Pamiatkový objekt NKP Hrad Beckov vyhlásený v roku 1963. Rímskokatolícka hradná kaplnka so sakristiou bola pôvodne postavená medzi rokmi 1400-1410 v gotickom slohu ako samostatný objekt. V 15. a 16.storočí bola prestavaná a spojená so severným a južným palácom. Je to jednoloďová jednopodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polygonálnym záverom presbytéria. Pôvodnú emporu niesli tri polia sieťovej klenby a dva stĺpy. Empora mala zábradlie s bohatou kamenárskou výzdobou a prístupná bola cez schodište, na ktoré sa vchádzalo z vnútorného priestoru kaplnky. Neskôr bol pristavaný vstup na emporu aj z obytného traktu. Stavebným materiálom bol z väčšej časti lomový vápenec ako aj riedky travertínový a ružový vápenec. Murivo lomového vápenca je omietnuté. Na východnej strane okolo veľkých gotických okien sú položené opracované pieskovcové kvádre, ktoré boli pôvodne omietnuté kvalitnou maltovou omietkou. Tesané kamenné kvádre boli použité iba v osteniach okien a dverí. Vrchnú vrstvu omietky v interiéri tvorí akantová popínavá rastlina a figurálne maľby z 15.storočia. Dlažba bola pôvodne tehlová. Sakristia orientovaná južne od kaplnky, má nepravidelný pôdorys a je prístupná len z interiéru kaplnky. Tvorí ju nepravidelný päťboký priestor, ktorý bol vybudovaný na pôvodných múroch z 13.storočia. Objekt bol pôvodne trojpodlažný. Stropná klenba na prízemí bola pravdepodobne krížová renesančná, na prvom poschodí valená a na druhom trámová drevená. Podlaha bola tehlová na južnej strane presahoval dlažbu kamenný masív. Ornamentálna výzdoba mala iný charakter ako v kaplnke. V súčasnosti nie je zachovaný žiadny strop v tomto objekte a múry s pôvodnými omietkami a výzdobou podliehali a neustále podliehajú deštrukcii. Tehlová dlažba je v prízemí sakristie čiastočne zachovaná. Fragmenty kaplnky s neskorogotickými a renesančnými freskami boli do roku 2011 v torzálnom stave. Bola bez strechy, klenba kaplnky a sakristie bola spadnutá, chýbali kamenné články ostení otvorov, chýbala empora na stĺpoch. Omietka bola sčasti zdemolovaná a zvyšky fresiek sa zničili v dôsledku nepriaznivých poveternostných vplyvov. Z troch gotických okien v polygonálnom závere kaplnky bolo najzachovalejšie stredné s ostením po celom obvode. Zachované boli zbytky klenbového systému ako sú konzolky, svorníky aj profily rebier. Väčšina fasády bola v 80.rokoch 20.storočia premurovaná nevhodnou technikou a s použitím nevhodného materiálu. Zrekonštruovaný záklenok z uvedeného obdobia už spadol a nebolo obnovené rozetové okno v osi dvorovej fasády. Od roku 2011 na kaplnke prebiehajú rekonštrukčné práce. V prvej fáze rekonštrukcie bolo doplnené murivo západnej fasády a kaplnka so sakristiou bola zastrešená. V ďalšej fáze boli od roku 2013 rekonštruované tri gotické okná a v roku 2017 sa začali práce na vstupnom portáli a sedíliách pri vstupe. Od roku 2018 sa pracovalo na sanácii východného muriva sakristie. Cieľom rekonštrukcie bolo kaplnku sprístupniť ako sobášnu sieň a výstavnú sieň pre umelecké diela. V roku 2018 sa do hradnej kaplnky vrátila kópia sochy Madony, ktorá bola jej ozdobou od konca 14.storočia. Neskôr ju Štibor zo Štiboríc preniesol do Nového Mesta nad Váhom a v čase reformácie sa dostala na Moravu do obce Koryčany, kde je dodnes. Originál sochy vyrobili v Tirolsku z limbového dreva. Socha veľakrát menila miesto pobytu, po privezení z Tirolska bola umiestnená v hradnej kaplnke, zakrátko putovala ako dar do Nového Mesta nad Váhom, Neskôr sa opäť pod hrozbou husitských nájazdov vrátila do hradnej kaplnky. V 16.storočí ju Ladislav Bánfi ukryl na povale, neskôr ju dokonca objavili v potoku. Až Anna, dcéra Ladislava Bánfiho, ktorá sa vydala na Moravu si ju ako dedičstvo a veno zobrala na hrad Cimburk, kde bola až do roku 1664. V tom roku ju preniesli do kostola v Koryčanoch, kde je dodnes. Kópiu sochy vyhotovil reštaurátor Gabriel Strassner.
GPS poloha: 48°47’27.948″N 17°53’54.716″E.
