Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Už len orientácia stavby a jej základná dispozícia pripomínajú stredoveký pôvod kostola. Neskoršie úpravy zmazali v podstate všetky pôvodné architektonické detaily. Pôvodne ranogotický rímskokatolícky farský Kostol svätého Michala, archanjela bol postavený v 13.storočí alebo začiatkom 14.storočia. Prvý kostol v obci údajne postavili už v roku 1215 križiacki rytieri Templárskej rehole počas panovania uhorského kráľa Ondreja II. a pápeža Inocenta II. Farnosť a kostol spravovali duchovní z rádu Templárov až do zrušenia Klementom II. v roku 1312. Prvé písomné zmienky o ňom pochádzajú zo súpisu pápežských desiatkov z rokov 1332-1337. V 1.polovici 15.storočia kostol spustošili husitské vojská. Od roku 1570 až do roku 1676 kostol užívali evanjelici. Znova ho získali koncom 17.storočia (1691) a využívali ho až do roku 1733. Dekrétom Karola III. v roku 1733 bol vrátený rímskokatolíckej cirkvi. Renesančne prestavaný bol v 16.storočí. V 17. a 18.storočí bol barokovo a rokokovo upravený. V 2.polovici 17.storočia zhotovili v interiéri lode kostola novú murovanú klenbu. V 2.polovici 18.storočia dostal kostol novú barokovú fasádu, barokové úpravy prebehli aj v interiéri, zadovážilo sa nové vnútorné zariadenie a presbytérium dostalo murovanú klenbu. Po stavebných úpravách si kostol dodnes nezachoval žiadne detaily zo svojho stredovekého pôvodu. Počas opravy kostola v roku 1914 objavili stredoveký náhrobný kameň zdobený reliéfom kríža a písmenami E a L datovaný do 2.polovice 14.storočia. V súčasnosti je umiestnený v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Nie je jasné komu patril a ani či bol nájdený na pôvodnom mieste. V rokoch 1985-1988 prešiel objekt rekonštrukciou, vrátane vynovenia interiéru a v rokoch 2009-2010 na kostole previedli sanáciu obvodových múrov, rekonštrukciu elektrického rozvodu a interiér kostola vymaľoval Blažej Čaputa. Je to jednoloďová stavba s rovným záverom presbytéria, severnou sakristiou a predstavanou vežou. Veža kostola je hranolovitá a má ihlanovú strechu. Prvý zvon osadený vo veži kostola sa spomína koncom 15.storočia, mal na sebe letopočet 1495, ten v roku 1839 praskol a o dvadsať rokov neskôr ho preliali za zvon menší, ktorý zasvätili svätému Valentínovi. Počas 1.svetovej vojny boli vo veži dva zvony, už spomínaný svätý Valentín a zvon z roku 1771. Ten v roku 1916 z veže zhodili a nechali rozliať pre vojenské účely. V roku 1924 si veriaci zadovážili dva nové zvony, takže vo veži sú tri zvony. Jeden je zasvätený Ku cti svätého Jána z Kríža, druhý Ku cti Najsvätejšej Trojice a tretí je pôvodný zasvätený Ku cti svätého Valentína. Oltár má stĺpovú architektúru. V strede je oltárny obraz patróna svätého Michala, archanjela z 20.storočia, po stranách sú sochy svätcov. Vedľa hlavného oltára sú bočné neskorobarokové oltáre svätého Ježiša a Panny Márie z 2.polovice 18.storočia. Aj sochy svätcov a anjelov pochádzajú z rovnakého obdobia. Neskorobaroková kazateľnica z 2.polovice 18.storočia je drevená, zdobená polychrómiou, a prekrytá baldachýnom. Na čelnej strane má biblický reliéf. Na bočných stenách lode kostola sú umiestnené obrazy krížovej cesty. Kostol stojí v Bzinciach pod Javorinou, v časti Dolné Bzince na ulici Za potokom.
GPS poloha: 48°47’13.337″N 17°46’24.003″E.