Poloha
Obec leží na styku celkov Biele Karpaty a Považské podolie, v jeho podcelku Bielokarpatské podhorie. Leží v severnej časti okresu.
Najvyšší bod: Lipka (423,0m).
Najnižší bod: Hladina Haluzického potoka na výtoku z katastra obce Haluzice (214m).
História obce
Prvá písomná zmienka o obci je z rokov 1398, kedy sa spomína ako Halusych (ďalšie názvy: 1477 Halhozycz, 1598 Haluzicz, 1773 Haluzicze), ale tunajšia fara sa spomína už v roku 1332 a opevnený románsky kostol v katastri obce bol postavený pravdepodobne už v roku 1240. Patrila panstvu Beckov. V roku 1598 mala obec 30 domov, v roku 1720 mala vinice a 17 daňovníkov, z toho 12 želiarov, v roku 1784 mala 35 domov, 37 rodín a 189 obyvateľov, v roku 1828 mala 39 domov a 277 obyvateľov, v roku 1869 mala 216 obyvateľov, v roku 1880 mala 218 obyvateľov, v roku 1890 mala 202 obyvateľov, v roku 1900 mala 253 obyvateľov, v roku 1910 mala 256 obyvateľov, v roku 1921 mala 277 obyvateľov, v roku 1930 mala 283 obyvateľov, v roku 1940 mala 265 obyvateľov, v roku 1948 mala 256 obyvateľov a v roku 1961 mala 272 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, obchodom s drevom a výrobou drevených výrobkov. V 19.storočí tu pracovala pálenica. V roku 1962 pôvodne samostatná obec bola pričlenená k obci Bošáca, ale neskôr sa opäť osamostatnila.
História osídlenia územia
Sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladej (mladšej) bronzovej doby z obdobia 1.200 p. n.l. – 1.000 p. n.l.
Zaujímavosti v obci a okolí
Kríž.
Cyklotrasy: 020.
Náučné chodníky: Lesnícky náučný chodník Haluzická tiesňava, Náučný chodník „Spoznaj, chráň a zachovaj krásu našej prírody“, Školský náučný chodník Prírodné spoločenstvá v okolí Haluzickej tiesňavy v obci Haluzice.
Turistické chodníky KST: 5141, 5141Z.
