Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Farský rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa je gotická stavba postavená v období 1400-1410 na mieste staršieho kostola. Vtedy obec spolu s hradom patrila Štiborovi zo Štiboríc. Spomína sa v roku 1424. Starší kostol stál najneskôr v 1.tretine 14.storočia, spomína sa už v roku 1322 ako aj v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332-1337. Renesančne bol upravený v 1.polovici 17.storočia. Veža bola ku kostolu pristavaná na mieste starej narušenej veže v roku 1770. Západná predstavaná veža má štvorcový pôdorys a je ukončená ihlanovou strechou a makovicou, nad ktorou je dvojitý kríž. Súčasne prestrešenie veže pochádza z prelomu 19. a 20.storočia. V období tureckých vojen, pravdepodobne v roku 1599, bol kostol poškodený. V roku 1644 ho poškodil požiar. V roku 1654 bol opravený. V tom čase ho využívali evanjelici. Priestor kostola bol znova zaklenutý renesančnou valenou klenbou so štukovými ornamentmi podopieranou prístennými piliermi. Medzi piliere bola pre zvýšenie kapacity kostola na južnej, západnej a severnej strane vstavaná okružná empora. Oprava kostola prebehla aj v 70.rokoch 20.storočia. Napriek všetkým úpravám si kostol zachoval pôvodnú stredovekú dispozíciu. Zachované architektonické detaily sú datované na začiatok 15.storočia. Ide o plamienkové kružby v oknách presbytéria a sakristie, prípory gotickej klenby polygonálneho tvaru s rímsovými hlavicami v presbytériu, vežovité kamenné pastofórium a rímsy pri pätkách víťazného oblúka. Gotický je tiež portál vedúci do sakristie, pričom sú v ňom osadené pravdepodobne stredoveké drevené, plechom obité dvere. V severnej stene lode je viditeľný zamurovaný gotický portál. V rokoch 2021-2022 bolo nainštalované nové osvetlenie. Kostol je jednoloďová jednovežová jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polygonálnym záverom presbytéria, ktoré je zaklenuté rebrovou klenbou. Veľkoryso riešené presbytérium je vyosené smerom na sever od osi lode. Obdĺžniková sakristia sa nachádza v severnej časti kostola a na severe je tiež umiestnená prístavba. V kostole sa zachovala pôvodná renesančná kamenná dlážka. Kostolné maľby sú dielom františkánskeho brata Konráda Švestku a barokového maliara pochádzajúceho z Rakúska Andreja Zallingera. Interiér je barokový a rokokový a väčšina pochádza z 18.storočia. K vzácnym liturgickým predmetom patria kalichy zo 17. a 18.storočia. Hlavný oltár svätého Štefana Kráľa nechal postaviť v 90.rokoch 17.storočia prepošt Jakub Haško. Na oltári je umiestnený jeho erb. Podľa niektorých zdrojov nahradil starší oltár zasvätený svätej Kataríne. Pôvodný oltár vraj v roku 1424 zaobstaral Štibor zo Štiboríc. Kanonická vizitácia z roku 1766 opisuje oltár takto: „Na ňom je tabernákulum, práca sochárska skutočne elegantná a rozjasnená v sviežich farbách. Obraz svätého Štefana Kráľa je tu v strede dvojaký, raz maľovaný, raz sochársky, ktorý je doplnený takisto sochami svätého Ladislava kráľa a svätého Imricha kniežaťa, na druhej strane svätého Františka Serafínskeho a svätého Antona Paduánskeho.“ Je zrejmé, že súčasná podoba Haškom objednaného hlavného oltára nie je úplne autentická. Posledné dve spomenuté sochy rehoľných svätcov sa na oltári nezachovali. Ústredný oltárny obraz znázorňuje svätého Štefana Kráľa obetujúceho uhorskú korunu Panne Márii. Olejomaľbu vytvoril barokový maliar C. W. Brandt, pôsobiaci v Trnave v polovici 18.storočia. Oltárny nadstavec zdobia drevorezby uhorských patrónov: svätého Štefana Kráľa, svätého Ladislava kráľa a svätého Imricha kniežaťa, ďalej dvojica drobných anjelikov a obraz Svätej Trojice. Dôležité údaje o úpravách oltára v rokoch 1720, 1853 a 1922 zachytávajú dva nápisy, jeden je na averze a druhý na reverze kartuše s Haškovým erbom. Oltár je už niekoľko rokov reštaurovaný. V roku 2006 bol spracovaný zámer na jeho reštaurovanie, v roku 2008 prebehol reštaurátorský výskum a bola vyhotovená dokumentácia. Ich autorom bol akademický sochár Jozef Klech. Reštaurovanie oltára spomalila nečakaná smrť reštaurátora ako aj časté zmeny správcov beckovskej farnosti. Proces pokračoval až v roku 2015 reštaurátorom Mgr. art. Tomášom Kucmanom. Oltár je hnuteľnou kultúrnou pamiatkou. V pristavanej bočnej južnej kaplnke kostola sa nachádza barokový oltár Sedembolestnej Panny Márie so sochou šaštínskej Piety so 14 sochami svätcov. Nechala ho postaviť grófka Žofia. Kaplnka bola považovaná za barokovú zo 17.storočia, ale dnes je datovaná do gotického obdobia. Barokovo bola iba upravená. Ďalšími oltármi kostola sú oltár Panny Márie z 1.polovice 18.storočia a oltár svätého Jána Nepomuckého rovnako z 18.storočia. Kazateľnica je umiestnená na severnej strane kostola. Pochádza z roku 1754. Organ s rokokovou skriňou je z polovice 18.storočia. Neskorogotická socha Madony v bočnom oltári Panny Márie z konca 15.storočia sem bola prevezená z kostola v Haluziciach. Na svahu východne od kostola sa nachádzajú zvyšky zvonice zo 17.storočia. Kostol je chránený ohradným múrom, na ktorom sú pri vstupe osadené sochy svätého Floriána a svätého Jána Nepomuckého. Kostol svätého Štefana Kráľa stojí v obci Beckov na ulici Pod Hôrkou napravo od cesty na hrad Beckov v Pamiatkovej zóne.
GPS poloha: 48°47’19.662″N 17°53’52.034″E.
