mohutnú delovú baštu a zvýšili obvodové múry hradu. Hrad prestavali na renesančnú pevnosť a prepychové šľachtické sídlo s budovami zjednotenými renesančnou oblúčikovitou atikou. Tiež mestečko pod hradom bolo opevnené hradbami a vodnou priekopou. Vďaka tomu hrad aj mesto v roku 1530 odolali nájazdu Tatárov. V roku 1599 hrad odolal aj Turkom. V roku 1729 hrad zachvátil obrovský požiar a zničené boli takmer všetky budovy. Vyhorel i v roku 1799. Odvtedy sa nepoužíval a pustol. Prvé záchranárske snahy vyvinul Klub československých turistov v 30.rokoch 20.storočia.
Exteriér:
Interiér:
Súčasnosť: Dnešné zakonzervované zvyšky sú pozostatkami palácov, hospodárskych budov, ale aj opevnenia. Hrad bol obnovovaný v rokoch 1970-1976, kedy prebiehal i archeologický výskum ukončený v roku 1979. Hrad sa stal majetkom obce, ktorá ho po čiastočnej rekonštrukcii v roku 1996 sprístupnila verejnosti. Zaujímavý je svojim dispozičným riešením. V rokoch 2010-2012 bol opravovaný a v roku 2012 bol opäť sprístupnený verejnosti.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1963. Tvoria ju viaceré pamiatkové objekty:
Hradné jadro:
Veža obranná. Postavená bola začiatkom 15.storočia v období vrcholnej gotiky. Má štvorcový pôdorys, je štvorpodlažná. Dnes sa v nej nachádza múzeum.
Hradbový múr I. Opevnenie hradného jadra z 1.polovice 13.storočia z románskeho obdobia.
Bránová stavba. Renesančná stavba s lichobežníkovým pôdorysom.
Hradný palác I. Západný renesančný palác. Postavený bol v 1.polovici 13.storočia v gotickom období. Renesančne upravený bol v 16.-17.storočí. Má obdĺžnikový pôdorys, jednotraktovú dispozíciu, je štvorpodlažný.
Bašta I. Juhozápadná bašta bola postavená v 2.polovici 16.storočia v renesančnom období. Má polygonálny pôdorys a výšku troch podlaží.
Bašta II. Západná gotická bašta bola postavená v období 2.polovica 15.storočia až 16.storočie v neskorogotickom slohu. Má obdĺžnikový pôdorys a výšku troch podlaží.
Hradný palác II. Severný palác. Postavený bol v 15.storočí v gotickom slohu. Má štvorkrídlový pôdorys, trojtraktovú dispozíciu a výšku troch podlaží.
Hradná kaplnka. Hradná kaplnka.
Hospodárska stavba I. Východná hospodárska budova bola postavená na prelome 14. a 15.storočia v gotickom období. Má trojtraktovú dispozíciu, pôdorys v tvare nepravidelného lichobežníka a výšku dvoch podlaží.
Obranná veža. Východná obranná veža bola postavená v 2.polovici 15.storočia v období neskorej gotiky. Má nepravidelný pôdorys a výšku dvoch podlaží.
Hradné nádvorie I. Nádvorie hradného jadra, dolné nádvorie. Vybudované bolo v 13.storočí v gotickom období. Upravené bolo v 16.storočí. Má nepravidelný pôdorys.
Hradné nádvorie II. Severné nádvorie hradného jadra, horné nádvorie s cisternou. Vybudované bolo v 13.storočí v gotickom období. Upravené bolo v 16.storočí. Má lichobežníkový pôdorys.
Cisterna. Vybudovaná bola na prelome 14. a 15.storočia v gotickom období. Má kruhový pôdorys.
Predhradie:
Hradbový múr II. Hradbový múr dolného hradu bol postavený na prelome 13. a 14.storočia v gotickom období. Upravený bol na prelome 14. a 15.storočia, v 16.storočí a v 2.polovici 20.storočia.
Stavba bránová. Budova s treťou hradnou bránou bola postavená v 2.polovici 15.storočia v neskorogotickom období. Upravená bola v 17.storočí.
Delová bašta I. Delová bašta bola postavená v polovici 16.storočia v renesančnom období. Má polygonálny pôdorys a výšku dvoch podlaží.
Hospodárska stavba II. Fragmenty hospodárskej stavby zo 14.storočia s nepravidelným pôdorysom.
Obytná stavba. Obytno-hospodársky objekt z obdobia gotiky. Je to jednotraktová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a výškou troch podlaží.
Hradné nádvorie III. Dolné nádvorie predhradia bolo vybudované na prelome 13. a 14.storočia. Má nepravidelný pôdorys.
Hradbový múr III. Južný hradbový múr bol postavený v 2.polovici 14.storočia v období gotiky.
Obranná veža. Južná obranná veža bola postavená v 2.polovici 14.storočia v období gotiky. Má štvorcový pôdorys.
Hospodárska stavba III. Pracháreň bola postavená v 2.polovici 16.storočia v období renesancie. Má jednopriestorovú dispozíciu, lichobežníkový pôdorys a je prízemná.
Bránová bašta. Barbakán bol postavený v 2.polovici 16.storočia v renesančnom období. Má jednopriestorovú dispozíciu a oválny pôdorys.
Koridor I. Južný koridor z 2.polovice 14.storočia.
Hradbový múr IV. Severný hradbový múr bol postavený na prelome 14. a 15.storočia v období gotiky.
Delová bašta II. Severná delová bašta bola postavená na prelome 14. a 15.storočia v období gotiky.
Koridor II. Severný koridor bol postavený na prelome 14. a 15.storočia.
Hradná studňa. Postavená bola na prelome 14. a 15.storočia v období gotiky. Má kruhový pôdorys.
Predpolie:
Šijová priekopa. Vybudovaná bola v stredoveku.
GPS poloha: 48°47’26.268″N 17°53’53.683″E.
